Preskočiť na obsah

Bezpečnostná päťka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z KB-5)

Bezpečnostná päťka (čes. bezpečnostní pětka) alebo krajská bezpečnostná päťka (skratka KB-5, čes. krajská bezpečnostní pětka) bolo označenie pre bezpečnostné komisie, ktoré pôsobili pri krajských národných výboroch v ČSR v rokoch 1949 – 1951 za účelom dohliadania na z „politického hľadiska“ dôležitú bezpečnostnú a trestnú agendu. Prostredníctvom nich boli krajské správne a stranícke štruktúry prepojené na najvyššie vedenie Komunistickej strany Československa (KSČ).[1] Ich úlohou bol najmä dohľad nad prípravou politických procesov celokrajského významu a dôležitými okresnými procesmi.[2] Tvoril ju krajský politický tajomník KSČ, bezpečnostný referent krajského národného výboru, krajský veliteľ Štátnej (ŠtB) a Verejnej bezpečnosti a krajský bezpečnostný tajomník KSČ.[3]

Ústredná bezpečnostná päťka

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako Bezpečnostná päťka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa sa od roku 1946 označoval ústredný orgán KSČ, ktorý riadil bezpečnostnú politiku strany, zameranú na úplné ovládnutie bezpečnostného aparátu štátu. Jeho členmi boli generálny tajomník KSČ Rudolf Slánský, minister vnútra Václav Nosek, vedúci bezpečnostného oddelenia Ústredného výboru (ÚV) KSČ Karel Šváb, stranícki funkcionári a neskôr poprední predstavitelia ŠtB Jindřich Veselý a Josef Pavel.[4] Pod termínom ústredná bezpečnostná päťka (skratka B5) sa označovala Bezpečnostná komisia ÚV KSČ, ktorá sa etablovala ako mocenské centrum v štáte po monopolizácii štátnej moci KSČ v roku 1948 (pozri Februárový prevrat). Tvoril ju generálny tajomník KSČ Rudolf Slánsky, vedúci bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ Karel Šváb, veliteľ ŠtB Jindřich Veselý, vedúci kádrového odboru ÚV KSČ Ladislav Kopřiva, minister národnej obrany Alexej Čepička.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Urban 2013, s. 246
  2. Kaplan a Paleček 2001, s. 168-169
  3. Kaplan a Paleček 2001, s. 168
  4. Churáň 2000
  5. Urban 2013, s. 254, koncová poznámka č. 1

Použitá literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]