Zobrazenie zdroja stránky Južná Amerika

{{Infobox Kontinent
| Kontinent  = Južná Amerika
| Obrázok    = LocationSouthAmerica.png
| Rozloha    = {{km2|17840000|w}}
| Obyvatelia = 387 489 196
| Štáty      = 13 + 3 závislé územia
| Regióny    = 
| Commons    = South America
}}
[[Súbor:South America satellite orthographic.jpg|thumb|Južná Amerika z vesmíru]]

'''Južná Amerika''' je [[kontinent]], ktorý je súčasťou [[svetadiel]]u [[Amerika (svetadiel)|Amerika]] a nachádza sa v jeho južnej polovici. Južná Amerika je od [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] oddelená pevninskou úžinou nazývanou [[Stredná Amerika]]. K prepojeniu kontinentov prišlo z geologického hľadiska nedávno.

Po celej dĺžke západného pobrežia Južnej Ameriky sa vypína pohorie [[Andy]]. Na východ od Ánd, smerom do vnútrozemia, sú rozľahlé oblasti tropického [[dažďový prales|dažďového pralesu]]. Väčšina juhoamerickej pevniny východne od Ánd patrí do povodia [[Amazonka (rieka)|Amazonky]].

K prvému osídleniu Južnej Ameriky došlo zrejme prechodom ľudí cez pevninský most v mieste dnešného [[Beringov prieliv|Beringovho prielivu]]. Existujú však aj náznaky migrácie z južného [[Tichý oceán|Tichého oceánu]].

== Štáty a závislé územia ==
{{hlavný článok|Zoznam štátov Južnej Ameriky}}
Juhoamerický kontinent bol od [[16. storočie|16. storočia]] do začiatku [[19. storočie|19. storočia]] takmer úplne rozdelený do kolónií pod [[španielsko]]u a [[portugalsko]]u správou. V súčasnosti sa v Južnej Amerike okrem nezávislých štátov ostáva niekoľko kolónií: [[Francúzska Guyana]], [[Falklandy]] a priľahlé ostrovy.

K juhoamerickému kontinentu sa počítajú aj priľahlé ostrovy, ktorých väčšina je kontrolovaných krajinami na kontinente. Ostrovy v [[Karibské more|Karibiku]] sa zaraďujú k Severnej alebo Strednej Amerike.

== Hospodárstvo ==
[[Súbor:Bariloche- Argentina2.jpg|vpravo|thumb|[[Patagónia]] ([[Argentína]])]]
V hospodárstve Južnej Ameriky treba rozlišovať štáty s vyspelým trhovým hospodárstvom a štáty s ekonomikou rozvojových krajín. Najvyspelejšími štátmi sú takzvané „južné štáty“ – [[Brazília]], [[Argentína]], [[Čile]] a [[Uruguaj]] a na severe [[Venezuela]]. 

=== Priemysel ===
Hlavnými priemyselnými odvetviami sú ťažobný priemysel, hutníctvo, chémia, potravinárstvo, strojárstvo, textilný kožiarsky a v poslednej dobe rozvíjajúci sa spracovateľský priemysel. Najdôležitejšími ťaženými nerastnými surovinami sú železná ruda (takmer 20 % svetovej ťažby [[Brazília]]), ropa ([[Venezuela]], [[Brazília]], [[Argentína]]), meď (najväčšie nálezisko na svete je v [[Čile]]), bauxit, jód (60 % svetovej ťažby je v [[Čile]]), zlato, striebro, zinok, zemný plyn, cín, uhlie, urán, mangán, nikel, chróm, diamanty ([[Brazília]]) a iné. Južná Amerika má najbohatšie zdroje vodnej energie na svete. V posledných desaťročiach sa stavajú veľké priehradné nádrže a hydroelektrárne.

=== Poľnohospodárstvo ===
Poľnohospodárska rastlinná výroba má plantážny, monokultúrny charakter. Orná pôda zaberá 6 % využiteľnej pôdy, lúky a pasienky 28,3 % a lesy 48 %. Najdôležitejšími pestovanými plodinami sú cukrová trstina, káva (40 % svetového zberu), citrusy, banány, kakao, ďalej pšenica, kukurica, ryža, sója, fazuľa, zelenina, slnečnica, bavlna, kokosové orechy alebo tabak. 
Veľký význam má chov hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných, koní, hydiny a lám, produkcia mäsa a koží, vlny. Južná Amerika je najlesnatejší kontinent sveta – prevažujú listnaté lesy. 

=== Doprava ===
Veľký význam pre hospodársky rozvoj má doprava – predovšetkým cestná, letecká a námorná. Najdôležitejšími prístavmi sú [[Santos]], [[Rio de Janeiro]], [[Porto Alegre]], [[Maracaibo]], [[Guayaquil]], [[Buenos Aires]], [[Montevideo]] a iné. Železničná doprava sa využíva na prepravu nákladov. Dôležitý je cestovný ruch.

== Obyvateľstvo ==
Obyvateľstvo Južnej Ameriky, ktorého populačným základom boli Indiáni, prešlo silným miešaním rás. Zmenila sa pôvodná demografická štruktúra obyvateľstva vplyvom prisťahovalectva z [[Európa|Európy]] a [[Afrika|Afriky]]. Vysoká pôrodnosť a súčasne klesajúca úmrtnosť spôsobujú populačnú explóziu. Dochádza ku koncentrácii obyvateľstva tam, kde sú vhodnejšie prírodné podmienky (napríklad klčovanie dažďových pralesov). Podiel mestského obyvateľstva rastie predovšetkým migráciou z dedín (nové miliónové mestá Manaus, Goiánia a Arequipa). Vznikajú obrovské aglomerácie (napr. Gran [[Buenos Aires]], [[São Paulo]]) a v neposlednom rade rozvoj dopravnej infraštruktúry urýchľuje integráciu medzi metropolami a odľahlými regiónmi. K najväčším veľkomestám patrí [[São Paulo]], [[Rio de Janeiro]], [[Lima]], [[Bogota]], [[Santiago (Čile)|Santiago]], [[Buenos Aires]] a [[Brazília (mesto)|Brazília]].

== Fyzicko-geografická charakteristika ==
=== Horstvo ===
Jednoduchosť tvaru kontinentu Južná Amerika je založená na jeho geologickej stavbe a geomorfologickom vývoji. Nad geologicky starými hlbinami Tichého oceánu, na západ od Panamskej šije po južný koniec pevniny, boli v treťohorách a štvrtohorách vyvrásnené v úzkom pruhu do veľhorských výšok juhoamerické Kordillery, nazývané Andy. Druhú časť  jadro pevniny – tvorí rozľahlý starobylý Brazílsko-guyanský štít, zložený z najstarších hornín a vyvretých hlbinných telies. Medzi oboma hlavnými jednotkami, Andami a štítom, sa rozprestierajú rozľahlé nížiny: [[Orinocká nížina|Orinocká]], [[Amazonská nížina|Amazonská]] a [[Laplatská nížina|Laplatská]]. Oba celky pevniny sa viditeľne stýkajú len v oblasti strednej Bolívie, kde sa skladba západného kraja štítu ponára do hĺbky pod andské vrásy. Nachádza sa tu množstvo vodopádov, z ktorých [[Salto Angel]] ({{m|979|m}}) je najvyšší vodopád na svete. Najvyššou horou Brazílskej vysočiny je Pico de Bandeira {{mnm|2890}}, pričom najvyšším vrchom celého Brazílsko-guyanského štítu je osamelá [[Pico da Neblina]] {{mnm|3014}}. Andy sa delia na tri časti: severnú, centrálnu a južnú. Severné Andy sa rozprestierajú na území Venezuely a Kolumbie. Majú ti vetvy, ktoré sú od seba oddelené širokými úvalmi vrásneho i zlomového pôvodu a pretekajú nimi rieky Cauca a Magdalena. Najvyšším vrchom je Cristobal Colón {{mnm|5775}}

Centrálne Andy sa delia na severnú a južnú časť. Ich najvyšším vrcholom je Ojos del Salado {{mnm|6880}} Najvyšším vrchom celej Južnej Ameriky je Cerro [[Aconcagua]] {{mnm|6959}} Južné Andy sú totožné s orografickým názvom Patagónske Andy. Dosahujú už nižšie výšky a vplyvom častých snehových zrážok sú i dnes silne zľadovatené. Ľadovcová modelácia vytvorila mnohé údolia, morské fjordy, zálivy a množstvo ostrovov. Súostrovie Galapágy sú sopečného pôvodu, [[Falklandy|Falkandy]] a Južná Georgia sú pevninského pôvodu.

Najväčšou činnou sopkou je [[Guallatiri]] ({{mnm|6071}}), ktorá sa nachádza v [[Čile]].

=== Počasie a podnebie ===
Väčšina územia Južnej Ameriky patrí do pásma rovníkového tropického a subtropického. V miernom klimatickom páse leží len oblasť Patagónie., ráz podnebia tu určujú morské prúdy, prevládajúce vetry a vertikálna členitosť povrchu, preto je veľký rozdiel v klíme západného a východného pobrežia, medzi nížinami a horami Východné pobrežie je bohaté na zrážky a tiež tichomorské SZ svahy Ánd. Hlavným zdrojom zrážok je Atlantický oceán a v oblasti tropických dažďových pralesov silnie vplyv zrážok vznikajúcich výparom v priebehu dňa. Oproti tomu stredozápadný okraj Južnej Ameriky je suchší a chladnejší. Podnebie je v tejto oblasti ovplyvnené studeným Peruánskym prúdom a výstupnými hlbinnými prúdmi Tichého oceánu. Výnimkou je čilská Patagónia, ktorá leží v zrážkovom tieni Ánd. Je výrazne suchšie a v zime dochádza k prenikaniu chladného antarktického vzduchu.

=== Vodstvo ===

Najdlhšou a najväčšou riekou Južnej Ameriky a celého sveta je [[Amazonka (rieka)|Amazonka]] ({{km|7025|m}} dlhá, povodie 7180 tis. km<sup>2</sup>). Pramení v [[Peru]], preteká celou nížinou, pokrytou tropickými dažďovými lesmi, a vlieva sa do Atlantického oceánu ústím, ktoré je široké až {{km|200|m}}. Jej najväčšími prítokmi sú [[Madeira]], Purus, Tapajós, Xingu, Japurá, Rio Negro a ďalšie. Väčšinu [[Guyanská vysočina|Guyanskej vysočiny]] odvodňuje ďalší veľtok – [[Orinoko]]. Do zálivu [[La Plata (ústie)|Rio de la Plata]] ústi [[Paraná (rieka)|Paraná]] s prítokom [[Paraguaj (rieka)|Paraguaj]] a [[Uruguaj (rieka)|Uruguaj]]. [[Brazílska vysočina|Brazílsku vysočinu]] odvodňuje Sao Francisco. Najväčšími andskými riekami sú Magdalena, Cauca, Maranon, Huallaga, Ucayali, Urubamba a iné. Významnou riekou [[Patagónia|Patagónie]] je [[Negro (Amazonka)|Rio Negro]], ktoré ústi do [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. V Južnej Amerike nájdeme niekoľko typov jazier: lagunárne, slané močiare, tektonického pôvodu a ľadovcové jazerá v Patagónskych Andách.

== Iné projekty ==
{{projekt|wikt=Južná Amerika}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20030910025913/http://www.geodesy.gov.sk/sgn/staty/07.htm Oficiálne názvy štátov Južnej Ameriky a ich oblastí]
* [https://web.archive.org/web/20030910030236/http://www.geodesy.gov.sk/sgn/staty/37.htm Oficiálne názvy hlavných miest štátov a administratívnych centier Južnej Ameriky]

{{Pohyb kontinentov}}
{{Regióny sveta}}
{{Južná Amerika}}

[[Kategória:Južná Amerika| ]]