Kapusta obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Kapusta obyčajná
Raštika03186.JPG
divo rastúca kapusta obyčajná
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Brassica oleracea
L.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Kapusta obyčajná môže byť zriedkavo aj označenie hlávkovej kapusty (Brassica oleracea var. capitata), pozri kapusta obyčajná hlávková.

Kapusta obyčajná (v dávnej slovenčine aj: kapusta[1][2][3][pozn 1], kel[4], kapusta obecná [5]; lat. Brassica oleracea, synonymné vedecké názvy pozri nižšie) je druh z rodu kapusta (Brassica) z čeľade kapustovité (Brassicaceae). Patria doň okrem divej kapusty rôzne známe pestované druhy – najmä hlávková kapusta, kely (hlávkový kel, kučeravý kel a ružičkový kel), karfiol, brokolica a kaleráb. Jednotlivé druhy kapusty obyčajnej sú z poľnohospodárskeho hľadiska hlavnými zástupcami tzv. hlúbovej zeleniny.

Rozsah definície[upraviť | upraviť zdroj]

Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) býva v literatúre vymedzená jedným z nasledujúcich spôsobov:

  • a) súhrnné označenie pre tieto taxóny[6]:
  • b) ako bod a) + nasledujúce divé poddruhy (inde klasifikované ako samostatné druhy): Brassica oleracea subsp. bourgaei, Brassica oleracea subsp. cretica, Brassica oleracea subsp. hilarionis, Brassica oleracea subsp. incana, Brassica oleracea subsp. insularis, Brassica oleracea subsp. macrocarpa, Brassica oleracea subsp. robertiana, Brassica oleracea subsp. rupestris a Brassica oleracea subsp. villosa [7][8]
  • c) v minulosti: ako bod a) + kvaka (dnes: Brassica napus var. napobrassica) a prípadne aj okrúhlica (dnes: Brassica rapa subsp. rapa) [9][10][11][12]
  • d) ako bod a) okrem kalerábu (Brassica oleracea var. gongylodes) a okrem karfiolu (Brassica oleracea var. botrytis) [13][14]
  • e) ako bod a) okrem čínskej brokolice (Brassica oleracea var. alboglabra) [15]
  • f) len kŕmny kel listový, kučeravý kel, okrasný kel, hlúbová kapusta, kŕmna kapusta, ružičkový kel (lat. názov je potom síce Brassica oleracea, ale domáci názov skôr listový kel než kapusta obyčajná) [16]
  • g) len hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata) [17][18]

Nasledujúci text článku sa (okrem niektorých delení v časti Systematika) vzťahuje len na definíciu a).

Synonymá[upraviť | upraviť zdroj]

Nasleduje zoznam vedeckých názvov druhu Brassica oleracea definovaného podľa definície a) uvedenej v kapitole Rozsah definície (čiže tak, že nezahŕňa taxóny inde obyčajne klasifikované ako Brassica cretica, Brassica incana, Brassica rupestris atď.):

  • Brassica oleracea (Linné 1753) [19]
  • Brassica oleracea ssp. oleracea + Brassica oleracea ssp. capitatoides + Brassica oleracea ssp. capitata [20]
  • Brassica aggr. oleracea (t.j. Brassica oleracea + Brassica capitata + Brassica sabauda + Brassica gongylodes +?Brassica sylvestris) [16]
  • Brassica oleracea + Brassica cretica var. botrytis + Brassica rupestris var.gongylo(i)des [13][12]
  • historické synonymá [21]:
    • Raphanus brassica officinalis
    • Napus oleracea
    • Crucifera brassica
    • Brassica oleracea var. suttoniana

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Kapusta obyčajná má nasledujúce charakteristiky [19]:

  • Je morfologicky veľmi variabilná, čiže máva veľmi rôzne tvary.
  • Ide o dvojročnú alebo krátkodobo trvácu, zriedkavo jednoročnú bylinu.
  • Stonka je priama, jednoduchá, zriedkavo rozkonárená, vysoká 30-150 cm, holá alebo trochu chlpatá, niekedy drevnatie na báze (od hypokotylu), býva sivozelená, často fialkastá. Pri taxóne kapusta obyčajná pravá je stonka jednoduchá alebo rozkonárená, bylinná; pri pestovaných taxónoch je stonka rôznym spôsobom metamorfovaná, napríklad: a) je utvorená stonková hľuza, b) stonka je krátka, drevnatá na báze a na vrchole zdužnatená do hlúbu, c) stonka je dlhá, celá zdrevnatená a v pazuchách listov má zväčsené hlávkovité púčiky, d) stonka je celá zdužnatená, vrátane súkvetia.
  • Tvar listov sa výrazne mení v závislosti od konkrétneho taxónu, listy sú mäsité, sivozelené (ale aj farebné), holé, oinovatené. Dolné stonkové listy sú stopkaté, lýrovité, niekedy až 80 cm dlhé. Horné stonkové listy sú sediace, podlhovasté, na báze čiastočne objímavé. Čepeľ máva rôzne tvary, niekedy je zvlnená, hlavná žila je väčšinou mohutná, často zdužnatená.
  • Kvety sú veľké a stopkaté. Kališné lístky sú pritlačené ku korunným lupienkom a podlhovasto kopijovité. Korunné lupienky sú hore plytko vykrojené.
  • Koreň je rozkonárený.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pestované taxóny kapusty obyčajnej (Brassica oleracea) všetky pôvodne pochádzajú zo Stredomoria a prímorskej západnej Európy. Pôvodne asi pochádzajú z kapusty obyčajnej pravej (Brassica oleracea var. oleracea), ale úlohu pri ich vzniku zohrali aj iné druhy z rodu Brassica (napr. pri karfioli Brassica cretica). Kŕmny kel listový (Brassica oleracea var. viridis) a kŕmna kapusta (Brassica oleraceavar. ramosa) sú asi najstaršími pestovanými formami, pestovali ich totiž už starovekí Rimania a Gréci. Títo však poznali už aj kučeravý kel (Brassica oleracea var. sabellica) a hlávkový kel (Brassica oleracea var. sabauda). Hlávková kapusta je doložená z 11. storočia z Kyjevskej Rusi, ale zdá sa, že vznikla už v ranom stredoveku v západnej a strednej Európe. Kel bezhlávkový (Brassica oleracea var. costata) je doložený z Portugalska takisto z 11. storočia. Z východného Stredomoria (Grécka) pochádza karfiol a brokolica. Karfiol prvýkrát spomína arabský text z 12. stor.; brokolica je síce doložená až zo 17. storočia, ale pravdepodobne sa predtým nerobil rozdiel medzi karfiolom a brokolicou. Kaleráb (Brassica oleracea var. gongylodes) je doložený v strednej Európe od 16. storočia, ale podobnú rastlinu spomínajú už niektorí starorímski autori. Ružičkový kel (Brassica oleracea var. gemmifera) je prvýkrát doložený z Belgicka v 18. storočí. Hlúbová kapusta (Brassica oleracea var. medullosa) je doložená od začiatku 19. storočia vo Francúzsku, odkiaľ sa rozšíril do Anglicka, Dánska a Nemecka. [22]

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Zhrnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Nasleduje zhrnutie aktuálne najčastejšie používaných systematík (A, B,C označuje rôzne významy toho istého názvu; “/” oddeľuje synonymá):

kapusta obyčajná (Brassica oleracea):

Podrobnosti o systémoch pozri nižšie.

Ďalšie synonymá slovenských a vedeckých (latinských) názvov pre väčšinu vyššie uvedených taxónov sú uvedené v nižšie uvedenej tabuľke:

Vymedzenie taxónu (všetky jednotlivé slová uvedené v tomto stĺpci sa chápu podľa ich najužšej definície) Slovenské názvy Vedecké názvy (tam, kde sa názov začína malým písmenom, si treba predeň domyslieť slová „Brassica oleracea“)
oleracea kapusta obyčajná pravá [23], divá kapusta [24][25][3] var. oleracea [23][26], var. sylvestris [27], convar. fruticosa var. silvestris [27], var. maritima [27], ssp. oleracea var. silvestris [27], convar. oleracea var. oleracea [28], subsp. oleracea [27][29], Brassica sylvestris [27], Brassica sylvestris ssp. sylvestris [30], oleracea [31]
capitata + sabauda hlávková kapusta a hlávkový kel [32], hlávková kapusta [33][34] convar. capitata [35], ssp. capitata convar. capitata [35], Brassica capitata (okrem costata) [36], Brassica bullata [35], var. capitata [37], subsp. capitata [37]
capitata hlávková kapusta/kapusta hlávková, kapusta obyčajná hlávková, kapusta, zelé, zelie, zeľ, hlavatá kapusta, hlavičková kapusta, kapusta obyčajná [38] var. capitata, conv. capitata,skupina Capitata, Skupina Capitata+Skupina Rubra+Skupina Pyramidalis, cv. group White Headed Cabbage + cv. group Red Headed Cabbage, Skupina White/Green Cabbage+Skupina Red Cabbage, subsp. oleracea convar. capitata, convar. capitata var. capitata, ssp. capitata (convar. capitata) var. capitata, Brassica capitata, ssp. capitata laevis, Brassica capitata (okrem subsp. costata), capitata, subs./var. capitata podskupina alba + podskupina rubra [38]
sabauda hlávkový kel, kel hlávkový, kapusta obyčajná kelová, kel, keľ, kelová kapusta /kapusta kelová, talianska kapusta, sladká kapusta, vlaština, vlaščina, vlaš(s)ká kapusta, savojská kapusta, kapusta bublinatá, savoyská kapusta, savojský kel [39] var. sabauda, convar. sabauda, skupina Sabauda, Skupina Sabauda, cv. group Savoy Headed Cabbage, Skupina Savoy Cabbage, subsp. bullata, ssp. sabauda, var. bullata, var. bullata (okrem var. gemmifera), convar. bullata, subsp. oleracea convar. sabauda, convar. capitata var. sabauda, ssp. capitata (convar. capitata) var. sabauda, Brassica sabauda subsp. sabauda, Brassica sabauda, Brassica oleracea sabauda, Brassica bullata, var. bullata subvar. sabauda, subs./var. capitata podskupina sabauda, convar. oleracea var. sabauda [39]
viridis+ sabellica (a selenisia)+ palmifolia+ medullosa (prípadne + gongylodes) kŕmny kel [40][41][42][43] / kel kŕmny [44][45], kŕmna kapusta [46] /kapusta kŕmna [47], kapusta obyčajná kučeravá [12] [48], [49][50], kučeravý kel [48]/ kel kučeravý [12][51], kel kadernatý [52], kučeravá kapusta [53]/kapusta kučeravá [54], zimná kapusta [55][56][57][58] /zimný kel [59][60], listový kel/kel listový [61][62][16], listová kapusta [51]/ kapusta listová [63], zelená kapusta/zelený kel/kel zelený [64], (zastarano:) kapusta bezhlavá [1][65][5] a) viridis +sabellica (selenisia) +palmifolia + medullosa:

var. acephala [66][62], var. viridis [67], convar. viridis [48], convar. acephala [68], Brassica subspontanea [69], subsp./var. acephala (okrem podskupiny millecapitata) [37], Brassica oleracea (okrem ramosa a gemmifera) + Brassica sabauda susp. palmifolia [16], convar. oleracea var. acephala [70]

b) viridis +sabellica (selenisia) +palmifolia + medullosa + gongylodes: convar. acephala [71], ssp. capitata convar. acephala [69], ssp. acephala [69]

viridis + sabellica (a selenisia) + palmifolia kel kučeravý [72][73], kapusta obyčajná kučeravá [72](implicitne: kučeravý kel [74], kel kadernatý [52], kučeravá kapusta [53]/kapusta kučeravá [54]) var. viridis [72], var acephala (bez ramosa) [75], subsp. acephala [76]
viridis (t. j. bez sabellica a selenisia) listový kel, kel listový, listová kapusta, kapusta listová, kŕmny kel listový,kŕmny kel, kel kŕmny, kŕmna kapusta, kapusta kŕmna, stromčekový kel, kel stromový, kravský kel, kravská kapusta listová, stonkový kel, zimný kel, zimná kapusta [77] var. viridis, var. acephala, skupina Viridis, Skupina Acephala, Skupina Collard, cv. Group Acephala, cv. group Collard,var. plana, subsp./var. acephala podskupina plana, var. acephala subvar. plana, convar. acephala var. viridis, ssp. capitata (convar. acephala) var. viridis, convar. acephala var. acephala, viridis [77]
sabellica +selenisia kel kučeravý [78][79][80][81][50] (implicitne: kučeravý kel/kapusta obyčajná kučeravá [74], kel kadernatý [52], kučeravá kapusta [53]/kapusta kučeravá [54]), okrasný kel/kel okrasný [74][82], kapusta obyčajná vrúbkovaná [74], zastarano: strapačka, zastarano: (svetlý kel/načervenastý kel+zelený kel+) strapačka/strapatá kapusta/kučeravá/čipkovatá kapusta [83] var. sabellica [74][84], var. acephala [82], skupina Sabellica [74], Skupina Acephala [82], cv. group Borecole [26], cv. group Curly Kale [26], var. laciniata [26], subsp./var. acephala podskupina laciniata [37], convar. acephala var. sabellica [85], Brassica subspontanea ssp. crispifolia [85], sabellica [31]
sabellica (t.j. bez selenisia) kel kučeravý, kučeravý kel, kapusta obyčajná kučeravá, kel kadernatý, kučeravá kapusta, kapusta kučeravá, zelená kapusta, zelený kel, kel zelený, zimný kel, zimná kapusta, svetlý kel/načervenastý kel+zelený kel (+strapačka/strapatá/kučeravá/čipkovatá kapusta) [86] var. sabellica, Skupina Sabellica , ssp. capitata (convar. acephala) var. sabellica, var. acephala subvar. laciniata f. sabellica, var. aloides, var. acephala crispa, var. crispa, var. acephala svar. laciniata f. crispa, subsp. acephala var. viridis subvar. laciniata f. crispa, convar. oleracea var. acephala f. crispa, *var. fimbriata, *Brassica fimbriata, *fimbriata [86]
selenisia okrasný kel, kel okrasný, kapusta obyčajná vrúbkovaná [87] var. selenisia, Skupina Selenisia, ssp. capitata (convar. acephala) var. selenisia, Brassica oleracea subsp selenisia (vrátane sabellica), convar. acephala var. selenisia, var. acephala subvar. laciniata f. selenisia, var. fimbriata subvar. pinnata [87]
palmifolia palmový kel, kel palmový, čierny kel, dino kel, toskánsky (čierny) kel [88] var. palmifolia, Skupina Palmtree Kale, Skupina Jersey Kale, Skupina Palmifolia, cv. group Palmtree Kale, convar. acephala var. palmifolia, ssp. capitata (convar. acephala) var. palmifolia, Brassica sabauda ssp. palmifolia, var- acephala subvar. palmifolia, Brassica bullata palmaeformis, subsp./var. acephala podskupina palmifolia, palmifolia [88]
medullosa hlúbová kapusta, kapusta obyčajná hlúbová, kŕmny kel dreňový, kŕmny kel, kel kŕmny, kŕmna kapusta, dreňový kel, kel dreňový, kravský kel hlúbový, kravský kel dreňový [89] var. medullosa, skupina Medullosa, Skupina Merrowstem Kale, Skupina Medullosa, cv. group Merrowstem Kale, convar. acephala var. medullosa, ssp. capitata (convar. acephala) var. medullosa, var. acephala subvar. medullosa, subsp./var. acephala podskupina medullosa, medullosa [89]
gongylodes kaleráb, kapusta obyčajná kalerábová, kapusta kalerábová, kaleráb kŕmny [90] var. gongylodes (staršie písané aj: gongyloides), convar. gongylodes, convar. caulorapa, var. caulorapa, skupina Gongylodes, Skupina Kohlrabi, Skupina Gongylodes, subsp. gongylodes, cv. group [cv. Group] Kohlrabi, Brassica rupestris subsp. gongylodes, Brassica rupestris var. gongyloides, subsp. oleracea convar. gongylodes, convar. acephala var. gongylodes, ssp. capitata (convar. acephala) var. gongylodes, Brassica gongylodes, Brassica caulorapa, ssp. caulo-rapa, subsp. caulorapa, caulorapa, gongyloides, gongylodes, var. rapa, subsp./var. gongylodes podskupina caulo-rapa [90]
botrytis karfiol, kapusta obyčajná karfiolová, kapusta karfiolová, kvetná kapusta, kveták, kvetenec, hlavatica, kvetová kapusta, ružová kapusta, kartifiol, kartifiól, kauli, hlúbek [91] var. botrytis, convar. botrytis, skupina Botrytis, Skupina Cauliflower, Skupina Botrytis, Brassica cauliflora, Brassica botrytis, cv. group Cauliflower, Brassica cretica var. botrytis, Brassica cretica subsp. botrytis var. cauliflora, subsp. oleracea convar. botrytis, convar. botrytis var. botrytis, ssp. capitata (convar. botrytis) var. botrytis, var. cauliflora, B. cauliflora ssp. abortiva, Brassica botrytis subsp. botrytis, botrytis, subsp./var. botrytis podskupina cauliflora [91]
italica brokolica, kapusta obyčajná špargľová, kel špargľový /špargľový kel, kapusta špargľová, špargľová kapusta, brokolica stonková, stonková brokolica, brokolica výhonková, výhonková brokolica [92] var. italica, var. asparagoides, convar. italica,skupina Italica, Skupina Broccoli, Skupina Cymosa, cv. group Broccoli, subsp. oleracea convar. italica, convar. botrytis var. italica, ssp. capitata (convar. botrytis) var. italica, var. botrytis subvar. cymosa . Brassica botrytis subsp. italica, Brassica cauliflora ssp. simplex, var. botrytis (!), Brassica cretica ssp. botrytis var. cymosa, subsp./var. botrytis podskupina cymosa/italic, italica[92]
alboglabra čínska brokolica [93][94][55], brokolica čínska [95], čínsky kel [94], kai-lan [93] var. alboglabra [26], var. albiflora [96], Skupina Chinese Kale[97], Skupina Kailaan [97], Skupina Alboglabra [98], cv. group Chinese Kale [26], convar. botrytis var. alboglabra [99], ssp. capitata convar. botrytis var. alboglabra [100], Brassica alboglabra [99], var acephala subvar. albo-glabra [99], albiflora [101]
ramosa kŕmna kapusta, kapusta kŕmna, kapusta obyčajná kŕmna, *tisíchlavý kel, *kel tisíchlavý [102] var. ramosa, var. racemosa, convar. ramosa, skupina Ramosa, Skupina Thousand Head Kale, Skupina Ramosa, cv. group Thousand-headed Kale,*var. millecapitata, *millecapitata, var. frutescens, var. silvestris f. ramosa, subsp. oleracea convar. ramosa, ssp. oleracea var. silvestris f. ramosa, convar. fruticosa var. ramosa, ssp. capitata (convar. fruticosa) var. ramosa, convar. oleracea var. ramosa, subsp./var. acephala podskupina millecapitata, fruticosa, ramosa [102]
gemmifera ružičkový kel, kel ružičkový, kapusta obyčajná ružičková, kapusta ružičková, ružičková kapusta, kapusta púčková, púčková kapusta, kel púčkový, púčkový kel, kapusta obyčajná pupencová,kapusta pupencová, pukovica, kel pupencový, (kelové) šprosle, kapusta pukonosná [103] var. gemmifera, convar. gemmifera, skupina Gemmifera, Skupina Gemmifera, Skupina Brussels Sprouts, cv. group Brussels Sprouts, subsp. oleracea convar. gemmifera, convar. gemmifera var. gemmifera, ssp. capitata convar. gemmifera (var. gemmifera + var. polycephala), ssp. capitata var. gemmifera, subsp. gemmifera, var. bullata subvar. gemmifera, Brassica gemmifera, convar. fruticosa var. gemmifera, convar. oleracea var. gemmifera, gemmifera, var. polycephala, subsp./var. gemmifera [103]
costata kapusta obyčajná bezhlávková [93], kapusta bezhlávková [104], kapusta tronchuda [105][106] var. costata [26], var. tronchuda [35], convar. costata [35], Skupina Costata [98], Portuguese Kale Group [97], cv. group Portuguese Kale [26], ssp. capitata convar. costata var. costata [107], convar. capitata var. costata [28], convar. acephala var. luteola [35], Brassica capitata subsp. costata [36], costata [108]

Vysvetlivka k tabuľke: * znamená: s výhradami

Vedecké názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Ako vidno vyššie, základné položky delenia (t. j. sabauda, gongylodes atď.) majú v rôznych textoch priradené rôzne označenia taxonomickej úrovne, najčastešie varieta (var.) alebo Skupina (prípadne skupina), menej často konvarieta (convar.), skupina kultivarov (cv. group), poddruh (subsp.) či dokonca ako samostatný druh a podobne. Rôznosť označenia taxonomickej úrovne nič nemení na tom, ktoré kultivary do danej položky patria. Z aktuálneho znenia ICNCP vyplýva, že by mala existovať len jedna úroveň delenia a tá by sa mala volať “Skupina” (s veľkým S [109]; v slovenský textoch často nesprávne s malým s [110]); v starších vydaniach ICNCP sa táto úroveň volala “skupina kultivarov XY” [cv. group] (takto aj napr. Jansen, Siemonsma et al. (1993) a Vossen (1993) [111]) a v ešte starších vydaniach ICNCP sa volala “konvarieta “ [convar.] (takto aj napr. v Červenka et al. (1986) či v Dostála a Červenka (1991) [12][48]) [112]. Súčasná literatúra (a samozrejme aj literatúra z čias pred 1. vydaním ICNCP) a právne predpisy však toto pravidlo väčšinou ignoruje/-jú a používa/-jú (tak ako to napokon dovoľuje aj ICN [113]) buď len jednu úroveň delenia nazvanú varieta [var.] alebo viaceré úrovne delenia nazvané konvarieta [convar.] - varieta [var.] (a prípadne aj subvarieta [subvar.]) - forma [f.] [114][84][115][8].

Slová kapusta, kel atď.[upraviť | upraviť zdroj]

O významoch slova kapusta pozri kapusta.

Ako vidno vyššie, v slovenských názvoch niektorých druhov kapusty obyčajnej sa namiesto slova kapusta alternatívne používa slovo kel. Konkrétne sa ako kel v užšom zmysle označuje hlávkový kel (=kel v najužšom zmysle), ružičkový kel, všetky druhy z taxónu Brassica oleracea convar. acephala (prípadne okrem hlúbovej kapusty) a problematický taxón tisíchlavý kel (dnes obyčajne taxonomicky stotožňovaný s kŕmnou kapustou); takto definovaný kel netvorí taxonomickú jednotku (jedinú výnimku tvorí jeden dosť atypický systém – pozri nižšie pod Malý (1998): Brassica oleracea convar. oleracea). V širšom zmysle sa ako kel označuje: staršie aj brokolica (špargľový kel), občas aj čínska brokolica (čínsky kel); inak povedané, ako kel sa v širšom zmysle dá označiť každá pestovaná kapusta obyčajná okrem hlávkovej kapusty, karfiolu a kalerábu [116][117]. Okrem toho sa v prekladoch z angličtiny (najmä európskych predpisov) zvykne nevhodne používať slovenské slovo kel ako preklad anglického slova “kale” (je to nevhodné, lebo anglické slovo kale nezahŕňa práve hlavný typ slovenského kelu – kel hlávkový); o anglickom slove kale pozri nižšie [93].

Etymológia slovenských slov a nemčina[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské slovo kel pochádza z hornonemeckého (čiže na juhu nemecky hovoriacich krajín sa vyskytujúceho) nárečového slova Köhl/Kehl, ktoré pôvodne znamenalo to isté, čo dnešné spisovné slovo Kohl (pozri nižšie), ale neskôr znamenalo a dodnes znamená prevažne kučeravý kel alebo hlávkový kel, pričom špeciálne hlávkový kel znamená najmä vo východnom Rakúsku, a to aj v podobách Kelch [vyslov: kö(l)ch]/Kälch [vyslov: kö(l)ch]/Kölch/Kehlig. [66][118][119][120][121][122][123][124][125]. Nemecké slovo Kohl/Köhl atď. vzniklo v ranom stredoveku z latinského slova caulis, ktoré vtedy znamenalo stonkový kel (t. j. Brassica oleracea var. viridis [78]), ale pôvodne znamenalo stonku, stopku, byľ, lodyhu, (kapustný) hlúb [119][126][118][127][128] Z nemčiny pochádza nielen slovenské slovo kel, aj slovenské slová kapusta (starohornonem. kappust), karfiol (nem. Karfiol), kaleráb (nem. Kohlrabi, Kellrabl, Kellrüben a pod.), špargľový kel (nem. Spargelkohl) a ako kalky asi aj niektoré ďalšie názvy (kŕmny kel – Futterkohl, kravská kapusta – Kuhkohl atď.) [129][66]. V súčasnej spisovnej nemčine sa názvy všetkých druhov kapusty obyčajnej v zásade tvoria spojením nejakého prívlastku so slovom Kohl (napr. Krauskohl = kučeravý kel). V prípade hlávkového kelu, brokolice, karfiolu a kalerábu existujú alternatívne aj jednoslovné špeciálne označenia (konkrétne: Wirsing, Brokkoli, Karfiol a Kohlrabi). V prípade hlávkovej kapusty (v širšom zmysle aj hlávkového kelu a v minulosti aj časti Brassica oleracea var. ramosa a var. viridis) sa používa namiesto slova Kohl alternatívne aj slovo Kraut (napr. Weißkohl/Weißkraut/Kraut = biela hlávková kapusta). [20][130][131][132]. Nemecké slovo Kohl môže mať (v botanike) celkovo tieto významy: 1. kapusta (rod Brassica), 2. kapusta obyčajná (čiže Brassica oleracea) [62][133], 3. ako bod 2 + niektoré ďalšie taxóny z rodu Brassica, konkrétne + kapusta čínska (Brassica chinensis) + kapusta pekinská (Brassica pekinensis) + kapusta repková stopková (Brassica napus ssp. napus var. pabularia) a prípadne aj brokolica raab (Brassica ruvo, =Brassica rapa var. cymosa, nem. Wildbroccoli alebo Stängelkohl) [134][135][136][137][138], 4. hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata), najmä biela [139][140], 5. (zelený) kučeravý kel (Brassica oleracae var. sabellica) [140][141]

Čeština[upraviť | upraviť zdroj]

Pre súčasnú češtinu platí:

  • Tam, kde je v slovenčine slovo kel, používa sa v češtine slovo kapusta (pričom ale kapusta je v češtine štandardne aj Brassica oleracea var. ramosa).
  • Tam, kde je v slovenčine slovo kapusta, používa sa v češtine podľa okolností buď slovo zelí (Brassica oleracea var. capitata) alebo slovo brukev (rod Brassica). České slovo zelí má tieto významy: 1. hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata), 2.hlávková kapusta+kapusta čínska (Brassica rapa subsp. chinensis) + kapusta pekinská (Brassica rapa subsp. pekinensis)+prípadne v spojení “kravské zelí” aj kŕmny kel listový (Brassica oleracea var. viridis) a v spojení “bruselské zelí” aj ružičkový kel (Brassica oleracea var. gemmifera), 3. súčasť ľudových názvov niektorých rastlín mimo rodu Brassica. České slovo brukev má tieto významy: 1. kapusta (rod Brassica), 2. kaleráb.

V dávnej češtine však slovo kapusta znamenalo (tak ako dnes v slovenčine) primárne Brassica oleracea var. capitata, a v češtine 19. storočia (keď už české slovo kapusta znamenalo primárne hlávkový kel – Brassica oleracea var. sabauda) sa ako kapusta (podobne ako vtedy aj v slovenčine [142][143] ) označoval buď rod Brassica alebo druh Brassica oleracea. [48][78][144][145][66][146][147][148][3][149][150] Slovo zelie (a pod.) sa najmä v minulosti a v nárečiach vyskytuje aj v slovenčine – pozri v článku kapusta obyčajná hlávková.

Angličtina[upraviť | upraviť zdroj]

V angličtine možno pestovanú kapustu obyčajnú pojmovo rozdeliť na nasledujúce „typy“ (ak sa použijú najbežnejšie definície jednotlivých pojmov): cabbage, kale, collard, cauliflower (karfiol), broccoli (brokolica), brussels sprouts (ružičkový kel) a kohlrabi (kaleráb). Problematické sú len prvé tri z uvedených názvov:

  • Slovo cabbage má tieto významy: 1. hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata), 2. kapusta obyčajná s hlávkou (tvorenou listami), teda hlávková kapusta+hlávkový kel (Brassica oleracea convar. capitata), 3. ako bod 2+niektoré ďalšie taxóny z rodu Brassica, konkrétne: kapusta čínska (Brassica rapa subsp. chinensis)+kapusta pekinská (Brassica rapa subsp. pekinensis) +Brassica rapa subsp. narinosa + Brassica rapa subsp. nipposinica (+prípadne aj: Brassica carinata + kapusta poľná kvitnúca [Brassica rapa var. parachinensis] + Brassica juncea var. sareptona + kapusta Tournefortova [Brassica Tournerfortii]), 4. ako bod 2/3 + niektoré ďalšie taxóny z druhu kapusta obyčajná (Brassica oleracea), konkrétne: kaleráb („turnip cabbage“) + kŕmny kel listový („cow cabbage“) + kŕmna kapusta („branching cabbage“) + kapusta bezhlávková („Portuguese/tronchuda cabbage“), 5. zriedkavo: kapusta obyčajná pravá (Brassica oleracea var. oleracea), 6. kapusta obyčajná (Brassica oleracea), 7. zriedkavo: rod Brassica, 8. súčasť názvov niektorých rastlín napatriacich do rodu Brassica [151][152][153][154][155][156][157][158][84]
  • Slovo kale má významy: 1. kapusta obyčajná bez hlávky, t. j. v užšom zmysle Brassica oleracea convar. acephala a v širšom zmysle aj kŕmna kapusta (Brassica oleracea var. ramosa), kapusta bezhlávková (Brassica oleracea var. costata), čínska brokolica (Brassica oleracea var. alboglabra) a prípadne aj listy kalerábu, 2. ako bod 1. + niektoré ďalšie taxóny z rodu Brassica, konkrétne brokolica raab (Brassica ruvo) a kapusta repková stopková (Brassica napus ssp. napus var. pabularia) , 3. kapusta obyčajná (Brassica oleracea), 4. zriedkavo: rod Brassica, 5. súčasť niektorých názvov rastlín nepatriacich do rodu Brassica [159][160][161][162][163][164][93] (Hlavný rozdiel voči slovenskému podobnému slovu “kel” je ten, že kale nezahŕňa hlavný typ slovenského kelu – kel hlávkový)
  • Slovo collard má tieto významy: 1. kapusta, ktorá je prechodnou formou medzi cabbage (v zmysle 2.) a kale (v zmysle 1.) s hladkými listami, čiže kapusta, ktorá rastie podobne ako hlávková kapusta tesne pri zemi, ale má len náznak hlávky, pestuje sa hlavne v južných USA (dnes obyčajne zaraďovaná pod kŕmny kel listový, a tým pádom ako podtyp pojmu „kale“), 2. kŕmny kel listový (Brassica oleracea var. viridis), 3. súčasť jedného z názvov Brassica carinata[165][166][167][168][28][163][169]

Príklady systematík[upraviť | upraviť zdroj]

Systematika kapusty obyčajnej je v literature uvádzané značne nejednotne. Nasledujúce príklady systematík sú vybrané tak, aby čo najlepšie reprezentovali všetky v súčasnosti sa vyskytujúce typy delenia.

Poznámka: V položkách obsahujúcich v celom názve viac než jeden stupeň delenia medzi druhom a varietou sú tieto medzistupne kvôli prehľadnosti z názvu väčšinou vynechané (napr. namiesto Brassica oleracea convar. capitata var. sabauda je uvedené len Brassica oleracea var. sabauda)

Systémy obsahujúce len jednu úroveň delenia[upraviť | upraviť zdroj]

Rôzne zdroje (2002 – 2014)[84][170][110][98][upraviť | upraviť zdroj]

Brassica oleracea:

Vysvetlivky:

  • var. = varieta, / = oddeľuje synonymá, - = neuvedené
  • prvý názov je vždy podľa GRIN (2011), 1 je názov podľa León a Wiersema (2013), 2 je názov podľa Goliašová et al. (2002; uvádza len taxóny zo Slovenska)

Podobné delenie (s vedeckými názvami tvorenými rovnako ako v Goliašová et al. (2002)) má Chauvet (2014) s nasledujúcimi odlišnosťami: Skupina Sabellica je rozdelená na Skupinu Sabellica a Skupinu Selenisia, namiesto názvu Viridis má názov Acephala a namiesto Skupiny Capitata má tri taxóny – Skupina Capitata (v užšom zmysle, teda biela hlávková kapusta guľatá), Skupina Rubra (teda červená hlávková kapusta) a Skupina Pyramidalis (teda špicatá kapusta). V iných systémoch sa zvykne hlávková kapusta tiež deliť na dve skupiny (biela hlávková kapusta a červená hlávková kapusta) alebo tri skupiny (biela hlávková kapusta guľatá, červená hlávková kapusta, špicatá kapusta), ale toto delenie sa najčastejšie robieva na úrovni foriem (lat. forma) v rámci hlávkovej kapusty (teda v rámci var. capitata, resp. v rámci Skupiny capitata) - porov. napr. [171].

Podobné delenie obsahuje Thesaurus of Agricultural Organisms (1990) s nasledujúcimi odlišnosťami: 1. Názvy sú utvorené ako v GRIN ale s vynechaním slova “var.” (napr. namiesto Brassica oleracea var. sabauda je Brassica oleracea sabauda), 2. Čínska brokolica tvorí samostatný druh Brassica alboglabra, 3. Uvedené sú ďalšie dva taxóny: Brassica oleracea fimbriata (v iných deleniach je obyčajne pod sabellica) [pozn 3] a Brassica oleracea millecapitata (tisíchlavý kel, v iných deleniach je obyčajne pod ramosa) [pozn 4]. [15] Treba ale dodať, že názvy rastlín utvorené spôsobom “Brassica oleracea sabauda” sú v rozpore s dnešným aj vtedajším znením tak ICN ako aj ICNCP; podľa ICN majú mať správne podobu “Brassica oleracea subsp. sabauda” [172][173][174][112]

Rôzne zdroje (1973 – 2005) [62][175][176][67][177][12][48][upraviť | upraviť zdroj]

(Len stredoeurópske taxóny)

Brassica oleracea:

Poznámky/vysvetlivky:

  • var.=varieta, convar. = konvarieta (v Dostal a Červenka (1991) nazývaná „odroda“), / = oddeľuje synonymá, - = neuvedené;
  • Prvý uvedený latinský názov je podľa Bastian (1973), 1 je názov podľa Pyramída (1976), 2 je názov podľa Encyklopédie Slovenska (1979), 3 je názov podľa Martinovský (1987), 4 je názov podľa Pekárková (2005), 5 je názov podľa Červenka et al. (1986), 6 je názov podľa Dostál a Červenka (1991)
  • Slovenské názvy sú tu opísané len zo zdroja č. 5, ostatné (t.j. aj zo zdrojov č. 1,2,3 a 6) pozri vyššie v tabuľke synoným resp. článkoch o jednotlivých druhoch.
  • (*) tento názov pokrýva len časť taxónu acephala
  • Dostál a Červenka (1991) v texte upresňujú, že všetky uvedené taxóny vyskytujúce sa na Slovensku patria do poddruhu Brassica oleracea subsp. oleracea
Marhold (2011) [29][upraviť | upraviť zdroj]

(len európske taxóny)

Brassica oleracea:

Poznámky: 1. K. Marhold je Slovák. 2. Takéto delenie kapusty obyčajnej je veľmi zriedkavé.


Systémy obsahujúce viac ako jednu úroveň delenia[upraviť | upraviť zdroj]

Gladis a Hammer (2002) [20][upraviť | upraviť zdroj]

Brassica oleracea:

Podobný systém je uvedený v Jäger et al. (2007), ale je obmedzený na taxóny vyskytujúce sa v strednej Európe a úroveň “konvarieta” je z deleneia vynechaná. [178]

Diederichsen in: Hanelt et al. (2001) [179][upraviť | upraviť zdroj]

skupina [druhov] Brassica oleracea:

Rovnaký systém uvádza Liberei et al. (2007), ale je (asi omylom) vynechaná položka convar. fruticosa/var. ramosa a divá kapusta je zaznačená ako keby išlo o poddruh platný aj pre pestované rastliny (Diederichsen striktne oddeľuje divú kapustu od ostatných, teda pestovaných druhov). [180]

Rhodes (1999) [37][upraviť | upraviť zdroj]

Brassica oleracea:

  • poddruh [alebo varieta] Brassica oleracea subsp. [alebo var.] capitata
    • podskupina alba
    • podskupina rubra
    • podskupina sabauda
  • poddruh [alebo varieta] Brassica oleracea subsp. [alebo var.] acephala
    • podskupina plana – hladké listy
    • podskupina laciniata – veľmi kučeravé listy
    • podskupina palmifolia
    • podskupina medullosa
    • podskupina millecapitata
  • poddruh [alebo varieta] Brassica oleracea subsp. [alebo var.] gongylodes – len podskupina caulo-rapa
  • poddruh [alebo varieta] Brassica oleracea subsp. [alebo var.] botrytis
    • podskupina cauliflora
    • podskupina cymosa/italica
  • poddruh [alebo varieta] Brassica oleracea subsp. [alebo var.] gemmifera
Malý (1998), Koudela (2010) [70] [181][upraviť | upraviť zdroj]

(Len stredeoeurópske taxóny)

Brassica oleracea:

Rovnaké delenia uvádza [182]. Podobné delenie používa aj Valšíková (2010), ale: 1. Hlávkový kel nie je zaradený pod convar. oleracea, 2. Kučeravý kel je uvedený len ako špecifická forma nazvaná “convar. oleracea var. acephala f. crispa”, 3. Karfiol (zrejme omylom) nie je zaradený pod convar. botrytis. [183]

Poznámky: Toto veľmi osobité delenie sa, zdá sa, vyskytuje len v časti českej a slovenskej poľnohospodárske literatúry, inde sa nevyskytuje. Okrem toho je v tomto systéme z taxonomického hľadiska nesprávne spracovaný taxón “acephala”, pretože je zaradený v systéme na dvoch rôznych miestach dvoma úplne rôznymi spôsobmi.


Jansen, Siemonsma et al. (1993) a Vossen (1993) [26][upraviť | upraviť zdroj]

Brassica oleracea:

Codex Alimentarius (1993) [75][upraviť | upraviť zdroj]

rod Brassica:

Lizgunova et al. in: Flora SSSR (1984) [16][upraviť | upraviť zdroj]

agregát [druhov] Brassica aggr. oleracea (t.j. strednomorsko-európske druhy kapusty):

Poznámka: Zdroj uvádza aj druh Brassica sylvestris (patria doň taxóny incana a pod. [porov. vyššie napr. Diederichsen]), ale z textu nie je jasné, či tento druh patrí tiež pod “Brassica aggr. oleracea” alebo mimo neho.

Betina et al. (1975) [13][upraviť | upraviť zdroj]

(Len stredoeurópske taxóny)

rod Brassica:

Poznámky:

  • Brokolica nie je uvedená
  • Text z MEB prebrala aj Encyklopédia medicíny
  • Podobný systém je tu [184]
  • (*) Táto časť systému je taxonomicky neprípustná, pretože dvojslovný zápis typu „Brassica capitata“ znamená v taxonómii vždy druh (species), ale text článku tieto položky označuje ako odrody (a nie ako druhy), čiže si protirečí charakteristika uvedená v texte a charakteristika vyplývajúca z formálneho zápisu názvu. Správne má byť buď namiesto „Brassica capitata“ (atď.) - Brassica (con)var. capitata (atď.), alebo sa môže síce ponechať Brassica capitata (atď.) ako druh, ale zároveň sa musí „Brassica oleracea“ preklasifikovať z druhu na skupinu druhov, agregát alebo nejaký podobný (kvázi-)taxón nadradený druhu.
Nieuwhof (1969) [166][upraviť | upraviť zdroj]

Brassica oleracea:

Vuľf a Malejev (1969) [185][upraviť | upraviť zdroj]

rod Brassica:

Podobný systém má Lizgunova (1948), ale bez Brassica fimbriata a Brassica alboglabra [200], a niektoré iné ruské texty [201].

Helm (1963) [28][upraviť | upraviť zdroj]

Brassica oleracea:

Podobné delenie má Mundt et al. (1992)/Hegi et al. (1986/1963) s tým rozdielom, že: 1. namiesto var. ramosa sú dva taxóny: var. ramosa a var. millecapitata, 2. var. selenisia je zaradená pod var. sabellica, 3. divé taxóny ani Brassica oleracea var. oleracea nie sú uvedené. [202]

Hegi (1919) [203][upraviť | upraviť zdroj]

(Tento systém je tu uvedený preto, lebo bol značne vplyvný na systémy 20. storočia.)

Brassica oleracea:

Poznámka: Veľké písmená v niektorých názvoch (napr. Sabauda, Botrytis...) nie sú preklep, pretože Hegi ich tak výslovne uvádza.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pozri aj poznámku pod čiarou v článku kapusta.
  2. Pozri vysvetlenie v poznámke pod čiarou v článku listový kel
  3. Pozri pozn. pod čiarou č. 5.
  4. Pozri vysvetlenie v článku kapusta obyčajná kŕmna
  5. Fimbriata je problematický taxón, ktorý sa v literatúre používa v zásade dvoma spôsobmi: 1. ako označenie jedného typu z taxónu Brassica oleracea convar. acephala (spravidla konkrétnejšie Brassica oleracea var. sabellica), pričom ale podľa niektorých názorov zahŕňa aj kapustu repkovú stopkovú (Brassica napus ssp. napus var. pabularia), 2. ako označenie tzv. „maslového kelu“, čo je podtyp hlávkového kelu. [186][187][188][189][190][191][192][193][194][195][196][197][198][199]
  6. Pozri pozn. pod čiarou č. 5.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KARDOŠ, G. Stručný prírodopis pre slovenské národné školy – Sväzok II. Skalica (Tlačou Fr. X. Škarnycla synov), 1871. S. 17
  2. BABILON, J., IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., ŠTUKOVÁ, Ľ. Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči. Bratislava: Tatran, 1989 (pôvodne: 1870). Kapitola “Slovníček” dostupné online („kapusta (hlávková, zelená)“)
  3. a b c Brassica. In: RIEGER, F. L., ed. a MALÝ, J., ed. Slovník naučný. díl 1. A-Bžeduchové. Praha: Kober & Markgraf, 1860. s. 872
  4. kel. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  5. a b REUSS, G. Května Slovenska. Banská Štiavnica (Tiskem Františka Lorbera), 1853. S. 38
  6. Zdroje pozri nižšie pod Systematika
  7. HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops 1 (Except Ornamentals). Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1436-1438
  8. a b HAMMER, K. et al. The wild and the grown –remarks on Brassica. In: International Journal of AgriScience Vol. 3(6): 453-480, June 2013https://www.cabi.org/isc/FullTextPDF/2013/20133227404.pdf dostupné online]
  9. HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops 1 (Except Ornamentals). Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1438 dole
  10. ROLLAND, E. Flore populaire, 1896-1914 dostupné online
  11. Kraut. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 9. Altenburg 1860, S. 779. [1]
  12. a b c d e f ČERVENKA, Martin et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda, 1986. S. 134-135
  13. a b c kapustovité. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S. 216
  14. Zöldségtermesztés szabadföldön | Digitális Tankönyvtár [online]. tankonyvtar.hu, [cit. 2018-01-16]. Dostupné online.
  15. a b Derwent Publications. Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 176-177
  16. a b c d e BREŽNEV, D. D. et al. Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta. Leningrad: Kolos, 1984.
  17. Usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky k nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb 14 dostupné online S. 14
  18. kapustovité. In: Školský lexikón. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN 80-08-01570-5. S. 144
  19. a b GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. ISBN 80-224-0710-0. S. 702.
  20. a b c GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [2]
  21. HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1438
  22. HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1439-1440
  23. a b GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. ISBN 80-224-0710-0. S. 704.
  24. Carter, David: Denné a nočné motýle. Martin: Osveta 1998. 304 s. Preklad: Milan Thurzo. In: http://korpus.sk/ (hľadať “divou kapustou”
  25. Farma Blatnička [online]. farmablatnicka.eu, [cit. 2018-01-16]. Dostupné online.
  26. a b c d e f g h i SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, dostupné online
  27. a b c d e f HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1440
  28. a b c d HELM, J.: Morphologisch-taxonomische Gliederung der Kultursippen von Brassica oleracea L. In: Die Kultupflanze. dec. 1963, roč. 11, s. 92-210 dostupné online, prístup 13. 12. 2017
  29. a b MARHOLD, K. (2011): Brassicaceae. – In: Euro+Med Plantbase - the information resource for Euro-Mediterranean plant diversity. Dostupné online: [3], prístup 13.12.2017
  30. GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V., 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [4] S. 20
  31. a b Derwent Publications. Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 177
  32. NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 634/2006 ktorým sa stanovuje obchodná norma pre hlávkovú kapustu a hlávkový kel a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1591/87 (Poznámka: en headed cabbage, de Kopfkohl, sk: hlávková kapusta a hlávkový kel)
  33. NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (časť B 0242020)
  34. GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V., 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [5] S. 29
  35. a b c d e f HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1444
  36. a b BREŽNEV, D. D. et al. Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta. Leningrad: Kolos, 1984. S. 50
  37. a b c d e RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [6], dátum prístupu 13. 12. 2017 (a [7])
  38. a b Zdroje pozri v článku kapusta obyčajná hlávková
  39. a b Zdroje pozri v článku kapusta obyčajná kelová
  40. okopaniny. In: Pyramída.
  41. Sborník prác o Tatranskom národnom parku, roč. 3, 1953, Obzor, S. 228
  42. 10 Krmná (kadeřavá) kapusta (Brassica oleracea L., conv. acephala (DC.) Alef. var. viridis); angl. - fodder kale; něm. - Futterkohl; slov. - krmný kel [online]. agrobiologie.cz, [cit. 2018-01-16]. Dostupné online.
  43. Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. ....../2003 Z.z.- Charakteristické znaky a minimálne podmienky skúšania odrôd poľnohospodárskych plodín [online]. mpsr.sk, [cit. 2018-01-16]. Dostupné online.
  44. Vedecké práce (7-10). Výskumný ústav závlahového hospodárstva v Bratislave. Slovenská pol̕nohospodárska akadémia vo vydavatel̕stve Príroda, 1969. S. 427
  45. Kapusta krmná [online]. dobrasemena.cz, [cit. 2018-01-16]. Dostupné online.
  46. Veterinársky časopis. Roč. 9. 1960. S. 612
  47. Náuka o krmivách (3. časť) – Čo môže spôsobiť hruška. In: Lovu zdar!, č. 3, marec 2012, S. 41 dostupné online
  48. a b c d e f DOSTÁL, J., ČERVENKA, M. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-00273-5. položka 647
  49. BUFFA, F. Zásady pri ustaľovaní slovenskej botanickej nomenklatúry. In: Slovenská reč, roč. 19, č. 8, 1954, S. 248 dostupné online
  50. a b Komisia pre botanickú terminológiu: Nomenklatúra československej kveteny III. In: Slovenské odborné názvoslovie, roč. II, 1954, č. 2 dostupné online S. 45
  51. a b AGROVOC [online]. artemide.art.uniroma2.it, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  52. a b c KAYS, S. J. Cultivated Vegetables of the World (A Multilingual Onomasticon) . Wageningen: Wageningen Academic Publishers, 2011. ISBN 978-90-8686-164-4. S. 110
  53. a b c Smernica Rady zo 6. decembra 1972, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice zo 14. júna 1966 o obchodovaní s osivom repy, osivom krmovín, osivom obilnín, sadivom zemiakov, smernica z 30. júna 1969 o obchodovaní s osivom olejnín a priadnych rastlín a smernice z 29. septembra 1970 o obchodovaní s osivom zeleniny a o spoločnom katalógu odrôd druhov poľnohospodárskych plodín dostupné online
  54. a b c Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúrE Európskej únie (2011/C 137/01) dostupné online
  55. a b Brokolica [online]. slnieckova.sk, [cit. 2017-12-13]. Dostupné online.
  56. ŠIESTA SMERNICA RADY zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (77/388/EHS)
  57. admin. Kel kučeravý – Zimná dávka vitamínov [online]. zdravieportal.sk, 2015-06-09, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  58. Kohl. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 11. Leipzig 1907, S. 228-229. Permalink: [8]
  59. KOLEK, J. et al. Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971. S. 88
  60. HORNIAK, V. Zdravie z ekozáhrady. 7. aug 2004.In: SME dostupné online
  61. REHM, G. Multilingual Dictionary of Agronomic Plants. Springer Science+Business Media. 1994.ISBN 978-94-010-4421-9. S. 34
  62. a b c d Kohl. In: BASTIAN, H. Ullstein-Lexikon der Pflanzenwelt. Frankfurt: Ullstein, 1973. ISBN 3-550-16019-4. S. 235
  63. COEX CZ, s.r.o.. Kapusta listová - Černá Toskánská [online]. farmavicemil.cz, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  64. Pozri zdroje v článku zelená kapusta
  65. Za socialistické zemědelství. roč. 4, 1954, S. 167 [9]
  66. a b c d MACHEK, Václav. Česká a slovenská jména rostlin. Praha: Nakladatelství Československé akademie věd, 1954. S. 58-59
  67. a b MARTINOVSKÝ, J. Kľúč na určovanie rastlín. 4. preprac. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. S. 195
  68. Ondrej Zicha; ondrej.zicha(at)gmail.com. Profil taxonu [online]. biolib.cz, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  69. a b c GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V., 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [10] S. 25
  70. a b MALÝ, Ivan a kol. Polní zelinářství. Praha: Agrospoj, 1998. 196 s. ISBN 80-239-4232-8.
  71. HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1442
  72. a b c NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (Poznámka: Porovnaj sk a en verziu; taxón medullosa je zvlášť)
  73. kadeřávek. In: Zahradnický slovník naučný 3. CH-M. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1997. ISBN 80-85120-62-3. S. 142 (Poznámka: medullosa je zvlášť.)
  74. a b c d e f GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. ISBN 80-224-0710-0. S. 705.
  75. a b FAO: Codex Alimentarius, Vol. 2, Pesticide Residues in Foods, 1993
  76. kadeřávek. In: Zahradnický slovník naučný 3. CH-M. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1997. ISBN 80-85120-62-3. S. 142 (Poznámka: Priradenie nejednoznačné.)
  77. a b Zdroje pozri v článku listový kel
  78. a b c STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Krmné košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 6, 1989
  79. ÚKSÚP: Kel kučeravý - Brassica oleracea L. var. sabellica L. - TG/90/6 - 31.3.2004 dostupné online
  80. naradenie č. 164/2004 (NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky z 3. marca 2004, ktorým sa vykonáva registrácia odrôd poľnohospodárskych plodín) – Časť B
  81. VITEKOVÁ, A. Ružičkový, kučeravý, listový: Ako pestujeme kel. In: iZáhradkár 14. 5. 2009
  82. a b c WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 115
  83. Pozri zdroje v článku Kel kučeravý (sabellica)
  84. a b c d GRIN - taxon: Brassica oleracea L. [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2017-12-13]. Dostupné online.
  85. a b HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1443
  86. a b Zdroje pozri v článku kel kučeravý (sabellica)
  87. a b Zdroje pozri v článku Brassica oleracea var. selenisia
  88. a b Zdroje pozri v článku kel palmový
  89. a b Zdroje pozri v článku kapusta obyčajná hlúbová
  90. a b Zdroje pozri v článku kapusta obyčajná kalerábová
  91. a b Zdroje pozri v článku kapusta obyčajná karfiolová
  92. a b Zdroje pozri v článku kapusta obyčajná špargľová
  93. a b c d e Nariadenie Komisie (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 Text s významom pre EHP
  94. a b Broccolini. [s.l.] : nutriblog.sk. Dostupné online.
  95. AGROVOC [online]. artemide.art.uniroma2.it, [cit. 2018-01-18]. Dostupné online.
  96. Brassica oleracea var. albiflora in Flora of China @ efloras.org [online]. efloras.org, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  97. a b c WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 114
  98. a b c Brassica oleracea. In: CHAUVET, M.: Pl@ntUse, dostupné online [11] a [12], prístup 11. 12. 2017
  99. a b c HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1445
  100. GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V., 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [13]
  101. Derwent Publications. Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 175
  102. a b Zdroje pozri v článku kapusta obyčajná kŕmna
  103. a b Zdroje pozri v článku kapusta obyčajná ružičková
  104. NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 600/2010 z 8. júla 2010, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o doplnenie a úpravu príkladov príbuzných odrôd alebo iných produktov, na ktoré sa vzťahujú rovnaké MRL
  105. Brassica. In: Zahradnický slovník naučný 1. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1994. ISBN 80-85120-51-8. S. 233
  106. Kapusta tronchuda (Brassica oleracea var. costata). In. mojazahrada.org [14], prístup 13. 1. 2017
  107. GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V., 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [15] S. 30
  108. Derwent Publications. Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 176
  109. International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition. dostupné online (Poznámka: Pozri napr. str. 143, kde sa výslovne rozlišuje medzi "skupina" a "Skupina")
  110. a b GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. ISBN 80-224-0710-0. S. 702-707.
  111. Oboje: SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, S. 108-112 dostupné online
  112. a b Ochsmann, J. Current Problems in Nomenclature and Taxonomy of Cultivated Plants [16] S. 55,56
  113. International Code of Nomenclature for algae, fungi, and plants (Melbourne Code) dostupné online 28.1 Note 3
  114. HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1438 – 1446, Preface XXV
  115. WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 114-115
  116. Pozri slovenské názvy a zdroje v tabuľke synoným
  117. kel. In Encyclopaedia Beliana 8
  118. a b KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 263.
  119. a b KLUGE, Friedrich. Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache. [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 1989. 887 s. ISBN 978-3-11084503-7. S. 388.
  120. Österreichisches Wörterbuch. 37. Auflage (Nachdrucj). Viedeň: Österreichischer Bundesverlag, 1991. ISBN 3-215-07050-2. S. 269
  121. EICHHOFF, Jürgen. Jürgen Eichhoff - Wortatlas der Deutschen Umgangssprachen. [s.l.] : Walter de Gruyter, 1978. 50 s. ISBN 978-3-11096969-6. S. 27.
  122. HÖFER, Matthias. Etymologisches Wörterbuch der in Oberdeutschland, vorzüglich aber in Oesterreich üblichen Mundart. [s.l.] : Kastner, 1815. 362 s. S. 151.
  123. FENSKE, Hannelore. Schweizerische und österreichische Besonderheiten in deutschen Wörterbüchern. [s.l.] : Narr, 1973. 397 s. S. 150.
  124. Kölch. In: SEDLACZEK, Robert. Wörterbuch des Wienerischen. [s.l.] : Haymon Verlag, 2013. 320 s. ISBN 978-3-7099-7650-0.
  125. MARZELL, Heinrich; WISSMANN, Wilhelm; PAUL, Hein. Worterbuch der deutschen Pflanzennamen. [s.l.] : S. Hirzel, 1966. 68 s. S. 649.
  126. caulis. In: Karl Ernst Georges: Ausführliches lateinisch-deutsches Handwörterbuch. Hannover 81913 (Nachdruck Darmstadt 1998), Band 1, Sp. 1038. [17]
  127. ŠPAŇÁR, Július; HRABOVSKÝ, Jozef. Latinsko-slovenský slovensko-latinský slovník. 4. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. S. 89
  128. RIEMER, Friedrich Wilhelm. Griechisch-Deutsches Hand-Wörterbuch. [s.l.] : Frommann, 1819. 1128 s. S. 996.
  129. KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 249, 255, 257, 588.
  130. Kraut, das [online]. duden.de, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  131. KOLEK, J. et al. Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971. S. 292.
  132. Pierer's Universal-Lexikon, Band 9. Altenburg 1860, S. 779. dostupné online
  133. Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 11. Leipzig 1907, S. 228-229. dostupné online
  134. JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 251-252
  135. WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 117
  136. VERORDNUNG (EU) Nr. 51/2014 DER KOMMISSION vom 20. Januar 2014 zur Änderung von Anhang II der Verordnung (EG) Nr. 396/2005 des Europäischen Parlaments und des Rates hinsichtlich der Höchstgehalte an Rückständen von Dimethomorph, Indoxacarb und Pyraclostrobin in oder auf bestimmten Erzeugnissen
  137. Broccoli Raab, Broccoli Rabe, Brocoletti, Cima di Rapa 'Spring Raab' [online]. davesgarden.com, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  138. CHRISTOPH, Jacqueline. DuMont Reise-Taschenbuch Reiseführer Apulien. [s.l.] : Mair Dumont DE, 2016. 296 s. ISBN 978-3-616-42053-0. S. 30.
  139. Dudenredaktion (Bibliographisches Institut). The Oxford-Duden Pictorial German-English Dictionary. [s.l.] : Clarendon Press, 1994. 868 s. ISBN 978-0-19-864502-3. S. 112.
  140. a b Kohl, der [online]. duden.de, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  141. Allgemeines ökonomisches Lexikon, oder Erklärung der Worte und Belehrung über alle Gegenstände, welche bey einer vollständigen Landwirthschaft im Allgemeinen vorkommen. [s.l.] : Hartleben, 1812. 480 s. S. 399.
  142. ERTL, H. Rövid természetrajz tótajkú elemi iskolák számára - Krátky prírodopis pre slovenské elementárne školy. Budapest 1891 dostupné online
  143. KARDOŠ, G. Stručný prírodopis pre slovenské národné školy – Sväzok II. Skalica (Tlačou Fr. X. Škarnycla synov), 1871. S. 17 dostupné online
  144. Zahradnický slovník naučný 1 A-C. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1994. ISBN 80-85120-51-8. S. 233
  145. Zahradnický slovník naučný 5 R-Ž. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 2001. ISBN . 80-7271-075-3. S. 643-5
  146. Veškeré druhy rostlin České republiky (Abies – Hyssopus) [online]. botany.cz, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  147. IDA RYSTONOVÁ - BYLINY A JEJICH LIDOVÉ NÁZVY [online]. darius.cz, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  148. brukev. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 1. A – Č. Praha: Československý kompas, 1925.
  149. NEČAS, J. KOPECKÝ, M. Slovensko-český a česko-slovenský slovník rozdílnych výrazů. 2. vydání. Praha: Státní pedagogické nakladatelství. 1963, S. 154
  150. SLOBODA, Daniel. Rostlinnictví ((VIII. Theil der kleinen Encyklopädie der Wiss.: "Malá Encyklopedie nauk")). [s.l.] : Museum, 1852. 736 s. S. 688.
  151. WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 111-117, 814
  152. cabbage. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.
  153. Cabbage [online]. britannica.com, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  154. HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1439, 1442, 1444
  155. SMALL, Ernest. Top 100 Food Plants. [s.l.] : NRC Research Press, 2009. 636 s. ISBN 978-0-660-19858-3. S. 126.
  156. LI, Thomas S. C.. Vegetables and Fruits (Nutritional and Therapeutic Values). [s.l.] : CRC Press, 2008. 304 s. ISBN 978-1-4200-6873-3. S. 239.
  157. REHM, G.. Multilingual Dictionary of Agronomic Plants. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 286 s. ISBN 978-94-011-0972-7. S. 34-35.
  158. The Taxonomicon & Systema Naturae 2000 [online]. taxonomicon.taxonomy.nl, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  159. WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 111-117, 975
  160. Genus: Brassica L. [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  161. kale. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.
  162. Kale [online]. britannica.com, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  163. a b SMALL, Ernest. Top 100 Food Plants. [s.l.] : NRC Research Press, 2009. 636 s. ISBN 978-0-660-19858-3. S. 284.
  164. COMMISSION REGULATION (EU) No 752/2014 of 24 June 2014 replacing Annex I to Regulation (EC) No 396/2005 of the European Parliament and of the Council
  165. Brassica oleracea Acephala Group. In: Pl@ntUse, dostupné online dostupné online (dole)
  166. a b NIEUWHOF, M. Cole crops: botany, cultivation, and utilization, 1969. Citované in: McGregor S. E. Insect Pollination Of Cultivated Crop Plants, 1976 – Chapter 6 dostupné online
  167. collard. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.
  168. WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 111, 115
  169. SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7 dostupné online (collard je uvedený ako podtyp kale)
  170. WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 113-115
  171. Preferences [online]. wheat-urgi.versailles.inra.fr, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  172. International Code of Nomenclature for algae, fungi, and plants (Melbourne Code) dostupné online article 24
  173. International Code of Botanical Nomenclature, 1988 — Berlin Code dostupné online article 24
  174. International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition. dostupné online
  175. kapustovité. In: Pyramída. s. 1826.
  176. kapustovité. In: Encyklopédia Slovenska 3. zväzok K – M. Bratislava: Veda, 1979. s. 40-41
  177. Pekárková, Eva. Nejnovější směry ve šlechtění zelenin (7.). Košťáloviny. In: živa 6/2005, S. 259 dostupné online [18]
  178. JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250-251
  179. HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1436-1446
  180. LIEBEREI, Reinhard; FRANKE, Wolfgang; REISDORFF, Christoph. Nutzpflanzenkunde (118 Tabellen). [s.l.] : Georg Thieme Verlag, 2007. 476 s. ISBN 978-3-13-530407-6. S. 245.
  181. KOUDELA, M.. Ekologická produkce zeleniny [online]. kz.agrobiologie.cz, 2010, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  182. Cole Cropas - Inovace studijních programů AF a ZF MENDELU směřující k vytvoření mezioborové integrace CZ.1.07/2.2.00/28.0302, dostupné online: [19] a [20] prístup 13.1.2017
  183. VALŠÍKOVÁ, M. Hlúbová zelenina. (prebraté z: DVD "Pestovanie a ochrana rastlín", Agroinštitút Nitra, 2010; vystavené 7.10.2011) dostupné online (nadradený link [21])
  184. Zöldségtermesztés szabadföldön | Digitális Tankönyvtár [online]. tankonyvtar.hu, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  185. VUĽF, E. V., MALEJEV, O. F. Mirovyje resursy poleznych rastenij. 1969 dostupné online
  186. Brassica. In: MILLER, Philip. The Gardeners Dictionary (Containing the Best and Newest Methods of Cultivating and Improving the Kitchen, Fruit, Flower Garden, and Nursery .... A - L). [s.l.] : author, 1759. 650 s.
  187. Oekonomische Encyclopaedie oder allgemeines System der Staats- Stadt- Haus- und Landwirthschaft in alphabetischer Ordnung von Johann Georg Krünitz [fortgesetzt von - Bd 73-77: Friedrich Jakob Floerke, Bd 78-123: Heinrich Gustav Flörke, Bd 124-225: Johann Wilhelm David Korth, sow. teilw. Ludwig Kossarski u. Carl Otto Hoffmann, 226-242: Carl Otto Hoffmann]. [s.l.] : Poculi, 1788. 820 s. S. 671.
  188. The Gardener and Practical Florist. [s.l.] : R. Groombridge, 1844. 652 s. S. 81.
  189. Brassica. In: DICKSON, R. W.. A Complete Dictionary of Practical Gardening (Comprehending All the Modern Improvements in the Art; Whether in the Raising of the Various Esculent Vegetables, Or in the Forcing and Managing of Different Sorts of Fruits and Plants, and that of Laying Out, Ornamenting, and Planting, Gardens and Pleasure Grounds: with Correct Engravings ... from Original Drawings by Sydenham Edwards). [s.l.] : George Kearsley, 1807. 1206 s.
  190. BAILEY, L. H. Manual of Cultivated Plants. 1963, S. 436
  191. MUSIL, A. F. Distinguishing the species of Brassica by their seed. US Department of Agriculture. Miscellaneous Publication No. 643, April 1948 dostupné online s. 11
  192. KAYS, S. J. Cultivated Vegetables of the World (A Multilingual Onomasticon) . Wageningen: Wageningen Academic Publishers, 2011. ISBN 978-90-8686-164-4. S. 630
  193. VUĽF, E. V., MALEJEV, O. F. Mirovyje resursy poleznych rastenij. 1969 dostupné online
  194. GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [22] S. 26
  195. Flora von Württemberg und Hohenzollern von Georg von Martens und Carl Albert Kemmler. [s.l.] : Osiander, 1865. 844 s. S. 35.
  196. HEGI, G. Illustrierte Flora von Mitteleuropa, IV. Band, 1. Hälfte. Dicotyledones (II. Teil). 1. vydanie. Mníchov: J. F. Lehmanns Verlag. 1919, S. 247 dostupné online
  197. HEBERER, Gerhard. Die Evolution der Organismen: Grundlagen und Methoden. [s.l.] : G. Fischer, 1959. 1326 s. S. 733.
  198. Butterkohl kommt wieder in die Nutzung [online]. nutzpflanzenvielfalt.de, [cit. 2018-01-18]. Dostupné online.
  199. MF DNES, , Lucie Martínková. Uspávání zahrady: co byste ještě měli stihnout před zimou. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2013-11-16. Dostupné online [cit. 2018-01-18].
  200. Lizgunova 1948 citovaná in: heslo kapusta v knihe Boľšaja sovetskaja enciklopedija dostupné online
  201. GIŠ, R. A. (ed.).Klassifikacija ovoščnych rastenij: učebnoje posobije. 2. vyd. Krasnodar 2007. dostupné online
  202. system podľa “Hegi: Illustrierte Flora von Mittel-Europa. zväzok IV, časť 1, 2./3. vydanie (2. vydanie 1958-1963, 3. vydanie 1986)“, citované v hesle: Brassica oleracea L. (autorka: Mundt). In: HÄNSEL, R. et al. Hagers Handbuch der Pharmazeutischen Praxis -4 Drogen A-D. Berlin: Springer-Verlag, 1992. ISBN 978-3-642-63468-0, S. 552 dostupné online
  203. HEGI, G. Illustrierte Flora von Mitteleuropa, IV. Band, 1. Hälfte. Dicotyledones (II. Teil). 1. vydanie. Mníchov: J. F. Lehmanns Verlag. 1919, S. 245 - 249 dostupné online

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]