Kaliber (meradlo zhody)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kaliber pre kruhové otvory. Ľavá časť musí prejsť otvorom (go), pravá nesmie (no go), aby bol otvor považovaný sa správny
Nastaviteľný strmeňový kaliber. Pravá časť musí prejsť hriadeľom (go), ľavá nesmie (no go)
Špeciálny kaliber pre kontrolu vonkajšieho závitu

Kaliber presnejšie medzný kaliber je merací nástroj, ktorý sa používa sa na kontrolu presnosti vybraných parametrov výrobku. Väčšinou má dve strany alebo polohy ktoré sú označené ako dobrá a nepodarková. Pri vyhovujúcom rozmere súčiastky sa musí dať dobrá strana ľahko ale bez vôle nasadiť a nepodarková strana už nie. Hlavnou oblasťou použitia kalibra je kontrola rozmerov hotových výrobkov v priemyselných podnikoch. V súčasnosti je však nahradzovaný možnosťami optoelektronického merania polohy a dĺžok priamo na obrábacích strojoch, alebo na špecializovaných meracích strojoch.

Výhodou používania kalibrov je jednoduché a rýchle rozhodnutie o presnosti daného rozmeru. Ich nevýhodou je, že sa meraním opotrebúvajú s následnou stratou presnosti a tiež, že pre každý rozmer (resp. rozsah rozmerov) je potrebný samostatný kaliber (nastaviteľný kaliber).

Taylorov princíp[upraviť | upraviť kód]

Úzko späté s používaním kalibrov sú Taylorove vety resp. Taylorov princíp: [1]

  • Dobrá strana medzného meradla má zodpovedať ideálnej súčiastke, ktorá bude s meraným výrobkom tvoriť funkčnú časť, aby bola zabezpečená vzájomná vymeniteľnosť súčiastok. Dobrá strana teda nemá zisťovať skutočný rozmer, ale funkčnú vhodnosť kontrolovanej plochy.
  • Nepodarková strana medzného meradla má bodovo posudzovať skutočné rozmery aby sa dali zistiť miestne odchýlky tvaru.

Rozdelenie kalibrov[upraviť | upraviť kód]

Podľa výrobnej tolerancie sa medzné kalibre delia na:

  • dielenské (výrobné) - používajú sa priamo pri výrobe
  • porovnávacie - používajú sa na nastavenie a kontrolu dielenských kalibrov
  • preberacie (kontrolné) - používajú sa pri preberaní súčiastok.

Podľa použitia a tvaru sa delia na:

  • kalibre na kontrolu otvorov:
    • valčekové
    • ploché
    • odpichy s guľovými plochami
    • špeciálne
  • kalibre na kontrolu osadenia
  • kalibre na kontrolu hriadeľov tzv. strmeňové kalibre
  • kužeľové kalibre

Podľa meracích plôch sa kalibre delia na:

  • obojstranné s dobrou a nepodarkovou stranou
  • jednostranné, v tomto prípade je celý kaliber označený ako dobrý/nepodarok

Podľa vyhotovenia sa kalibre delia na:

  • pevné
  • nastaviteľné

Vyhotovenie kalibrov[upraviť | upraviť kód]

Pri obojstranných kalibroch sú strany jasne označené nápismi D alebo go pre dobrú stranu a Nep alebo no go pre nepodarkovú stranu. Nepodarková strana môže byť označená aj červeným pásikom. V súlade s Taylorovým pricípom má dobrá strana zodpovedať tvaru súčiastky, preto napríklad pri kalibroch na kontrolu otvorov je dlhšia.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Virtuálne laboratórium merania, študentský portál SjF STU [online]. [Cit. 2020-04-10]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • VYSLOUŽIL, Zdeněk; KOVAĽ, Jan. Technologické a strojnícke merania pre 3. ročník SPŠS.. Bratislava : Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, 1978. 270 s.