Jenő Kalmár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jenő Kalmár
maďarský etnograf a cestovateľ
Jenő Kalmár
Narodenie28. december 1873
Csernely, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie21. október 1937 (63 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko

Jenő Kalmár alebo Eugen Kalmár (* 28. december 1873, Csernely – † 21. október 1937, Bratislava) bol maďarský výskumník Afriky, etnografický zberateľ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ukončil vojenskú akadémiu a stal sa inžinierom. Po určitú dobu žil a pôsobil v Berlíne. Bol predsedom Berlínskeho združenia Maďarov, neskôr, od roku 1899 bol zamestnancom spoločnosti Gesellschaft für Südkamerun (Spoločnosť Južného Kamerunu). Vďaka tejto funkcii sa dostal do Kamerunu, kde mal za úlohu skúmať a mapovať Zadný Kamerun a vyhľadať možnosti k založeniu obchodných pobočiek.

Hlavným vývozným artiklom Kamerunu bol v tom čase kaučuk a slonovina. Úlohou bolo zorganizovať vývoz týchto surovín. S prerušeniami strávil v Afrike spolu 12 rokov, počas tejto doby sa zaoberal aj etnografickou zberateľskou a kartografickou činnosťou. Listy z Afriky písané rodine vnímavo opisujú jeho tamojší život, zvyky domorodcov a ich vzájomné boje ako aj boj proti Európanom, ktorý priniesol veľa obetí. Neskôr sa stal generálnym riaditeľom Južno kamerunskej akciovej spoločnosti.

Po návrate domov v roku 1912 robil prednášky o zážitkoch a skúsenostiach pre rôzne odborné spoločnosti, medzi ďalšími pre Maďarskú geografickú spoločnosť, Etnografickú spoločnosť a pre Obchodné združenie Subotice. Časť prednášok vyšla aj v tlači, v Buletíne maďarského etnografického múzea (1913) a v zošitoch publikujúcich texty valného zhromaždenia Ľudovej akadémie Erzsébet (1911 a 1913).

Maďarské etnografické múzeum obohatil s hodnotnou, viac než 200 kusovou zbierkou z Kamerunu, niekoľko vlastnoručných náčrtov máp, cestopisov a materiál prednášok uchováva Maďarské geografické múzeum. Zúčastnil sa prvej svetovej vojny, ako dôstojník (kapitán) v zálohe, kde bol vážne zranený a neskôr dostal prestížne vyznamenanie. Niektoré svoje zážitky z vojny aj publikoval. Po vojne sa usadil v Bratislave, kde si založil rodinu. Zomrel v roku 1937.

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kalmár Jenő: Élményeim a legsötétebb Afrikában. (Moje zážitky z najtmavšej Afriky). Ľudová akadémia Erzsébet, 1910-1911. VIII. Valné zhromaždenie 27-28. mája 1911., str. 23-26.
  • Kalmár Jenő: Délkameruni élményeimből. (Zážitky z Južného Kamerunu). Hlásenie z článku "Erzsébet Népakadémia a Magyar Nép Közművelődési Csarnoka" X. a XI. Valné zhromaždenie 31. mája 1913. str. 32-52.
  • Kalmár Jenő: Kameruni néger népszokások. (Ľudové zvyky kamerunských černochov). Spravodaj Maďarského Etnografického múzea ročník XIV. 3-4 zošit, str. 311-331.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gerő Katalin: Életem. (Môj Život). Singer a Wolfner, Budapešť, 1929.(Autorka bola švagriná Jenőho Kalmára a v knihe píše o J.K.)
  • dr. Kubassek János: Afrika története és földrajza. (Dejiny a zemepis Afriky). Vydavateľstvo Műszaki Könyvkiadó, Budapešť
  • Fél Edit: Nekrológ (Nekrológ o Jenőovi Kalmárovi). Spravodaj etnografického múzea, XXIX. ročník, 1937. Vydalo Maďarské historické múzeum, Budapešť, 1938, str. 494.