Cvikla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Cvikla
Beta vulgaris subsp. vulgaris var. conditiva, Rote Rübe.JPG
rastúca cvikla
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Beta vulgaris var. vulgaris
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Rozrezaný koreň

Cvikla[1] (iné názvy: repa cviklová[2], červená repa[3], repa obyčajná cviklová[4], nárečovo: cviklovka; lat. Beta vulgaris var. Vulgaris) je dvojročná rastlina, zástupca koreňovej zeleniny z čeľade laskavcovité (Amaranthaceae),[5] u ktorej sa konzumuje jej podzemná časť.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Jej pôvod je v Stredomorí a v atlantickom prostredí. Je známa a obľúbená ako v Európe, tak v Severnej Amerike a mnohých ázijských krajinách. Prvé záznamy o cvikle sú staré asi 3 000 rokov a pochádzajú z Babylonie. Bola známa aj v starom Ríme, kde ju vtedy bohato využívali, jednak ako jedlo, ale najmä ako liek. Vďaka antike sa rozšírila aj do celej Európy.[6]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Surová cvikla sa dobre uplatní v šalátoch. Výborne chutí s cesnakom, chrenom, kapustou, jablkami, pomarančami a orechami. Z varenej cvikly pripravujeme šaláty so smotanou, majonézou, marinádou a pod. Oba druhy šalátov sú dobrým doplnkom pečeného mäsa a minutiek. Uvarenú mladú cviklu stačí len osoliť, pokvapkať citrónom a maslom - je to dobrá príloha pre tých, ktorí nemajú radi kyslé šaláty.

Ide o jednu z najrozšírenejších druhov pestovaných riep. Jej konzumácia je rozšírená prevažne vo východnej Európe, kde sa používa na prípravu boršča. Ku konzumácii najčastejšie slúži podzemná koreňová časť, ktorá sa pred jedlom často varí či sa podáva studená po uvarení ako šalát s octom alebo olejom. Dajú sa konzumovať aj zelené listy, ktoré sa najčastejšie podávajú dusené alebo varené.

Liečivé účinky[upraviť | upraviť zdroj]

Cvikla obsahuje v hojnom množstve betaín, ktorý bráni rozvoju kôrnatenia tepien a podporuje činnosť pečene. Farbivo cvikly rozširuje koronárne tepny a spevňuje stenu vlásočníc. Z jej priamých liečivých účinkov menujme tiež účinky močopudné, vylučuje soľ z tela, povzbudzuje činnosť žalúdka a tvorbu žlče. Pri artérioskleróze sa odporúča liečivá kúra: surová šťava z cvikly v dávke 50 – 100 ml denne po dobu aspoň desiatich dní. Podporuje rast buniek a opravuje ich jadra. Aktivuje tvorbu červených krviniek, a tým zásobovanie buniek kyslíkom. Vyvoláva optimistickejšiu náladu. Zbavuje črevá jedovatých látok, odstraňuje zápchu. Dodáva pružnosť a lesk pleti, vlasom a nechtom. Neutralizuje a zároveň odstraňuje jedovaté látky, najmä v mozgu.

Priemerný obsah látok a minerálov[upraviť | upraviť zdroj]

Cvikla v 100 g buľvy obsahuje asi 70 mg sodíka, 380 mg draslíka a 20 mg vápnika, ďalej obsahuje horčík a z mikroprvkov rubídium a cézium. Dôležitý je obsah rastlinných farbív, antokyánov, zabraňujúcich krehnutiu ciev. Z vitamínov obsahuje vitamín C, vitamíny skupiny B a ďalšie.

Tabuľka udáva dlhodobý priemerný obsah živín, prvkov, vitamínov a ďalších nutričných parametrov zistených v cvikle.[7]

Zložka Jednotka Priemerný obsah Prvok (mg/100 g) Priemerný obsah Zložka (mg/100 g) Priemerný obsah
voda g/100 g 87,1 Na 66 vitamín C 5
Bielkoviny g/100 g 1,7 K 380 vitamín D 0
tuky g/100 g 0,1 Ca 20 vitamín E stopy
cukry g/100 g 7,0 Mg 11 vitamín B6 0,03
škrob g/100 g 0,6 P 51 vitamín B12 0
vláknina g/100 g 1,9 Fe 1,0 karotén 0,02
Mastné kyseliny g/100 g 0,1 Cu 0,02 tiamín 0,01
Cholesterol g/100 g 0 Zn 0,4 ​​ riboflavín 0,01
Energia kJ/100 g 154 Mn 0,7 niacín 0,1

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. cvikla. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 666.
  2. BÖHM, Čestmír, a kol. Záhradkárska encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1988. 448 s. S. 202.
  3. cvikla. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 91.
  4. VALENTOVÁ, Iveta. Označovanie červenej farby (1). Kultúra slova, 2007, roč. 41, čís. 1, s. 29. Dostupné online [cit. 2015-08-29]. ISSN 0023-5202.
  5. www.mobot.org
  6. http: //www.prostezdravi .sk / cervena-repoobstarávacia-jeji-pozitivny-ucinky-na-zdravi /
  7. McCance a Widdowson's:The Composition of Foods, 6. Summary edition, Royal Society of Chemistry Cambridge a Food Standard Agency, 2008, ISBN 978-0-85404-428-3

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cervenarepa.eu – web venovaný cvikle, jej pestovanie, nutričným hodnotám a receptom.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řepa červená na českej Wikipédii.