Kapusta obyčajná hlúbová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kapusta obyčajná hlúbová
Kapusta obyčajná hlúbová (modrá forma)
Kapusta obyčajná hlúbová

Kapusta obyčajná hlúbová alebo hlúbová kapusta (lat. Brassica oleracea var. medullosa; ďalšie názvy pozri nižšie) je taxón z druhu kapusta obyčajná.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy sú: hlúbová kapusta [1], kapusta obyčajná hlúbová [1], kŕmny kel dreňový [2], kŕmny kel, kel kŕmny [3][4], kŕmna kapusta [5], dreňový kel [6][2], (?) kel dreňový, kravský kel hlúbový [7], kravský kel dreňový [8].

Vedecké názvy sú: Brassica oleracea var. medullosa [1], Brassica oleracea skupina Medullosa [1], Brassica oleracea Skupina Merrowstem Kale [9], Brassica oleracea Skupina Medullosa [10], Brassica oleracea cv. group Merrowstem Kale [11], Brassica oleracea convar. acephala var. medullosa [12], Brassica oleracea ssp. capitata (convar. acephala) var. medullosa [13][14], Brassica oleracea var. acephala subvar. medullosa [12], Brassica oleracea subsp./var. acephala podskupina medullosa [15], Brassica oleracea medullosa [16]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pestuje sa v miernych oblastiach Eurázie, severnej Ameriky a Austrálie [12].

Výzorom je táto kapusta prechodom medzi listovým kelom (Brassica oleracea var. viridis) a kalerábom (Brassica oleracea var. gongylodes) a pravdepodobne aj vznikla krížením týchto dvoch rastlín. Je to dvojročná bylina, teda kvitne až na druhý rok. Stonka je predĺžená (1,3 m, maximálne 2 m), nezdrevnatená, silno zhrubnutá (hrúbka stonky: 10 alebo viac cm), nerozkonárená, listy sú primárne na jej vrchole. Spomínaným zhrubnutím stonky sa rastlina odlišuje od listového kelu, pričom ale treba dodať, že pri zemi je stonka tenká a okrem toho existujú aj prechodné formy kapusty obyčajnej hlúbovej k listovému kelu, ktoré majú relatívne tenkú stonku. Farba stonky je buď zelená (tzv. kŕmny kel dreňový biely) alebo fialová (tzv. kŕmny kel dreňový modrý). Listy sú veľké, stopkaté, mäsité, s ponorenou žilnatinou. Čepeľ dolných a stredných stonkových listov je lýrovito perovitá, s koncovým veľkým široko elipsovitým až okrúhlastým úkrojkom, na okraji zvlnená. Zo všetkých variet kapusty obyčajnej má kapusta obyčajná hlúbová najväčšie kvety. Používa sa najmä ako krmovina (listy aj stonka sú krmovina najmä pre hovädzí dobytok), ale aj ako zelenina. [13][2][1][14]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. ISBN 80-224-0710-0. S. 704-705.
  2. a b c STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Krmné košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 6, 1989
  3. Multilingual Multiscript Plant Name Database - Sorting Brassica oleracea names [online]. plantnames.unimelb.edu.au, [cit. 2017-12-13]. Dostupné online.
  4. KOLEK, J. et al. Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971. S. 178.
  5. VYSVETLIVKY KU KOMBINOVANEJ NOMENKLATÚRE EURÓPSKEJ ÚNIE (2015/C 076/01) Publikované v súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a Spoločnom colnom sadzobníku (Pozn.: Ale porov. angl. verziu, kde je znenie dosť odlišné)
  6. vyhláška 41/2002 Zz
  7. Ústav vědeckotechnických informaci, Ministerstva zemědělství, lesního a vodního hospodářství: Socialistické Zemědělství, ročník 3, 1953, č. 7–12, S. 826
  8. Ústav vědeckotechnických informaci, Ministerstva zemědělství, lesního a vodního hospodářství: Socialistické Zemědělství, ročník 3, 1953, č. 7–12, S. 833
  9. WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 114
  10. Brassica oleracea. In: Pl@ntUse, dostupné online [1] a [2], prístup 11. 12. 2017
  11. SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, S. 108 dostupné online
  12. a b c HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1442
  13. a b GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. S. 25, 35. dostupné online [3]
  14. a b JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250
  15. RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [4] , datum prístupu 13. 12. 2017 (a [5] )
  16. Derwent Publications. Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 177