Ilja Zeljenka
| Ilja Zeljenka | |
| dramaturg, pedagóg, hudobný skladateľ | |
 | |
| Narodenie | 21. december 1932 Bratislava |
|---|---|
| Úmrtie | 13. júl 2007 Bratislava |
Ilja Zeljenka (* 21. december 1932, Bratislava – † 13. júl 2007, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ.
Popri gymnaziálnych štúdiách študoval zároveň súkromne harmóniu a kontrapunkt u Jána Zimmera, klavír u Rudolfa Macudinského. V roku 1956 dokončil študium kompozície u profesora Jána Cikkera. Ilja Zeljenka patril k najvýznamnejším osobnostiam hudby druhej polovice 20.storočia. Ako samouk sa dopracoval k osobitým harmonickým a metrorytmickým riešeniam. Už z tohto obdobia si doniesol zmysel pre vlastné kompozičné riešenia, čo znamená, že i s podnetmi Novej hudby a avantgardy sa vyrovnal celkom originálnym spôsobom.
Koncom 50.-tých rokov reagoval na formalizmus, ktorý bol v tomto období veľmi rozrastený v rámci vtedajšej ideológie, ale zároveň to bola aj kritická reakcia na neskorý romantizmus a českú modernu.
V 60.-tých rokoch spôsobil ´´rozruch´´ medzi niekoľkými, vtedy patrónmi slovenskej hudby svojimi skladbami, ktorými ako jeden z prvých nadviazal na postwebernovkú líniu. V skladbách 60.-tých rokov dominovala zvukovosť, skúšaná a prenesená aj do hlasového prejavu (kantáta OŚWIECZIM, METAMORFÓZY XV pre komorný súbor a recitátora na latinský text Cvídia, ZAKLINADLÁ pre zbor a orchester na vlastný latinský text). V tomto období dospieva aj k vlastnému grafickému záznamu na spôsob poľskej školy. Spolupracoval tiež s Elektroakustickým štúdiom Československého rozhlasu(1961). Výsledkom je množstvo filmovej hudby.
Kedže 70. roky sa niesli vo všeobecnej stagnácii kultúry i spoločnosti, Zeljenka sústreďuje tvorbu najmä pre ľudové súbory a napája sa na neoromantickú orientáciu v európskej hudbe. Mnohé dile a z tohto obdobia boli predvedené až neskôr.
V rokoch 1957–1961 dramaturg Slovenskej filharmonie, 1961–1968 Československého rozhlasu v Bratislave. Od roku 1985 pedagóg na VŠMU v Bratislave. Autor opier, orchestrálnych diel (5 symfónií, Hudba pre orchester, Zakliaty pohyb pre orchester), inštrumentálnych koncertov, kantát (Osvienčim, Slovo), komorných skladieb (5 sláčikových kvartet, 2 klavírne kvintetá), scénickej, filmovej (Drak sa vracia, Dolina) a inej hudby. Stál pri zrode elektroakustickej hudby.
Jeho dcéra Alexandra Švolíková (* 1965), žijúca v Čechách, je výtvarníčka a ilustrátorka. Zomrel 13. júna 2007 v Bratislave po tažkej chorobe.