Infimum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Infimum je najväčšie dolné ohraničenie množiny. Ak je množina ohraničená zdola, potom existuje jej dolné ohraničenie a práve jedno infimum, teda najväčšie zo všetkých dolných ohraničení danej množiny.

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Číslo sa nazýva infimum množiny práve vtedy, keď je splnené nasledovné:


[1][2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. P. HORÁK - Ľ. NIEPEL. Prehľad matematiky [online]. Bratislava : Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, 1982, [cit. 1982-12-03].
  2. EISENREICH, Günther; SUBE, Ralf, a kol. Matematika: anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1982.