Zobrazenie zdroja stránky InSight

{{Infobox umelé kozmické teleso
| nadpis                = InSight
| obrázok               = InSight spacecraft model.png
| popis_obrázka         = Model sondy
| kategória             = Sonda
| organizácia           = NASA / JPL
| hlavní_dodávatelia    = Lockheed Martin Space Systems
| model                 = 
| iné_názvy             = 
| prelet_okolo          = 
| dátum_preletu         = 
| súčasný_cieľ          = 
| súčasný_stav          = 
| družica               =  Marsu

| dátum_vstupu          = [[26. november|26. novembra]] [[2018]]
| počet_obehov          = 
| dátum_štartu          = [[5. máj]] 2018, 11:05 UTC
| miesto_štartu         = Vandenberg SLC-3E
| nosná_raketa          = [[Atlas V]] 401
| číslo_letu            = 
| dĺžka_misie           = 2 roky na Marse
| míľniky               = 
| zánik                 = 

| cospar                = 	2018-042A
| katalóg               = 43457
| stránka               = {{url|https://mars.nasa.gov/insight}}
| hmotnosť              = 358 kg
| orbitálna_hmotnosť    = 
| štartovacia_hmotnosť  = 694 kg
| rozmery               = 6,0 × 1,56 × 1,0 m 
| energia               = 600 W, solar 
| batérie               = Li-ion 

| dráha_ref             = 
| epocha                = 
| umiestnenie           = 
| typ_dráhy             = 
| výška                 = 
| doba_obehu            = 
| obežná_rýchlosť       = 
| počet_obehov_za_deň   = 
| inklinácia            =
| veľká_polos           = 
| excentricita          = 
| periapsis             = 
| apoapsis              = 
| pozícia               = 
| orbit_swath           = 
| orbit_crossing        = 

<!-- *** CIEĽ *** -->
| Planet                =  Mars
| Planet_Landing        =  [[26. november]] 2018
| Planet_Coords         =  <!-- súradnice -->
| Planet_Depart         =  <!-- odlet -->
| LunarLandingDate      =  <!-- dátum pristátia (Mesiac) -->
| LunarLandingCoords    =  <!-- súradnice (Mesiac) -->
| LunarLiftoffDate      =  <!-- odlet (Mesiac) -->

| typ_ďalekohľadu       = 
| priemer               = 
| vlnová_dĺžka          = 
| zberná_oblasť         = 
| ohnisková_vzdialenosť = 
| chladiaca_látka       = 

| prístroj_1_názov      = SEIS
| prístroj_1_vlastnosti = Seismic Experiment for Interior Structure
| prístroj_2_názov      = HP3
| prístroj_2_vlastnosti = Heat Flow and Physical Properties Package
| prístroj_3_názov      =RISE
| prístroj_3_vlastnosti = Rotation and Interior Structure Experiment
| prístroj_4_názov      = TWINS
| prístroj_4_vlastnosti = Temperature and Winds for InSight
| prístroj_5_názov      = LaRRI
| prístroj_5_vlastnosti = Laser RetroReflector for InSight
| prístroj_6_názov      = IDA
| prístroj_6_vlastnosti = Instrument Deployment Arm
| prístroj_7_názov      = ICC
| prístroj_7_vlastnosti = Instrument Context Camera
| hlavné_prístroje      = 
| rozlíšenie            = 
| spektrálne_pásmo      = 
| rýchlosť_prenosu_dát  = 
| SSR                   = 
| IMG_Resolution        = 

| Transponders          = 
| Transponder Capacity  = 
| Coverage              = 
| Twta                  = 
| Bandwidth             = 
| EIRP                  = 

| referencie            = 
| zápätie               = 
}}

'''InSight''' bola americká automatická [[planetárna sonda]] určená na [[Seizmológia|seizmický]] výskum vnútornej stavby [[Mars|Marsu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = NASA InSight Lander Arrives on Martian Surface
 | url = https://mars.nasa.gov/news/8392/nasa-insight-lander-arrives-on-martian-surface/?site=insight
 | vydavateľ = mars.nasa.gov
 | dátum vydania =  2018-11-26
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-11-27
 | miesto = 
 | jazyk = en
}}</ref>. Časť vedeckého vybavenia poskytli partnerské organizácie z Nemecka (DLR), Francúzska, Španielska či Talianska. Názov sondy je akronym z anglického pomenovania '''In'''terior Exploration using '''S'''eismic '''I'''nvestigations, '''G'''eodesy and '''H'''eat '''T'''ransport. Sonda mala pôvodne byť vypustená v marci 2016 americkou [[NASA]], avšak po objavení netesnosti francúzskeho experimentu SSEI v decembri 2015 bol štart odložený na apríl / máj 2018, kedy nastalo ďalšie [[štartovacie okno]] pre let k Marsu. Štart sondy nakoniec prebehol dopoludnia v sobotu [[5. máj]]a [[2018]]. K Marsu sonda mala doletela [[26. november|26. novembra]] 2018.

Cieľom misie bolo umiestniť na [[povrch Marsu]] stacionárnu sondu, ktorá bola vybavená citlivým [[Seizmometer|seizmometrom]] umožňujúcim zaznamenávať [[Seizmická vlna|seizmické vlny]] Marsu, a sondou na meranie tepelného toku v kôre. Táto dvojica hlavných vedeckých prístrojov by mala pomôcť odhaliť, či je planéta stále geologicky aktívna. Pre pristávací modul sa využila rovnaká technológia, ako bola použitá pre predchádzajúcu americkú sondu [[Phoenix (sonda)|Phoenix]], ktorá úspešne pristála na povrchu planéty Mars v polárnej oblasti ''Vastitas Borealis''. Cieľom tohto kroku bolo znížiť náklady na vyhotovenie sondy a taktiež zvýšiť úspešnosť sondy použitím už otestovaných technológií. Sonda na povrchu planéty pracovala približne štyri pozemské roky, pričom predpoklady hovorili o dvoch rokoch. [[Elektrický prúd]] jej dodávali [[Fotovoltický článok|fotovoltaické články]].

Misia bola vybraná na realizáciu v rámci amerického [[Program Discovery|programu Discovery]] v auguste 2012 ako víťazný návrh. Náklady na misiu boli stanovené v maximálnej výške 425 miliónov amerických dolárov bez zahrnutia ceny štartovacie rakety [[Atlas V]] 401. Výroba a riadenie sondy spadalo pod [[Jet Propulsion Laboratory]]. Miesto pristátia blízko rovníka bolo v oblasti ''[[Elysium Planitia]]''.

== Výroba ==
Sondu vyrobila americká spoločnosť [[Lockheed Martin Space Systems]]; s jej montážou sa začalo na sklonku roku 2014 a vtedy sa predpokladalo, že by sonda mohla byť zmontovaná v priebehu 6 mesiacov. InSight využíval koncept inej americkej planetárne sondy, Phoenix, takže jej bol vzhľadom značne podobný, avšak väčšina elektronických komponentov vychádzala z návrhu americkej sondy [[MAVEN]].

== Vedecké prístroje ==
Na palube sondy sa nachádzali tieto prístroje:

* Seismic Experiment for Interior Structure - [[seizmometer]] dodalo francúzske Národné centrum kozmického výskumu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Operations of the SEIS seismometer onboard the 2016
InSight mission|url=https://www.researchgate.net/profile/Philippe_Lognonne/publication/269049234_Operations_of_the_Seismometer_SEIS_Onboard_the_2016_InSight_Mission_to_Mars/links/56d9b57708aebe4638bb959e/Operations-of-the-Seismometer-SEIS-Onboard-the-2016-InSight-Mission-to-Mars.pdf?origin=publication_list|dátum vydania=|dátum prístupu=9 May 2014|vydavateľ=}}</ref>

* Heat Flow and Physical Properties Package - sonda na meranie tepelného toku v marťanskej kôre, ktorá sa mala dostať až 5 metrov pod povrch Marsu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The Heat Flow and Physical Properties Package (HP3)
for the InSight Mission|url=https://elib.dlr.de/121308/1/Spohn_et_al-2018-Space_Science_Reviews.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=23 February 2018|vydavateľ=}}</ref>

* Rotation and Interior Structure Experiment - [[rádiolokátor]] pre meranie drobných odchýlok v rotácii Marsu, čo by malo prispieť k poznaniu, či má Mars stále roztavenej jadro alebo nie

* Temperature and Winds for InSight (TWINS) - meteorologická stanica dodaná španielskym Centro de astrobiológie

* Laser RetroReflector for InSight (Larry) - spätný odrážač [[laser]]a dodaný Talianskou vesmírnou agentúrou (ASI). Umiestnený je na vrchu pristávacieho modulu

* Instrument Deployment Arm (IDA) - 2,4 metrov dlhá robotická ruka určená pre umiestnenie seizmometra s jeho ochranným krytom a tepelnú sondu na povrch Marsu

* Instrument Deployment Camera (IDC) - farebná kamera umiestnená na robotickej ruke

* Instrument Context Camera (ICC) - farebná kamera schopná snímať 120° široké panoramatické snímky, ktorá bola umiestnená na telese pristávacieho modulu

== MarCO ==
[[Mars Cube One]] (MarCO) je dvojica identických 6U (10 × 20 × 30 cm) [[CubeSat|cubesatov]]. Každý z nich má hmotnosť 13,5 kg. Sú vybavené zrkadlovou anténou s vysokým ziskom a miniatúrnym rádiom pracujúcim v [[UHF]] (iba príjem) a X pásmom (prijem a prenos). Majú miniatúrny širokouhlý fotoaparát, [[Iónový pohon|iónový pohon]] a sledovač hviezd pre navigáciu.

Sú to prvé cubesaty určené na prevádzku mimo obežnej dráhy [[Zem]]e a okrem telekomunikácií testovali funkčnosť cubesatov v hlbokom vesmíre.

Vyniesla ich raketa [[Atlas V]] spolu so sondou InSight. Po prechode na trajektóriu k Marsu sa cubesaty MarCO oddelili a leteli vlastnou dráhou na Mars, kde otestovali vytrvalosť a navigáciu cubesatov v hlbokom vesmíre.

== Štart a trajektória ==
Sonda bola vypustená 5. mája 2018 o 11:05 UTC na rakete [[Atlas V]] 401 (AV-078) z [[Vandenberg Air Force Base|Vandenberg]] Air Base Base Spread Complex 3-East. Bola to prvá americká medziplanetárna misia, ktorá štartovala z Kalifornie.

Cesta na Mars trvala 6,5 mesiaca.

== Činnosť na Marse ==
[[Súbor:PIA22878-Mars-InSightLander-FinalLocation-20181213.jpg|náhľad|Oblasť pristátia Elysium Planitia, elipsa má rozmery 130 x 27 km. Miesto pristátia, červený bod, má súradnice 135.6180° E, 4.4988° N]]
26. novembra 2018 19:44:52 UTC sonda úspešne pristála na [[Povrch Marsu|povrchu Marsu]], súradnice miesta pristátia sondy sú 4.4988° N, 135.6180° E, predpokladané boli 4,5°N 135,9°E, teda zhruba 14 km od plánovaného stredu. Povrch Marsu je v mieste pristátia 3393 km od stredu Marsu, rozdiel bol 46 m. Potvrdenie pristátia prišlo s 8 minút a 7 sekundovým meškaním do riadiaceho centra JPL 19:52:59 UTC<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=mars.nasa.gov|titul=Entry, Descent, and Landing {{!}} Landing – NASA's InSight Mars Lander|periodikum=NASA's InSight Mars Lander|url=https://mars.nasa.gov/insight/timeline/landing/entry-descent-landing/|dátum prístupu=2018-11-27|jazyk=en}}</ref>. Kontrolóri misie dostali signál prostredníctvom satelitov Mars Cube One (MarCO), ktoré signál sondy Insight úspešne zachytili a preposlali na Zem.    

Po pristátí bol náklon sondy menej ako 2°, čo bolo veľmi výhodné pre ďalšiu vedeckú činnosť. Vedecká práca začala desať týždňov po pristátí. V priebehu nasledujúcich štyroch rokov zaznamenal seizmometer na palube sondy viac než 1 300 marsotrasení, čo boli najzásadnejšie poznatky misie. Vďaka tomu priniesol veľa poznatkov o vnútornej stavbe Marsu. Priniesla napríklad zistenie, že jadro Marsu je oveľa aktívnejšie, než sa očakávalo. 

Ako sa solárnych paneloch usadzoval prach, výkon sondy klesal. Technici preto na diaľku postupne vypínali prístroje sondy, až zostal v činnosti len ten najdôležitejší - seizmometer. Potom, čo sa sonda neozvala riadiacemu stredisku v dvoch komunikačných oknách za sebou, bola misia [[21. december|21. decembra]] [[2022]] vyhlásená za ukončenú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Houška|meno=Lukáš|titul=Kosmotýdeník 536 (19.12. – 25.12)|url=https://kosmonautix.cz/2022/12/kosmotydenik-536-19-12-25-12/|}}</ref>

== Galéria ==
<gallery>
Súbor:PIA19664-MarsInSightLander-Assembly-20150430.jpg|Montáž sondy
Súbor:Animation of InSight trajectory.gif|Trajektória sondy Insight
Súbor:PIA22812-Mars-InSightLander-Landing-20181010.jpg|InSight
Súbor:PIA19388-Mars-InSight-MarCO-CubeSats-20150612.jpg|MarCO A a B monitorujú pristátie InSight (grafická predstava)
Súbor:PIA22232insightlandingonmars.jpg|Miesto pristátia
Súbor:PIA22875-InSightOnMarsSurface-ParachuteLanderHeatshield-20181126.jpg|Miesto pristatia Insight, dopadu padáku a tepelného štítu.
</gallery>

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

[[Kategória:Kozmonautika v 2018]]
[[Kategória:Neaktívne sondy]]
[[Kategória:Sondy NASA]]
[[Kategória:Prieskum Marsu]]
[[Kategória:Úspešné sondy]]