IS-7

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
IS-7
IS-7.JPG
Základná charakteristika
Posádka 5
Dĺžka 11,2 m, len korba 7,38
Šírka 3,4 m
Výška 2,6 m
Hmotnosť 65 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie do 210 mm
Hlavná zbraň 1× kanón S-70 kalibru 130 mm
Sekundárne zbrane 2× guľomet KPVT kalibru 14,5 mm, 6x guľomet RP-46/14 kalibru 7,62 mm
Pohon a pohyb
Pohon M-50T
772 kW
Odpruženie torzné tyče
Max. rýchlosť 60 km/h
Pomer výkon/hmotnosť 11,35 kW/t
Dojazd 190 km
Priechodnosť

IS-7 (rus. ИС-7 (Объект 260), Objekt 260) bol prototyp sovietskeho ťažkého tanku, ktorý nadväzoval na rad IS, hlavne na typ IS-3.

Vývoj stroja prebiehal v Závode č. 185 S.M. Kirova v Leningrade roku 1946 pod vedením konštruktéra N. F. Šašmurina. Prvý prototyp vyrobili v roku 1947. Predstavoval pokračovanie vývoja tanku IS-3 s radom modifikácii. Išlo o mohutný stroj vyzbrojený kanónom kalibru 130 mm a ôsmimi guľometmi, z toho dva boli veľkokalibrové. Pre veľkú hmotnosť munície do kanóna bolo nutné do posádky začleniť ešte jedného nabíjača, takže posádku tanku celkovo tvorilo 5 ľudí: vodič-mechanik, veliteľ, strelec a dvaja nabíjači. Do sériovej výroby sa nakoniec nedostal, avšak mnoho poznatkov získaných pre jeho konštrukcii a testoch sa uplatnilo na neskorších typoch sovietskych tankov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku IS-7 na českej Wikipédii.