Jacobo Arbenz Guzmán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jacobo Árbenz Guzmán
guatemalský vojenský dôstojník a prezident Guatemaly

Narodenie 14. september 1913
Úmrtie 27. január 1971 (57 rokov)

Jacobo Árbenz Guzmán (* 14. september 1913 – † 27. január 1971) bol guatemalský vojenský dôstojník a ľavicovo orientovaný politik, od r. 1951 demokraticky zvolený prezident Guatemaly. Jeho vláda bola zvrhnutá v r. 1954 pri štátnom prevrate podporovanom vládou USA a pripravenom CIA.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v r. 1913 v meste Quetzaltenango v pomerne bohatej rodine švajčiarskeho emigranta, ktorý počas Arbenzovej mladosti spáchal samovraždu. V r. 1932 vstúpil Arbenz do vojenskej akadémie Escuela Politécnica v Guatemala City, kde bol označovaný za vynikajúceho študenta a už ako kadet získal hodnosť seržanta. Štúdium ukončil v r. 1935 a následne slúžil vo viacerých vojenských základniach, v r. 1937 začal na akadémii Escuela Politécnica vyučovať celú škálu predmetov vrátane vojenských vied, histórie a fyziky. V r. 1943 bol povýšený na kapitána a už v tom čase bol považovaný za jedného z najprestížnejších mladých dôstojníkov v krajine.

V Guatemale už od r. 1931 udržoval vojenskú diktatúru generál Jorge Ubico. Represívne metódy jeho vlády Arbenz odmietal a bol na čele dôstojníkov, ktorý sa dostali voči nemu do opozície. Ubico ho vylúčil z postu profesora na akadémii a Arbenz musel emigrovať do Salvadoru, kde sa podieľal na organizovaní skupiny revolucionárov proti Ubicovi a jeho spolupracovníkovi Juanovi Ponce Vaidesovi, ktorý v lete 1944 oficiálne Ubica nahrádza na poste prezidenta. V októbri 1944 skupina študentov a vojakov pod Arbenzovým velením zaútočila na prezidentský palác a donútila Ponceho k rezignácii. Moci sa následne ujala vojenská chunta pod vedením Arbenza, majora Francisca Arana a právnika Jorge Torielliho, ktorá po dlhom čase pripravila v Guatemale prvé demokratické voľby. Tie v zime 1944 vyhráva profesor filozofie Juan José Arévalo, ktorý Arbenza dosadzuje na miesto ministra obrany.

V nasledujúcich prezidentských voľbách na jeseň roku 1950 sa Arbenz rozhodne kandidovať a so ziskom vyše 60% hlasov ich vyhráva. Po svojej inaugurácii v marci 1951 začína Arbenz presadzovať umiernené sociálne a ekonomické reformy, ktoré mali zlepšiť postavenie chudobného obyvateľstva a zabezpečiť väčšiu ekonomickú samostatnosť Guatemaly od Spojených štatov. Hoci reformy neboli radikálne, vládu USA veľmi znepokojovali. Hlavne snaha o Arbenzovu agrárnu reformu, ktorá mala prerozdeliť časť pôdy malým roľníkom, narazila na silný odpor americkej korporácie United Fruit Company, ktorá bola najväčším vlastníkom pôdy v Guatemale. Reforma sa síce mala týkať len tej časti pôdy, ktorú United Fruit Company vôbec nevyužívala, guatemalská vláda jej navyše za ňu ponúkala finančné kompenzácie, spoločnosť to však odmietla a začala tlačiť na americkú vládu, aby proti Arbenzovi niečo podnikla. USA začali vnímať Arbenza ako prokomunisticky orientovaného prezidenta, ktorého politika by mohla by mohla ohroziť vplyv Spojených štátov v regióne a mohla by byť nebezpečným príkladom pre ďalšie latinskoamerické štáty.

Americká vláda poverila CIA uskutočnením operácie, ktorá sa stala známa pod krycím názvom PBSUCCESS a ktorá mala zbaviť Arbenza moci. V rámci nej spustila CIA proti Arbenzovi rozsiahlu diskreditačnú a negatívnu propagandistickú kampaň a najala si a vyzbrojila vyše 400 žoldnierov pod vedením exilového plukovníka Carlosa Castillo Armasa. Táto Američanmi vytvorená „oslobodzovacia armáda“ podnikla 18. júna 1954 zo susedného Hondurasu do Guatemaly inváziu a pokúsila sa postúpiť až na hlavné mesto. Guatemalská armáda síce žoldnierov v priebehu niekoľkých dni porazila a ich zvyšky zahnala späť do Hondurasu, agenti CIA však v krajine ďalej šírili zmätok a protiamberzovskú propagandu. Vysoký guatemalský dôstojníci sa začali obávať, že invázia žoldnierov bola len predprípravou otvorenej americkej vojenskej intervencie, preto nakoniec prezidenta Arbenza dotlačili 27. júna 1954 k rezignácii. Moci sa o niekoľko dni na to ujal ako vojenský diktátor Carlos Castillo Armas.

Arbenzo bol po rezignácii donútení odísť do Mexika a neskôr krátkodobo žíl vo Švajčiarsku, Paríži, Prahe, Moskve, či na Kube. V r. 1965 spáchala jeho najstaršia dcéra Arabella samovraždu, čo Arbenzom vážne otriaslo. Kvôli jej pohrebu sa vrátil do Mexika a ostal tam žiť až do svojej smrti. 27. januára 1971 bol Arbenz nájdení mŕtvi vo vani vo svojom dome v Mexico City, pričom presné okolnosti jeho smrti ostávajú neobjasnené.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]