Ján Kalina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ján Kalina
slovenský spisovateľ, scenárista, prekladateľ a humorista
Rod. menoSchwarz
Narodenie23. február 1913
Košice, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie3. január 1981 (67 rokov)
Mníchov, Nemecká spolková republika
ManželkaAgneša Kalinová

Ján Ladislav Kalina (rodený Schwarz) (* 23. február 1913, Košice – † 3. január 1981, Mníchov) bol slovenský spisovateľ, scenárista, prekladateľ a humorista.[1]

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa 23. februára 1913 v Košiciach ako Ladislav Schwarz, vyrastal a celé detstvo strávil v Prešove. Bol synom fotografa a odmalička sa zaujímal nielen o kino, ale aj o ďalšie dramatické a zábavné žánre. Absolvoval Šafárikovo reálne gymnázium v Prešove 1931 a neskôr vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe (promoval 1937), ale právom sa nikdy neživil. Bol asistentom réžie na Barrandove v Prahe, prispieval do časopisov ako napríklad Šíp, Hej Rup, Elán a spolupracoval tiež s rozhlasom. Od roku 1938 začal pôsobiť pod pseudonymom Ján Kalina. Keďže bol židovského pôvodu, počas vojny ho pred deportáciou zachránili pracovníci bratislavského rozhlasu (spočiatku udelením výnimky z deportácií, neskôr jeho fyzickým ukrývaním a preplácaním jeho zábavných programov na fiktívne pseudonymy, pod ktorými písal). Doklady mal za vojny na meno Ján Kalina, ktoré si po vojne ponechal. Počas vojny sa na krátko tvorivo odmlčal, ale stále sa venoval písaniu, pod už spomenutými, viacerými pseudonymami. Po vojne naďalej publikoval do časopisov ako Práca, Hlas ľudu, Pravda, Smena. Stal umeleckým šéfom filmovej výroby, neskôr dramaturgom Tatra revue, založil a viedol katedru dramaturgie na VŠMU. Spolupracoval s rozhlasom, televíziou, z divadiel najmä s Novou scénou. Po vydaní knihy Tisíc a jeden vtip sa vďaka jej obsahu dostal do problémov a po vylúčení z VŠMU, ho v roku 1972 v politickom procese odsúdili na 2 roky väzenia. Z trestu si odsedel polovicu a po prepustení nesmel publikovať. Vzhľadom na publicitu jeho procesu v zahraničí mu v roku 1978 dovolili legálne sa vysťahovať do Spolkovej republiky Nemecko, kde v roku 1980 vydal knihu Nichts zum lachen (1980) a v roku 1981 aj zomrel. Jeho manželka Agneša Kalinová sa stala redaktorkou Rádia Slobodná Európa. V roku 1990 bol československým súdom posmrtne rehabilitovaný a neskôr mu vyšli tiež spomienkové knihy Obzri sa s úsmevom (1999), Zavinili to židia a bicyklisti (2000), Usmievavé Slovensko (2003) . [2]

Charakteristika tvorby[upraviť | upraviť kód]

Tvorba Jána Kalinu je rozmanitá, pracoval pre divadlo, rozhlas, televíziu, ale aj pre film a písal tiež pre nemalé množstvo časopisov. Jedným z nich bol časopis Elán, kde od druhej polovice 30. rokov začal prispievať svojimi prácami a prispel k rozvoju slovenskej filmovej reflexie. Do slovenského filmového myslenia priniesol profesionalitu a odbornosť. Bol jedným z nemnohých, ktorí si začali teoreticky všímať montáž. Tá v jeho chápaní prekonáva reprodukciu a podmieňuje umeleckosť. Základným materiálom bola pre neho nie realita, ale „surový obraz“, čo tiež svedčí o vplyve moderných svetových umenovedných prúdov. Kalina považoval film za samostatnú umeleckú štruktúru a v tomto zmysle ho aj analyzoval. A hoci sú niektoré jeho výsledky z dnešného pohľadu sporné, je spolu s Jánom Roznerom prvým moderne teoreticky na film zameraným autorom na Slovensku. Porovnával rôzne umelecké druhy na základe ich štruktúrnych analógií, porovnáva ich vývojové cesty – napr. film a rozhlasovú hru (film je podľa neho vizuálnym druhom umenia, auditívnu zložku si až tak nevšíma, ale tiež sa jej neskôr venuje a podotýka na to, že zvuk film nemôže ochudobniť, ale práve naopak, môže maž rovnaký prínos ako aj farba), divadlo. Skúmal filmovú reč, ktorá bola pre neho daná formálnym usporiadaním ľavej strany scenára. Vyzdvihoval štrukturálnu filmovú teóriu a nechával sa ňou inšpirovať. Tiež poukazoval na kvality vtedajších sovietskych filmov, ktoré patrili medzi tie najpozoruhodnejšie. Kalina bol odborníkom s úprimnou snahou o objektivitu a bol to práve on, kto napĺňal do roku 1940 analytickú filmovú rubriku časopisu Elán. Jeho moderný pohľad bol spolu s prácami Jána Roznera v sledovanom období najprínosnejší. V rokoch 1939 – 1940 sa vo svojej rubrike zaoberal aj témami ktoré dones tvoria filmologický diskurz. Zastrešujúcou bola téma Iluzívnej reality. Tiež sa v tomto období zaoberal aj hudbou vo filme a rozpracúval možnosti jej využitia vzhľadom na rytmus vizuálnej zložky. V jeho tvorbe sa venoval tiež písaniu hlavne satír, kabaretných scénok, fejtónov, divadelných hier, prednášal v rozhlase, postaral sa aj o scenáre k niekoľkým agitkám. V roku 1965 vydal tiež knihu o filmoch pre mládež, Mládeži prístupné. Kalina vo svojej tvorbe reagoval na spoločenské a politické problémy, no pracoval s odľahčením a uštipačným humorom. Vrcholom tvorby sa stala kniha Tisíc a jeden vtip, ktorá vyšla v roku 1969 a obsahovala protitotalitné vtipy, karikatúry a politickú satiru. Jej charakter bol pre začiatky normalizácie a cenzúry neprijateľný a tak sa stala politicky nežiaducou.

Publikované knihy[upraviť | upraviť kód]

Pôvodné

  • Bez náhubku (1946)
  • Kalinov kabaretný kaleidoskop (1947)
  • Vždy s úsmevom (1947)
  • Celý svet sa smeje (1947)
  • Dolu s maskou (1953)
  • Bojové poslanie humoru a satiry (1953)
  • Herec na pódiu (1954)
  • Lúče z východu (1954)
  • Veselé javisko (1955)
  • Od Bratislavy po San Safalado (1957)
  • Kto do teba kritikou (1960)
  • Mládeži prístupné (1965)
  • Svet kabaretu (1966)
  • Filmový smiech a jeho zákonitosti (1967)
  • A Kabaré Világa (Svet kabaretu) (1968)
  • Tisíc a jeden vtip (1969)
  • Nichts zum lachen (1980)
  • Obzri sa s úsmevom (1999)
  • Zavinili to židia a bicyklisti (2000)
  • Usmievavé Slovensko (2003)

Preklady

  • Advokát Patelin (1947)
  • Estráda smiechu (1954)
  • Smiech Budapešti (1955)
  • O nich a do nich (1957)
  • Dolárový strýko (1957)
  • Estráda dobrej nálady (1959)
  • Krivé zrkadlo (1961)

Divadelná tvorba (celovečerná, uvedená na javisku )[upraviť | upraviť kód]

Pôvodné

  • Živé noviny (1933)
  • Zem bez úsmevov 1 (1934)
  • Zvukový týždenník (1941)
  • Haló, tu Prešov ! (1942)
  • Veselá myseľ (1943)
  • Bez náhubku (1946)
  • Zem bez úsmevov 2 (1947)
  • Predvolebné satirické pásmo pre KSS (1947)
  • Sen noci operetnej (1947)
  • Nakrúcame, vykrúcame, prekrúcame (1948)
  • Čo fígeľ to groš (1953)
  • Kto je zodpovedný? (1953)
  • Previerka smiechu (1955)
  • Bratislava na vlne 3 (1955)
  • Vlak dobrej nálady (1955)
  • Satirické pásmo ku dňu tlače (1955)
  • S turistom do Budapešti (1955)
  • Na počiatku bolo svetlo (1957)
  • Raketa dobrej nálady (1958)
  • Randez-vous v Bratislave (1958)
  • Mimoriadne vydanie (1959)
  • Raketa 1960 – Tam o 106 – Nastupovať (1959)
  • Orfeus v polosvete (1961)
  • Ja nič, ja muzikant (1962)
  • Móda kráča dejinami (1963)
  • Láska, žiarlivosť a pesnička (1965)
  • Pekelne sa zabávajte (1966)
  • Bratislavská viecha dobrej nálady (1967)
  • Tisíc a jeden vtip (1967)
  • Od úsvitu do večera (1969)
  • Trapas s kofolou, alebo sranda ako v márnici (1969)

Preklady

  • Grand hotel (1942)
  • Štátny zástupca (1942)
  • Pán Lambertier (1943)
  • Pozor na maliara (1943)
  • V siedmom nebi (1943, Nitra / 1962 Bratislava)
  • Od úsvitu do večera (1944)
  • Advokát Patelin (1947)
  • Nebezpečná zákruta (1947)
  • Nič sa nestalo (1947)
  • Bol Filip Filipek? (1957)
  • Sedem zaúch (1961)
  • Veľký klenotník (1962)

Rozhlasová tvorba[upraviť | upraviť kód]

  • 1934 – Barrandov – Československý Hollywood
  • 1935 – Reportáž z nakrúcania na Barrandove
  • 1936 – Žijeme rok 2000
  • 1937 – Budú slovenské filmy?
  • 1938 – Panoptikum filmových hviezd
  • 1938 – Afrika volá
  • 1938 – Advokát Patelin
  • 1939 – Film o zákulisí filmu
  • 1939 – Expresný vlak 1940, nenastupovať !
  • 1940 – Verejný fašiangový kabaret
  • 1940 – Zvukový zemepis
  • 1940 – Slnko – voda – vzduch
  • 1940 – Zvukový lexikón
  • 1940 – Západ proti východu
  • 1941 – Dejepis vo svetle pravdy
  • 1941 – Pán Lambertier
  • 1941 – Vo vyšetrovacej väzbe
  • 1941 – Via Mala
  • 1941 – Práve vyšlo
  • 1941 – Don Cezar De Bazan
  • 1941 – Silvester Bratislavského rozhlasu
  • 1942 – Pozor na maliara
  • 1942 – Rozprávky pre dospelých
  • 1942 – Dokonalý gavalier
  • 1942 – Cirkus KNIE
  • 1942 – Mary Duganová
  • 1942 – Peňaženka
  • 1942 – Dvorná lóža
  • 1942 – Verejný Silvester
  • 1943 – Sedem Krištabkárov
  • 1943 – Oblomov
  • 1943 – Sen noci operetnej
  • 1943 – Ezopové bájky, roku pána 1943
  • 1943 – Kačky z rotačky
  • 1943 – Kinematograf
  • 1943 – Bratislavský expres
  • 1943 – Kaviarnička
  • 1943 – Tancuj, tancuj, nakrúcaj
  • 1943 – Bubeník Barnim
  • 1943 – Silvestrovská paráda
  • 1944 – Bunbury
  • 1944 – 25 šlágrových rokov
  • 1944 – Za hodinu okolo sveta
  • 1944 – Dom u troch mládencov
  • 1944 – Dolárový strýko
  • 1944 – Cesta Pána Perrichona
  • 1944 – Na počiatku bolo slovo
  • 1945 – Jeho boj
  • 1945 – Bez náhubku
  • 1945 – Silvestrovský kabaret
  • 1946 – Kalinov karnevalový kabaretný kaleidoskop
  • 1946 – Aprílový kabaret
  • 1946 – Zem bez úsmevov
  • 1947 – 1949 – Pásma o oslobodenom divadle
  • Bratislava volá New York
  • 20 rokov ofenzívy smiechu
  • Tmavomodrý svet
  • 40 rokov Jaroslava Ježka
  • 1947 – 1955 – Kabarety v ostravskom rozhlase
  • 1949 – Paríž bude spievať
  • 1952 – 1953 – O nich a do nich
  • Ohňom satiry
  • Staré rekvizity
  • Delírium Trumans
  • Made in USA
  • Staré zlaté časy
  • Hlas Ameriky
  • Od nášho osobitého spravodajcu
  • Čo sa nám páči a nepáči
  • Od Bratislavy po Moskvu
  • Baníkom pre radosť
  • 50 rokov na parketoch
  • Honba za paničkou
  • Pesničky z Paríža
  • Piesne otrokov
  • Dohadzovačka
  • Posledná noc
  • Bohatá nevesta
  • Satirik Jiří Haussman
  • 1954 – Festival humoru a satiry
  • 1955 – Yma Sumac, hlasový zázrak
  • 1955 – Rozhlasový Silvester
  • 1967 – Nemecká jazyčnatá múza
  • 1967 – Krém špásu
  • 1967 – Hviezdy nemeckého kabaretu
  • 1970 – Cesta okolo Európy

Periodiká, seriály, cykly[upraviť | upraviť kód]

  • 1957 – 1958 – Kalinov kabaretný kaleidoskop
  • 1967 – Už jedenásta odbila
  • 1970 – Pesničky na nedeľu
  • 1970 – Svet kabaretu
  • 1970 – Z histórie desiatej múzy

Filmová tvorba (scenáre krátkych filmov/agitiek)[upraviť | upraviť kód]

  • 1946 – Sú osobne zodpovedný: Za zradu ma povstaní (r. Ján Kadár)
  • 1946 – Sú osobne zodpovedný: Za zločiny proti ľudskosti (r. Ján Kadár)
  • 1948 – Májové posolstvo
  • 1949 – Od dvojročnice k päťročnici
  • 1950 – Lož má krátky vlny (r. František Kudláč)
  • 1950 – Máj tejto zeme (r. Pavol Dubovský)
  • 1957 – Optimizor (r. Ctibor Kováč)

Televízna tvorba[upraviť | upraviť kód]

  • 1954 – Panoptikum zmetkov
  • 1956 – Smiech Budapešti
  • 1956 – prvý televízny Silvester Bratislavy
  • 1965 – Manželstvá sa uzatvárajú v nebi
  • 1968 – Broadway melody
  • 1970 – Šansón, moja láska
  • 1970 – Ministerstvo Mravopočetnosti
  • 1971 – cesta okolo sveta za 80 minút (nerealizované)
  • 1971 – Smiech priateľov (nerealizované)
  • 1971 – Napoleon zakročuje (nerealizované)

Publicistická činnosť v časopisoch[upraviť | upraviť kód]

Prvá Československá republika

  • Šíp
  • Hej rup
  • Elán
  • Dělnické divadlo
  • Slovenský východ
  • Nový svet
  • Telefraf
  • Slovenský hlas
  • Šariš

Slovenský štát

  • Ilegálny Hlas ľudu
  • Elán
  • Národné noviny
  • Slovenský rozhlas
  • Živnosť

Po roku 1945

  • Hlas ľudu
  • Pravda
  • Nové slovo
  • Kultúrny život
  • Národná obroda
  • Slimák
  • Roháč
  • Práca
  • Film a divadlo
  • Kino
  • Kultúrní politika
  • Smena
  • Mladá tvorba
  • Život
  • Svet
  • Revue svetovej literatúry
  • Hudobný život
  • Uj szó
  • Ludas Matyi

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. http://www.sme.sk/c/5113333/umlcat-ich-nedokazali-pocut-ich-nebolo.html
  2. Kalina, Ján: Obzri sa s úsmevom, autobiografománia 1971 – 1974, Vydavateľstvo PT, Prístrojová technika, Bratislava 1999, obálka

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Kalina, Ján: Obzri sa s úsmevom, autobiografománia 1971-1974, Vydavateľstvo PT, Prístrojová technika, Bratislava 1999, str.152
  • Václav Macek, Jelena Paštéková: Dejiny slovenskej kinamtografie. Osveta, Martin, 1997.
  • Václav Macek: Slovenský hraný film 1946-1969, SFÚ, 1992.
  • Martin Ciel: Odborná reflexia filmu na Slovensku, VŠMU, 1997.
  • Ján Kalina: Zbohom Prešov (autobiografia).

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]