Jacobo Arbenz Guzmán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jacobo Árbenz Guzmán
guatemalský armádny dôstojník a prezident Guatemaly
guatemalský armádny dôstojník a prezident Guatemaly
Narodenie 14. september 1913
Quetzaltenango, Guatemala
Úmrtie 27. január 1971 (57 rokov)
Mexiko, Mexiko
Podpis Jacobo Arbenz Guzmán, podpis (z wikidata)
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Jacobo Arbenz Guzmán

Jacobo Árbenz Guzmán (* 14. september 1913, Quetzaltenango, Guatemala – † 27. január 1971, Mexiko, Mexiko) bol guatemalský armádny dôstojník a ľavicovo orientovaný politik, od r. 1951 demokraticky zvolený prezident Guatemaly. Jeho vláda bola zvrhnutá v r. 1954 pri štátnom prevrate podporovanom vládou USA a pripravenom CIA.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v r. 1913 v meste Quetzaltenango v pomerne bohatej rodine švajčiarskeho emigranta, ktorý počas Arbenzovej mladosti spáchal samovraždu. V r. 1932 vstúpil Arbenz do vojenskej akadémie Escuela Politécnica v Guatemala City, kde bol označovaný za vynikajúceho študenta a už ako kadet získal hodnosť seržanta. Štúdium ukončil v r. 1935 a následne slúžil vo viacerých vojenských základniach, v r. 1937 začal na akadémii Escuela Politécnica vyučovať celú škálu predmetov vrátane vojenských vied, histórie a fyziky. V r. 1943 bol povýšený na kapitána a už v tom čase bol považovaný za jedného z najprestížnejších mladých dôstojníkov v krajine.

V Guatemale už od r. 1931 udržoval vojenskú diktatúru generál Jorge Ubico. Represívne metódy jeho vlády Arbenz odmietal a bol na čele dôstojníkov, ktorý sa dostali voči nemu do opozície. Ubico ho vylúčil z postu profesora na akadémii a Arbenz musel emigrovať do Salvadoru, kde sa podieľal na organizovaní skupiny revolucionárov proti Ubicovi a jeho spolupracovníkovi Juanovi Ponce Vaidesovi, ktorý v lete 1944 oficiálne Ubica nahrádza na poste prezidenta. V októbri 1944 skupina študentov a vojakov pod Arbenzovým velením zaútočila na prezidentský palác a donútila Ponceho k rezignácii. Moci sa následne ujala vojenská chunta pod vedením Arbenza, majora Francisca Arana a právnika Jorge Torielliho, ktorá po dlhom čase pripravila v Guatemale prvé demokratické voľby. Tie v zime 1944 vyhráva profesor filozofie Juan José Arévalo, ktorý Arbenza dosadzuje na miesto ministra obrany.

V nasledujúcich prezidentských voľbách na jeseň roku 1950 sa Arbenz rozhodne kandidovať a so ziskom vyše 60% hlasov ich vyhráva. Po svojej inaugurácii v marci 1951 začína Arbenz presadzovať umiernené sociálne a ekonomické reformy, ktoré mali zlepšiť postavenie chudobného obyvateľstva a zabezpečiť väčšiu ekonomickú samostatnosť Guatemaly od Spojených štatov. Hoci reformy neboli radikálne, vládu USA veľmi znepokojovali. Hlavne snaha o Arbenzovu agrárnu reformu, ktorá mala prerozdeliť časť pôdy malým roľníkom, narazila na silný odpor americkej korporácie United Fruit Company, ktorá bola najväčším vlastníkom pôdy v Guatemale. Reforma sa síce mala týkať len tej časti pôdy, ktorú United Fruit Company vôbec nevyužívala, guatemalská vláda jej navyše za ňu ponúkala finančné kompenzácie, spoločnosť to však odmietla a začala tlačiť na americkú vládu, aby proti Arbenzovi niečo podnikla. USA začali vnímať Arbenza ako prokomunisticky orientovaného prezidenta, ktorého politika by mohla ohroziť vplyv Spojených štátov v regióne a mohla by byť nebezpečným príkladom pre ďalšie latinskoamerické štáty.

Americká vláda poverila CIA uskutočnením operácie, ktorá sa stala známa pod krycím názvom PBSUCCESS a ktorá mala zbaviť Arbenza moci. V rámci nej spustila CIA proti Arbenzovi rozsiahlu diskreditačnú a negatívnu propagandistickú kampaň a najala si a vyzbrojila vyše 400 žoldnierov pod vedením exilového plukovníka Carlosa Castillo Armasa. Táto Američanmi vytvorená „oslobodzovacia armáda“ podnikla 18. júna 1954 zo susedného Hondurasu do Guatemaly inváziu a pokúsila sa postúpiť až na hlavné mesto. Guatemalská armáda síce žoldnierov v priebehu niekoľkých dni porazila a ich zvyšky zahnala späť do Hondurasu, agenti CIA však v krajine ďalej šírili zmätok a protiarbenzovskú propagandu. Vysoký guatemalský dôstojníci sa začali obávať, že invázia žoldnierov bola len predprípravou otvorenej americkej vojenskej intervencie, preto nakoniec prezidenta Arbenza dotlačili 27. júna 1954 k rezignácii. Moci sa o niekoľko dni na to ujal ako vojenský diktátor Carlos Castillo Armas.

Arbenzo bol po rezignácii donútení odísť do Mexika a neskôr krátkodobo žíl vo Švajčiarsku, Paríži, Prahe, Moskve, či na Kube. V r. 1965 spáchala jeho najstaršia dcéra Arabella samovraždu, čo Arbenzom vážne otriaslo. Kvôli jej pohrebu sa vrátil do Mexika a ostal tam žiť až do svojej smrti. 27. januára 1971 bol Arbenz nájdený mŕtvy vo vani vo svojom dome v Mexiku, pričom presné okolnosti jeho smrti ostávajú neobjasnené.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]