Južno-Sachalinsk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Južno-Sachalinsk
Vladimirovka (1882–1905),
Tojohara (1905-1945)
Oblastné mesto
Panoráma mesta
Vlajka
Erb
Oficiálny názov: Южно-Сахалинск
Štát Rusko Rusko
Federálny okruh Ďalekovýchodný federálny okruh
Oblasť Sachalinská oblasť
Okres Južno-sachalinský mestský okruh
Rieka Susuja
Nadmorská výška 42 m n. m.
Súradnice 46°57′00″S 142°44′00″V / 46,95000°S 142,73333°V / 46.95000; 142.73333
Rozloha 898,2 km² (89 820 ha)
Obyvateľstvo 174 784 (2010)
Hustota 194,59 obyv./km²
Založenie 1882
Primátor Andrej Lobkin
Časové pásmo UTC +11
Tel. predvoľba +7 4242
Automobilový kód 65
Kód OKATO 64 401
Poloha Južno-Sachalinsku v Rusku.
Poloha Južno-Sachalinsku v Rusku.
Poloha mesta v Sachalinskej oblasti
Poloha mesta v Sachalinskej oblasti
Wikimedia Commons: Yuzhno-Sakhalinsk
Webová stránka: yuzhno-sakh.ru
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Južno-Sachalinsk (rus. Южно-Сахалинск) je administratívne centrum a najväčšie mesto Sachalinskej oblasti v Ďalekovýchodnom federálnom okruhu v Rusku. Nachádza sa na juhu ostrova Sachalin na rieke Susuja.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Južno-Sachalinsk bol založený v roku 1882 ako dedina Vladimirovka. Po rusko-japonskej vojne sa v roku 1905 južná časť ostrova dostala pod kontrolu Japonska, a tak bola Vladimirovka premenovaná na Tojohara (jap. 豊原市) a stala sa centrom prefektúry Karafuto. Na konci 2. svetovej vojny bol južný Sachalin obsadený Červenou armádou, a Tojohara bola premenovaná na Južno-Sachalinsk a ten bol 18. apríla 1947 povýšený na administratívne centrum Sachalinskej oblasti.

Vývoj počtu obyvateľov
Rok 1959 1970 1979 1989 2002 2010
Počet obyvateľov 85 510 105 840 139 861 159 299 175 085 174 784

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza vo vnútrozemí ostrova na Susujskej doline, obklopenej zo západu aj východu horami. Je vzdialené asi 25 km vzdušnou čiarou cez Tonino-Anivské hory od Ochotského mora na západe a je v približne rovnakej vzdialenosti od Anivského zálivu na juhu. V doline vytvorenej riekou Susuja sú vhodné podmienky na pestovanie úžitkových plodín, pretože je veľmi vodnatá.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je prepojené s ostatnými priemyselnými centrami a mestami úzkorozchodnou železnicou vybudovanou Japoncami s rozchodom koľajníc 1067 mm, ktorý sa však v súčasnosti mení na ruský rozchod 1520 mm a asfaltovými cestami.

Na juh od mesta, v Chomutove, sa nachádza medzinárodné letisko.

V meste funguje mestská hromadná doprava a medzimestská autobusová doprava do miest, kde nie je železnica.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]