Jozef Štaudinger

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Štaudinger
dôstojník, funkcionár KSČ, protifašistický bojovník
Narodenie8. marec 1908
Lučenec
Úmrtie8. marec 1981 (73 rokov)
Bratislava

Jozef Štaudinger (* 8. marec 1908, Lučenec – † 8. marec 1981, Bratislava) bol dôstojník, funkcionár KSČ a protifašistický bojovník.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Štefan Štaudinger
  • matka Juliana rod. Breznická

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vyučil sa za obuvníka. Robotník v Prešove, v Lučenci, v Banskej Bystrici (1928 – 1933), robotník na stavbe železnice Banská Bystrica-Diviaky (1938 – 1940). Od roku 1945 dôstojník z povolania. Inštruktor oblastného a člen ilegálneho vedenia KSS v Banskej Bystrici. Účastník protifašistického odboja. Zatknutý a väznený v Banskej Bystrici (1940), od roku 1941 v Ilave. Z ilavského väzenia utiekol so skupinou politických väzňov 1. septembra 1944. Počas SNP veliteľ zaisťovacieho tábora v Slovenskej Ľupči s kontroverzným pôsobením. Venoval sa politickej práci v armáde, prispieval do straníckej a vojenskej tlače. V 50. rokoch 20. storočia nebol politicky perzekvovaný, naopak v roku 1954 vystupoval ako svedok v procese s buržoáznymi nacionalistami, kde Gustáva Husáka obvinil z držania ochrannej ruky nad v Slovenskej Ľupči zaistenými „fašistami“ (ktorých následne v závere povstania nechal Husák prepustiť) a z popravy partizánov zodpovedných za vraždenie v Hájnikoch.[1]:291 Nositeľ viacerých vyznamenaní.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MACHÁČEK, Michal. Gustáv Husák. Praha : Vyšehrad, 2017. ISBN 978-80-7601-181-6.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]