História britských kráľov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
História britských kráľov
Merlin (illustration from middle ages).jpg
Merlin diktuje svoje proroctvá svojmu zákonníkovi, Blaisovi; Francúzska miniatúra 13. storočia z Merlinovej prózy Roberta de Borona (napísané okolo roku 1200).

Autor Geoffrey z Monmouthu
Pôvodný jazyk stredoveká latinčina
Literárny žáner pseudohistorický

História britských kráľov[1] (iné názvy: Dejiny britských kráľov[2][3], Historia Regum Britanniae) je pseudohistorické dielo, zaoberajúce sa dejinami Veľkej Británie.

Napísal ho okolo roku 1136 Geoffrey z Monmouthu. Zaznamenáva životy keltských britských kráľov v chronologicky usporiadanom rozprávaní pokrývajúcim obdobie dvoch tisíc rokov - od údajného založenia britského národa trójskymi utečencami až po ovládnutie Británie Anglosasmi okolo 7. storočia. Tvorí jedno zo zásadných diel takzvaného Matter of Britain, súboru literárnych diel a legiend, ktoré sa zaoberajú Veľkou Britániou a jej legendárnymi kráľmi, predovšetkým kráľom Artušom..

Hoci bolo toto dielo až do 16. storočia prijímané úplne nekriticky,[pozn 1] od 17. storočia až do začiatku 21. storočia je považované za nedôveryhodný historický prameň - pokiaľ možno porovnať opisované udalosti (ako napríklad inváziu Julia Caesara do Británie) s dobovými prameňmi, ukazuje sa Monmouthovo dielo ako nepresné - súčasne však zostáva cenným textom stredovekej literatúry, ktoré obsahuje najstaršiu dochovanú verziu príbehu o kráľovi Learovi a jeho troch dcérach a predstavuje legendu o kráľovi Artušovi publiku, ktoré nepozná waleštinu.

Za pramene Geoffreyho z Monmouthu bývajú považovaní Nennius, svätý Gilda, waleské kroniky a nezachované dokumenty, na ktoré sa vo svojom diele odvoláva.

V polovici 13. storočia bola Historia prevzatá islandskými učencami a preložená pod titulom Breta sögur do islandčiny. Medzi 13. a 15. storočím bola potom spracovaná pod názvom Brut y Brenhinedd brit ə bren'hineð do stredo- či novowaleštiny. Tento preklad sa zachoval vo viac ako 60 rukopisoch.

Najznámejší panovníci spomínaní v Histórii britských kráľov:

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Skeptická diskusia diela Geoffreyho z Monmouth vzbudila v Anglicku najprv odmietavú reakciu, "no raz zasiate semená pochybností" nakoniec viedli k nahradeniu Monmouthových romantických textov novým renesančným historickým prístupom; porov. Hans Baron, "Fifteenth-century Civilisation and the Renaissance", v The New Cambridge Modern history , vol. 1 1957: 56.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Geoffroy z Monmouthu. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir).
  2. Dejiny britských kráľov. In: Encyklopédia literárnych diel. Ed. Libor Knězek. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 864 s. (Encyklopédie Obzoru.) ISBN 80-215-0010-7. S. 121.
  3. Spoločnosť, hospodárstvo a kultúra na Britských ostrovoch [online]. ukm.ff.ukf.sk, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Geoffrey z Monmouthu. Dějiny britských králů. Preklad Jana Fuksová. Vyd. 1. Praha : Argo, 2010. 253 s. (Memoria medii aev; zv. 10.) ISBN 978-80-257-0289-5.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Historia Regum Britanniae na českej Wikipédii.