Italo-albánska gréckokatolícka cirkev
Šablóna:Východná katolícka cirkev Italo-albánska gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu.
Južné oblasti Talianska a Sicília boli počas dlhého obdobia pod gréckym vplyvom a vplyvom byzantskej tradície. Najskôr patrila táto oblasť pod Rímsky patriarchát, neskôr bola pričlenená pod Konštantínopolský patriarchát až sa v 11. storočí vrátila naspäť do Rímskeho patriarchátu. V obdobiach keď oblasť patrila pod Rím to znamenalo latinizáciu na tomto území.
V 15. storočí po príchode imigrantov z pravoslávneho južného Albánska tieto komunity dostali od rímskeho pápeža osobitného biskupa ale aj tak upadali. Pápežská bula Etsi Pastoralis z 18. storočia bola predpokladom pre uznanie ich rovnoprávnosti s latinskými veriacimi v 19. storočí.
V súčasnosti majú v Taliansku tri jurisdikčné jednotky – z toho sú dve rovnoprávne eparchie a jeden exarchátny monastier. Eparchia Lungro (v Kalábrii) má právomoc nad celým kontinentálnym Talianskom a eparchia Piana degli Albanesi sa rozprestiera na celej Sicílii. Okrem týchto dvoch eparchií majú aj monastier Santa Maria di Grottaferrata (založený v roku 1004 neďaleko Ríma svätým Nílom), ktorý má od roku 1937 postavenie teritoriálneho opátstva.