Juraj Pohronec-Slepčiansky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 19:37, 19. október 2013, ktorú vytvoril Silesianus (diskusia | príspevky) (linkfix)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Podobizeň Juraja Pohronca-Slepčianskeho

ThDr. Juraj Pohronec-Slepčiansky alebo Juraj Selepčéni (aj Juraj Szelencseneyi-Pohronec, Georgius Pohroncious Szelepcseny), (* 24. apríl 1595 Slepčany – † 14. január, podľa iného zdroja 9. marec[1] 1685 Letovice) bol slovenský arcibiskup, uhorský prímas[2] a miestokráľ, filozof, právnik, diplomat, grafik a medirytec[3].


Životopis

Bol dieťaťom obyčajných poddaných, ktorých zavraždili Turci. Osvojili si ho príbuzní. Zásluhou kardinála Petra Pázmaňa študoval v Ríme (1627 - 1634), býval v kolégiu Hungarico-Germanicu. Z dedinského pastiera sa postupne vypracoval na nitrianskeho biskupa (1648 - 1660), kaločského arcibiskupa (od 1657) a neskôr na ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa (1666). Angažoval sa v ochrane krajiny pred Turkami a oslobodení okupovaných kresťanských území. Ako vyslanec cisára Ferdinanda sa viac krát zúčastnil rokovaní s Turkami v Carihrade. Jeho zásluhou sa poľský kráľ Ján III. Sobieski zúčastnil bitky pri Viedni. Podporoval publikačnú činnosť Trnavskej univerzity, výstavbu nových kostolov a pútnických miest.

Popri cirkevnej činnosti sa venoval aj výtvarnej tvorbe. Kreslil a rezal do dreva titulné obrazy na knihy. Vynikal ako znamenitý portrétista. Je zachovaný aj jeho autoportrét, na ktorom, okrem iného je vyryté: GEORGIUS SZELEPCHENY ARCHPP. STRIGON. PRIMAS HUNG. (ARCIEPPISCOPUS STRIGONIENSIS PRIMAS HUNGARIAE - arcibiskup ostrihomský, prímas Uhorska.)

Zomrel v Letoviciach na Morave, pochovaný bol v mariánskej bazilike Mariazelli v Rakúsku.

Referencie

Literatúra

Externé odkazy