Hrad (metafora)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Hrad v českej a slovenskej historiografickej, politologickej a publicistickej rétorike bolo metaforické pomenovanie mocenského centra. Táto metafora sa vzťahovala na rôzne obdobia československých dejín.[1]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad bol generátorom politických ideí neformálnej mocenskej frakcie alebo priamo prezidenta počas niektorých období existencie česko-slovenského štátu. Metafora Hrad bola odvodená od reálneho sídla hlavy československého štátu prezidenta republiky na Pražskom hrade. Za prvej Československej republiky metafora označovala vplyvnú časť československej politiky - hrad, hradné krídlo, hradná politika - sústredenej okolo T. G. Masaryka, E. Beneša, A. Švehlu, J. Malypetra, J. Šrámka a i. a podporovanej niektorými polictikými stranami, spolkami (Československá obec legionárska, Sokol) a vplyvnými intelektuálmi (K. Čapek, F. Peroutka). "Hrad" aktívne zasahoval do spoločenského diania republikánskych, liberálno-demokratických a sociálno - reformistických pozícií a v duchu Masarykových mravných a politických ideálov. Osobitnú "hradnú" politickú líniu, dištancovanú od politického straníctva v zmysle ideálov tzv. občianskej spoločnosti, udržiaval počas svojej prezidentúry V. Havel a okruh jeho politických priateľov. V českej politike osobitnú "hradnú líniu" razil aj prezidenti V. Klaus a M. Zeman. V slovenskej politickej rétorike sa označenie "Hrad" naďalej príležitostne používa, nemá však nijakú ideovú ani vecnú náplň a metaforicky označuje len úrad prezidenta SR.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 156.