Zobrazenie zdroja stránky Jün-nan

{{Infobox Čínska provincia
|Čínsky                        = 云南省
|Pinyin                        = Yúnnán
|Slovenský názov               = Jün-nan
|Miestne meno                  = 
|Miestna trankripcia1          = 
|Miestny jazyk1                = 
|Miestny jazyk2                = 
|Skratka                       = 滇/云
|Skratka v pinyin              = Tien, Jü, (Diān), (Yún)
|ISOAbbrev                     = 
|Meno provincie                = Jün-nan
|Mapa                          = China-Yunnan.png
|Veľkosť mapy                  = 275px
|Pôvod mena                    = Meno pochádza z obdobia dynastie Song
|Správna jednotka              = Provincia
|Hlavné mesto                  = [[Kchun-ming]]
|Provinčný tajomník            = 
|Guvernér                      = Čchin Kuang-žung
|rozloha                       = 394 000
|rozloha_poradie               = 7.
|počet obyvateľov_rok          = 2009
|počet obyvateľov              = 45 710 000
|počet obyvateľov_poradie      = 12.
|hustota obyvateľstva          = 109
|hustota obyvateľstva_poradie  = 
|HDP_rok                       = 2009
|HDP                           = 16,8 miliardy
|HDP_poradie                   = 24.
|HDP na obyvateľa              = 
|HDP na obyvateľa_poradie      = 
|HDIrok                        = 
|HDI                           = 
|HDI_poradie                   = 
|HDI kategória                 = 
|Národnosti                    = [[Han]] – 67%
[[Yi]] – 11%
Bai – 3.6%
Hani – 3.4%
Zhuang – 2.7%
Dai – 2.7%
Miao – 2.5%
Hui – 1.5%
[[Tibeťania]] – 0.3%- 
|Národnosti_rok                = 2000
|Webstránka                    = http://www.yn.gov.cn/
}}

'''Jün-nan''' ([[Čínština|čínsky]]: 云南; [[Pchin-jin|pinyin]]: Yúnnán) je hornatá [[Administratívne členenie Číny|provincia]] na juhu [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]]. Severozápadná časť je historickou časťou [[Tibet]]u. Provincia na juhu susedí s [[Vietnam]]om a [[Barma|Mjanmarskom]]. Na severe zase s čínskou provinciou [[S’-čchuan]], na východe s provinciou [[Kuej-čou]] a autonómnou oblasťou [[Kuang-si]]. Priemerná nadmorská výška provincie sa pohybuje od 1000 do {{mnm|2000}}, oblasť je súčasťou [[Jünnansko-kuejčouská vysočina|Jünnansko-kuejčouskej vysočiny]]. 
[[Súbor:Diqing, Yunnan, China.jpg|thumb|250px|right|Zasnežené vrchy v oblasti, na severozápade Jün-nanu.]]

== Geografia ==
Prevažne horský terén provincie striedajú zníženiny v dolinách riek, na ktoré je naviazané miestne poľnohospodárstvo, ktoré stále zamestnáva veľkú časť miestneho obyvateľstva. Jün-nan je zo všetkých provincií druhý najväčší pestovateľ cukrovej trstiny. Aj kvôli tomuto faktu provinciu ťažko postihlo dlhotrvajúce sucho v rokoch 2010-2012, ktoré okrem iného zasiahlo 90 percent miestnych plantáží.<ref>[http://www.velkaepocha.sk/2012030519242/Cina-Velke-sucho-v-provincii-J%C3%BCn-nan-trva-jiz-nekolik-let-zasahlo-zemedelce-i-prumysl.html Veľká epocha, marec 2012]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>

== Turizmus ==
Provincia je jednou z najnavštevovanejších provincií ČĽR, ako čínskymi, tak aj zahraničnými turistami. 
Pretekajú ňou tri z najväčších ázijských riek - [[Jang-c’-ťiang|Dlhá rieka]], [[Salwin]] a [[Mekong]]. V niektorých miestach sú od seba tieto tri veľtoky vzdialené iba niekoľko desiatok kilometrov, čo bol jeden z dôvodov, prečo bola oblasť v roku 2003 zapísaná na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO ako:
* [[San-ťiang-ping-liou|Chránená oblasť Troch paralelných riek]] (San-ťiang-ping-liou)
* [[Juhočínska krasová oblasť]]
* [[Li-ťiang]]
* [[Ta-li]]
* Tiesňava skákajúceho tigra

== Zaujímavosti ==
V rokoch 1926 až 1933 provincia vydala 60 druhov vlastných čínskych známok.<ref>HLINKA, Bohuslav; MUCHA; Ludvík: ''Filatelistický atlas'', 3. vydanie, GKP Praha, 1986, kapitola Jün-nan, s. 88</ref>

Taktiež sa na jar roku 2013 stal Jün-nan prvou provinciou, ktorá ohlásila, že zruší pracovné tábory, ktoré v ČĽR fungujú od 50. rokov minulého storočia a slúžia ako miesta internácie obvinených kontrarevolucionárov alebo iných kritikov komunistickej vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.aktuality.sk/clanok/222682/provincia-jun-nan-ako-prva-v-cine-zrusi-pracovne-tabory/
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}</ref>

== Administratívne členenie ==
Provincia Jün-nan sa člení na 8 mestských a 8 autonómnych prefektúr.

=== Mestské prefektúry ===
*Kchun-ming
*Čchü-ťing
*Jü-si
*Pao-šan
*Čao-tchung
*[[Li-ťiang]]
*Pchu-er
*Lin-cchang

=== Autonómne prefektúry ===
Autonómne prefektúry sa členia podľa etnických skupín, ktorým patria: 
* Te-chung ([[Tajovia|tajská]] a [[Ťingpchovia|ťingpchoská]])
*Nu-ťiang ([[Lisuovia|lisuská]])
*Dêqên ([[Tibeťania|tibetská]])
*Ta-li  ([[Pajovia|pajská]])
*Čchu-siung ([[Iovia|iská]])
*Chung-che ([[Chaniovia|chaniská]] a iská)
*Wen-šan ([[Čuangovia|čuangská]] a [[Miaovia|miaoská]])
*Si-šuang-pan-na (tajská)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.yn.gov.cn/ Oficiálna stránka provincie]

{{Administratívne členenie Číny}}

[[Kategória:Jün-nan| ]]
[[Kategória:Provincie v Číne]]