Kel kučeravý (sabellica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kel kučeravý

Kel kučeravý (lat. Brassica oleracea var. sabellica; ďalšie názvy pozri nižšie) je taxón z druhu kapusta obyčajná.

Brassica oleracea var. sabellica v širšom zmysle zahŕňa aj taxón Brassica oleracea var. selenisia. Nasledujúci text sa vzťahuje len na taxón Brassica oleracea var. sabellica nezahŕňajúci selenisia.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy sú: kel kučeravý[1][2][3][4][5], kučeravý kel[6], kapusta obyčajná kučeravá[6], kel kadernatý[7], kučeravá kapusta[8], kapusta kučeravá[9], zimný kel/zimná kapusta [10][11][12][13] a (najmä ak má zelenú farbu aj) zelená kapusta/zelený kel/kel zelený[14][15][16][17][18][19]. Anton Bernolák vo svojom Slowári uvádzal dnešný taxón Brassica oleracea var. sabellica rozdelený na tri časti: svetlý kel [svetlý znamenalo vtedy modrý]/načervenastý kel (nem. Braunkohl) + zelený kel (nem. Grünkohl) + strapačka/strapatá kapusta/čipkovatá kapusta/kučeravá kapusta (nem. Krauskohl)[20]. Bernolákovi však nebolo celkom jasné, o čo presne ide, keďže uvádza tri rôzne latinské názvy pre strapačku (Brassica apiana, Brassica crispa a Brassica sabellica), z ktorých Brassica apiana podľa iných zdrojov označuje asi skôr dnešný taxón Brassica oleracea var. selenisia[21][22], kým Brassica crispa naopak označuje výslovne len dnešný taxón Brasica oleracea var. sabellica (porov. nižšie), ktorý má ale Bernolák v hesle kel už pokrytý pojmami svetlý kel a zelený kel. Výraz strapačka používal aj Ján Babilon vo svojej prvej slovenskej kuchárskej knihe z roku 1870; Ivanová-Šalingová vo vysvetlivkách k tejto knihe z roku 1989 preložila výraz strapačka ako “kel kučeravý” (bez uvedenia vedeckého názvu a teda bez upresnenia významu)[23]. Výraz strapačka uvádzal aj Andrej Kralovanský (1795) ako slovenský ekvivalent latinského názvu Brassica laciniata [24], ktorému dnes zhruba zodpovedajú taxóny Brassica oleracea var. sabellica + Brassica oleracea var. selenisia[25].

Vedecké názvy sú: Brassica oleracea var. sabellica[26], Brassica oleracea Skupina Sabellica[2], Brassica oleracea ssp. capitata (convar. acephala) var. sabellica[4][26], Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata f. sabellica[27][4], Brassica oleracea var. aloides[4], Brassica oleracea var. acephala crispa[25], Brassica oleracea var. crispa[25], Brassica oleracea var. acephala svar. laciniata f. crispa[1], Brassica oleracea subsp. acephala var. viridis subvar. laciniata f. crispa[28], Brassica oleracea convar. oleracea var. acephala f. crispa[3], *Brassica oleracea var. fimbriata[4], *Brassica fimbriata[4], *Brassica oleracea fimbriata[29] (*O taxóne fimbriata pozri poznámku pod čiarou v článku kapusta obyčajná.)

Charakteristika Brassica oleracea var. sabellica (bez selenisia)[upraviť | upraviť zdroj]

Je to dvojročná rastlina, kvitne až v druhom roku (vegetačná doba je približne 250 dní). Stonka je nezhrubnutá (pri vyšších formách prípadne mierne zhrubnutá, ale menej zhrubnutá než pri Brassica oleracea var. medullosa) a na konci vegetačného obdobia býva drevnatá; jej dĺžka siaha od silno skrátenej po predĺženú. Listy netvoria hlávku. Okraj listov je silno či slabo kučeravý a vlnitý a často zúbkovaný (na rozdiel od Brassica oleracea var. viridis, kde je hladký alebo mierne vlnitý, nekučeravý). Listová čepeľ je ohnutá od stredu nahor (na rozdiel od Brassica oleracea var. viridis, kde nie je ohnutá). Existujú zelené, fialové (červené), biele a strakaté formy. V dôsledku drevnatenia rastlina dobre znáša nízke teploty (až do -17 °C). V minulosti to bola veľmi dôležitá zelenina, dnes už sa pestuje málo. Používa sa aj ako krmovina a ako okrasná rastlina (ako okrasná rastlina sa však používa najmä príbuzná Brassica oleracea var. selenisia).[30][31][26]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b kapustovité. In: Pyramída. s. 1826.
  2. a b Brassica oleracea Sabellica Group. In: Pl@ntUse, dostupné online [1], prístup 11. 12. 2017
  3. a b Hlúbová zelenina [online]. old.agroporadenstvo.sk, [cit. 2017-12-29]. Dostupné online.
  4. a b c d e f GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [2] S. 26
  5. SLAVÍK, B., HEJNÝ, S., ŠTĚPÁNKOVÁ, J. (eds.). Květena České republiky. Praha: Academia. 1988, ISBN 80-200-0256-1. S. 214
  6. a b GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. ISBN 80-224-0710-0. S. 705. (Poznámka: Doklad len pre slovenskú podobu názvu, nie pre jeho priradenie k sabellica – porov. poznámku pod čiarou v článku listový kel.)
  7. Cultivated Vegetables of the World (A Multilingual Onomasticon). Wageningen: Wageningen Academic Publishers, 2011. ISBN 978-90-8686-164-4. S. 110 (Poznámka: Doklad len pre slovenskú podobu názvu, nie pre priradenie ku sabellica)
  8. Smernica Rady zo 6. decembra 1972, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice zo 14. júna 1966 o obchodovaní s osivom repy, osivom krmovín, osivom obilnín, sadivom zemiakov, smernica z 30. júna 1969 o obchodovaní s osivom olejnín a priadnych rastlín a smernice z 29. septembra 1970 o obchodovaní s osivom zeleniny a o spoločnom katalógu odrôd druhov poľnohospodárskych plodín dostupné online (Poznámka: Doklad len pre slovenskú podobu názvu, nie pre priradenie ku sabellica)
  9. Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúrE Európskej únie (2011/C 137/01) dostupné online (Poznámka: Doklad len pre slovenskú podobu názvu, nie pre priradenie k sabellica)
  10. JANCHEN, Erwin. I. Teil: Pteridophyten und Anthophyten (Farne und Blütenpflanzen). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 264 s. ISBN 978-3-7091-3112-1. S. 237.
  11. Kohl. In: BASTIAN, H. Ullstein-Lexikon der Pflanzenwelt. Frankfurt: Ullstein, 1973. ISBN 3-550-16019-4. S. 235
  12. admin. Kel kučeravý – Zimná dávka vitamínov [online]. zdravieportal.sk, 2015-06-09, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  13. KOLEK, J. et al. Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971. S. 88
  14. ŠTVRTECKÝ, Ľ. Gastronomický slovník. Verba, 2001. ISBN 80-901177-3-2. S. 40
  15. kel. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  16. Info.sk, Webtron, s.r.o.. Zelený kel, zelenina plná zdravia [online]. info.sk, [cit. 2017-12-30]. Dostupné online.
  17. KOBA Garden. Semená: Kel zelený KAPRAL [online]. koba-zahrada.sk, [cit. 2017-12-30]. Dostupné online.
  18. REHM, G. Multilingual Dictionary of Agronomic Plants. Springer Science+Business Media. 1994.ISBN 978-94-010-4421-9. S. 34
  19. VILMORIN-ANDRIEUX. Les plantes potagères. Vilmorin-Andrieux & Cie,1883 [https://fr.wikisource.org/wiki/Les_Plantes_potag%C3%A8res/Choux_verts dostupné online
  20. heslá kapusta a kel. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  21. BECKER, Josef. Handbuch des gesamten pflanzenbaues einschliesslich der pflanzenzüchtung: bd. Handbuch des gesamten gemüsebaues ... 2., neubearb. aufl. [s.l.] : P. Parey, 1929. 860 s. S. 252.
  22. TARGIONI-TOZZETTI, Antonio. Cenni storici sulla introduzione di varie piante nell'agricoltura ed orticoltura toscana del dottore Antonio Targioni-Tozzetti. [s.l.] : Tipografia Galileiana di M. Cellini e C., 1853. 324 s. S. 64.
  23. BABILON, J., IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., ŠTUKOVÁ, Ľ. Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči. Bratislava: Tatran, 1989 (pôvodne: 1870). Kapitola “Slovníček” dostupné online
  24. strapačka. In: Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab – Š-švrkotať), 2000. dostupné online (Poznámka: Na začiatku hesla je uvedený chybný latinský názov (viridis), prebratý z knihy Flóra Slovenska - pozri pozn. pod čiarou v článku listový kel)
  25. a b c HEGI, G. Illustrierte Flora von Mitteleuropa, IV. Band, 1. Hälfte. Dicotyledones (II. Teil). 1. vydanie. Mníchov: J. F. Lehmanns Verlag. 1919, S. 246 dostupné online
  26. a b c JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250
  27. HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1443
  28. kadeřávek. In: Zahradnický slovník naučný. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1997. ISBN 80-85120-62-3.
  29. Derwent Publications. Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8.
  30. GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [3] S. 27, 35
  31. STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Krmné košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 6, 1989