Preskočiť na obsah

Izoosmia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Izoosmia je termín, ktorým sa označuje udržiavanie stálej osmolarity telesných tekutín v organizme. Je daná predovšetkým rovnovážnym príjmom a výdajom vody organizmu. Vzhľadom na fakt, že príjem a výdaj vody je v čase nerovnomerný, regulačný systém udržuje osmolaritu v určitom fyziologickom rozpätí hodnôt.

Regulácia u človeka

[upraviť | upraviť zdroj]

Znížený príjem vody organizmom vedie k vzostupu osmolarity extracelulárnej tekutiny. Tento fakt je zaznamenaný osmoreceptormi v hypotalame, ktoré následne spúšťajú dva regulačné mechanizmy:

  • zvýšenie spätného vstrebávania vody v tubuloch obličiek (zníženie strát)
  • navodenie pocitu smädu (stimulácia zvýšeného príjmu)