Reďkev siata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Reďkev siata
Raphanus sativus.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Raphanus sativus
L.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Reďkev siata[1] (lat. Raphanus sativus) je rastlina z čeľade kapustovité (Brassicaceae).

Ojedinele sa zaraďuje pod reďkev ohnicovú ako jej poddruh či odroda (lat. Raphanus raphanistrum subsp. [alebo var.] sativus)[2]

Výraz reďkev siata v užšom zmysle označuje len opak reďkovky, teda reďkev siatu čiernu (Raphanus sativus var. major, resp. niger); naopak latinský výraz Raphanus sativus v užšom zmysle označuje len reďkovku – pozri nižšie pod Systematika. Ďalší text tohto článku sa vzťahuje na celý druh Raphanus sativus.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Pestuje sa v celej Európe, v miernom pásme v Ázii, v Severnej Amerike a v Austrálii. Občas dočasne splanieva (na smetiskách, úhoroch a pod.).[3]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Je to jedna z najstarších kultúrnych rastlín; slúži ako zelenina, olejnina, krmivo. Ide o jednoročnú alebo dvojročnú bylinu. Má buľvu alebo hypokotylovú hľuzu (t.j. buľvičku), ktorá je vnútri biela príp. ružovkastá a na povrchu môže mať rozličné farby (červená, biela, čierna, žltá, sivá a pod.). Na jej vrchole je najprv listová ružica a neskôr byľ. Koruna kvetu je tvorená asi 10 mm dlhými bielymi až fialkastobielymi lístkami. Plody sú dužinaté pozdĺžne ryhované pašešule s bielym vatovitým pletivom vo vnútri.[4]

Buľva obsahuje veľa minerálnych látok, z ktorých prevláda vápnik, síra, fosfor, draslík. Ďalej obsahuje vitamín C, E, B. Reďkev sa používa aj ako liečivá rastlina s antimikrobiálnym účinkom.[5]

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

(Znak „/“ oddeľuje synonymá)

Súčasná bežná systematika[upraviť | upraviť zdroj]

reďkev siata v širšom zmysle (Raphanus sativus):

Slovenské termíny reďkev a reďkev siata sú teda dvojznačné: reďkev =1. Raphanus, 2. Raphanus sativus var. major; reďkev siata = 1. Raphanus sativus, 2. Raphanus sativus var. major.

Zdroje:[6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30]

Jäger 2007[upraviť | upraviť zdroj]

Nasleduje ukážka trochu odlišného delenia (Jäger et al. 2007). V časti conv. sativus je toto delenie založené primárne na sfarbení. Názvy v úvodzovkách sú doslovné preklady nemeckých názvov (tu sú uvedené len na uľahčenie orientácie, nejde o oficiálne slovenské názvy, hoci časť z nich sa niekedy používa aj v slovenčine, najmä názvy založené na farbách)[31]:
Raphanus sativus:

  • Raphanus sativus conv. sativus – „zeleninová reďkev“
    • Raphanus sativus conv. sativus var. sativus – „červená reďkev; červená reďkovka“ (charakteristika: koreňová alebo hypokotylová hľuza je minimálne v hornej časti červenkastá, báza byle červenkastá, koruna ružová alebo biela)
    • Raphanus sativus conv. sativus var. violaceus - „fialová reďkev“ (charakteristika: koreňová hľuza je aspoň v hornej časti viac-menej intenzívne fialová)
    • Raphanus sativus conv. sativus var. niger – „drsná reďkev; čierna, sivá, hnedá, žltá reďkev; žltá reďkovka“ (charakteristika: koreňová alebo hypokotylová hľuza je čierna, sivá, hnedá alebo žltá; vonkajšie vrstvy sú skorkovatené; povrch je drsný)
    • Raphanus sativus conv. sativus var. albus – „biela reďkev; reďkev; biela reďkovka“ (charakteristika: koreňová alebo hypokotylová hľuza je biela, maximálne v hornej časti zelenkastá; vonkajšie vrstvy nie sú alebo sú len veľmi málo skorkovatené; povrch je viac-menej hladký)
    • ? Raphanus sativus Raphanistroides Group – „japonská reďkev“
  • Raphanus sativus conv. oleifer – „olejná reďkev; kŕmna reďkev“ (po slovensky reďkev olejná)
  • Raphanus sativus conv. caudatus – „hadovitá reďkev“

Ako vidno, reďkovky netvoria jeden taxón, ale sú rozdelené do viacerých taxónov. Netaxonomicky resp. terminologicky sa však rozlišujú reďkovky a reďkve, a to (podľa toho istého zdroja) nasledovne:

  • Reďkovka = rýchlené a poľné odrody s malými buľvami alebo buľvičkami a krátkym obdobím vývinu, sejba a zber prevažne na jar
  • Reďkev = rýchlené a poľné odrody s malými až veľmi veľkými buľvami alebo buľvičkami a väčšinou dlhším obdobím vývinu, zber:
    • na jar – májová reďkev, „zväzková reďkev“
    • v lete – letná reďkev
    • na jeseň – jesenná reďkev a zimná reďkev

Sazonova – Stankevič 1985[upraviť | upraviť zdroj]

Nasleduje ukážka odlišného delenia (Sazonova a Stankevič 1985). Na tomto veľmi podrobnom delení je zaujímavé najmä to, že oddeľuje všetky ázijské taxóny od európskych (preto napr. ani redkovky netvoria jeden taxón ale sú rozdelené na európske a čínske reďkovky). Taxóny raphanistroides, caudatus a indicus sú pritom od ostatných taxónov oddelené až do tej miery, že sú klasifikované ako samostatné druhy (Aby sa dali zobraziť aj tieto druhy, táto systematika tu je na rozdiel od vyššie uvedenej systematiky uvedená už od úrovne rodu, teda od úrovne Raphanus). Na najnižšej úrovni je delenie založené primárne na sfarbení. Názvy v úvodzovkách sú doslovné preklady ruských názvov (tu sú uvedené len na uľahčenie orientácie, nejde o oficiálne slovenské názvy, hoci časť z nich sa niekedy používa aj v slovenčine, najmä názvy založené na farbách)[32]:
rod Raphanus:

  • Raphanus sect. Raphanistrum
  • Raphanus sect. Siliquiformis
    • Raphanus caudatus – „reďkev hadovitá“; rastie na Jáve, Sumatre, Srí Lanke a v Indii
    • Raphanus indicus – „reďkev indická“ (tzv. radis de Madras); rastie v severnej Indii
  • Raphanus sect. Raphanus : jediný druh je Raphanus sativus - „reďkev siata a reďkovka siata“:
    • Raphanus sativus subsp. sativus – „reďkev siata (európska)“ a „reďkovka siata (európska)“
      • Raphanus sativus subsp. sativus conv. radicula – „reďkovka európska“
        • Raphanus sativus subsp. sativus conv. radicula var. radicula – „reďkovka biela“ (I)
        • Raphanus sativus subsp. sativus conv. radicula var. chloris - „reďkovka žltá“
        • Raphanus sativus subsp. sativus conv. radicula var. rubescens – „reďkovka ružovo-červená“
        • Raphanus sativus subsp. sativus conv. radicula var. striatus –„reďkovka pestrá“
      • Raphanus sativus subsp. sativus conv. sativus – „reďkev letná“
        • Raphanus sativus subsp. sativus conv. sativus var. sativus – „reďkev biela“ (I)
        • Raphanus sativus subsp. sativus conv. sativus var. rubrus – „reďkev ružovo-červená“
      • Raphanus sativus subsp. sativus conv. hybernus – „reďkev zimná“
        • Raphanus sativus subsp. sativus conv. hybernus var. hybernus – „reďkev biela“ (II)
        • Raphanus sativus subsp. sativus conv. hybernus var. niger – „reďkev čierna“
        • Raphanus sativus subsp. sativus conv. hybernus var. griseus – „reďkev sivá“
        • Raphanus sativus subsp. sativus conv. hybernus var. violaceus – „reďkev fialová“
    • Raphanus sativus subsp. sinensis – „reďkev čínska (luo-po) a reďkovka čínska (siao luo-pu)“
      • Raphanus sativus subsp. sinensis conv. sinensis – „reďkovka čínska (siao luo-pu)“
        • Raphanus sativus subsp. sinensis conv. sinensis var. sinensis – „reďkovka biela“ (II)
        • Raphanus sativus subsp. sinensis conv. sinensis var. roseus – „reďkovka ružová“
      • Raphanus sativus subsp. sinensis conv. lobo – „reďkev čínska (luo-po)“
        • Raphanus sativus subsp. sinensis conv. lobo var. lobo – „luo-po biele“
        • Raphanus sativus subsp. sinensis conv. lobo var. virens – „luo-po zelené“
        • Raphanus sativus subsp. sinensis conv. lobo var. incarnatus – „luo-po červenomäsité“
        • Raphanus sativus subsp. sinensis conv. lobo var. rubidus – „luo-po ružovo-červené“
        • Raphanus sativus subsp. sinensis conv. lobo var. syrengeus – „luo-po fialové“
      • Raphanus sativus subsp. sinensis conv. oleiferus – reďkev olejná
    • Raphanus sativus subsp. acanthiformes – „reďkev japonská (daikon)“
      • Raphanus sativus subsp. acanthiformes conv. acanthiformes – „daikon jesenno-zimný“
      • Raphanus sativus subsp. acanthiformes conv. minowase – „daikon jesenno-letný“
        • Raphanus sativus subsp. acanthiformes conv. minowase var. minowase – „daikon biely“
        • Raphanus sativus subsp. acanthiformes conv. minowase var. aka-daikon – „aka-daikon (ružovo-červený)“

Schulz 1919[upraviť | upraviť zdroj]

Nasleduje ukážka staršieho podrobného systému (Schulz 1919)[33]:
súborný druh Raphanus sativus:

  • druh Raphanus sativus – reďkev olejná (zahŕňa aj taxóny raphanistroides a oleifer)
    • Raphanus sativus prol. radicula – reďkovka
      • Raphanus sativus prol. radicula var. rotundus
      • Raphanus sativus prol. radicula f. albus
      • Raphanus sativus prol. radicula f. ruber
      • Raphanus sativus prol. radicula f. violaceus
    • Raphanus sativus prol. niger – „veľká reďkev“
      • Raphanus sativus prol. niger var. rotundus
      • Raphanus sativus prol. niger f. albus
      • Raphanus sativus prol. niger f. griseus
    • Raphanus sativus var. dasycarpus
  • druh Raphanus caudatus – „reďkev hadovitá“

Poznámka: „Prol.“ znamená rasa. „var.“ tento autor používa na označenie špeciálnych tvarov, „f.“ na označenie špeciálnych farieb.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. reďkev siata. In: MARHOLD, K., Hindák, F. (eds.). Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska [online]. ibot.sav.sk, [cit. 2016-11-04]. Dostupné online. (pôvodne vyšlo ako rovnomenná kniha vo vydavateľstve Veda v roku 1998)
  2. LIM, T. K.. Edible Medicinal and Non Medicinal Plants (Volume 9, Modified Stems, Roots, Bulbs). [s.l.] : Springer, 2014. ISBN 978-94-017-9511-1. S. 829. (Pozn.: Údajné slovenské názvy uvedené na str. 830 sú - okrem prvého - v skutočnosti slovinské názvy)
  3. BARANEC, Tibor. Flóra Slovenska (Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. V/4). Bratislava : Veda, 2002. ISBN 978-80-224-0710-6. S. 746.
  4. BARANEC, Tibor. Flóra Slovenska (Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. V/4). [s.l.] : Veda, 2002. ISBN 978-80-224-0710-6. S. 745-746.
  5. J. Volák, J. Stodola, F. Severa: Veľká kniha liečivých rastlín
  6. U.S. National Plant Germplasm System - Taxon: Raphanus sativus L. [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2016-11-04]. Dostupné online.
  7. NCBI – Taxonomy Browser – Raphanus sativus [online]. misuse.ncbi.nlm.nih.gov, [cit. 2016-11-04]. Dostupné online.
  8. SCHMIDT, Renate; BANCROFT, Ian. Genetics and Genomics of the Brassicaceae. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2010. ISBN 978-1-4419-7118-0. S. 40-41.
  9. HANELT, Peter. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1477-1481. (k tomu aj veľmi podobný text na [1])
  10. KOLE, Chittaranjan. Vegetables. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007. ISBN 978-3-540-34536-7. S. 142.
  11. Plantnames - Sorting Raphanus names [online]. plantnames.unimelb.edu.au, [cit. 2016-11-04]. Dostupné online.
  12. WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World economic plants: a standard reference. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. s. 579-580
  13. THORMANN, Imke. Crop Genebank Knowledge Base [online]. cropgenebank.sgrp.cgiar.org, [cit. 2016-11-04]. Dostupné online.
  14. RUBATZKY, V. E., YAMAGUCHI, M.: World vegetables. 2nd edition. Chapman & Hall, 1997. ISBN 978-1-4613-7756-6, s. 409-412
  15. JANCHEN, E.: Flora von Wien, Niederösterreich und Nordburgenland. 2. Auflage. Wien: Verein für Landeskunde von Niederösterreich und Wien, 1977. s. 186 dostupné online
  16. Flora von Deutschland - Eine Bilder-Datenbank [online]. worldplants.webarchiv.kit.edu, [cit. 2016-11-04]. Dostupné online.
  17. Rettich. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  18. MARTENS, G. von, KEMMLER, C. A.: Flora von Württemberg und Hohenzollern. 2. ganz umgearbeitete Auflage. Tübingen: Verlag der Osiander’schen Buchhandlung, 1865. s. 52-53 dostupné online (Títo autori sú autormi na Slovensku často používaného vedeckého názvu „(Raphanus sativus var.) major“ [často nepresne pripisovanému A. Vossovi]. Pre zaujímavosť - prvé vydanie tento názov ešte neobsahuje: str. 415)
  19. BARANEC, Tibor. Flóra Slovenska (Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. V/4). [s.l.] : Veda, 2002. ISBN 978-80-224-0710-6. S. 745-748.
  20. reďkev siata. In: MARHOLD, K., Hindák, F. (eds.). Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska [online]. ibot.sav.sk, [cit. 2016-11-04]. Dostupné online. (pôvodne vyšlo ako rovnomenná kniha vo vydavateľstve Veda v roku 1998)
  21. reďkev. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. s. 601
  22. reďkovka siata; kapustovité. In: Pyramída
  23. nariadenie vlády SR z 28. okt. 2015 č. 293/2015
  24. DVONČ, L.: O slovách reďkev, reďkovka a reďkvička. In: Slovenská reč, roč. 42, 1977, č. 1, str. 59-60 dostupné online
  25. reďkev siata pravá, reďkev. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník M – R. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s. 875 (Poznámka: Heslo reďkev má chybný názov v tom zmysle, že správne sa jeho text má vzťahovať na Raphanus sativus var. niger a nie na rod Raphanus, ako je v ňom uvedené; v českom origináli textu je latinské meno hesla uvedené správne (t.j. ako Raphanus sativus var. niger), chyba teda vznikla pri preklade)
  26. KAREL, Kopec. Zelenina ve výživě člověka. [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2010. ISBN 978-80-247-6604-1. S. 66.
  27. fzki.uniag.sk, [cit. 2016-11-04]. Dostupné online.
  28. UHER, A. et al.: Základy záhradníctva, Nitra:Vydavateľstvo SPU, 2014. ISBN 978-80-552-1237-1, str. 31 Obsah dostupný online
  29. PPS - Čierna reďkev a ďalšie druhy na skladovanie [online]. old.agroporadenstvo.sk, [cit. 2016-11-04]. Dostupné online.
  30. Taxonweb [online]. taxonweb.cz, [cit. 2016-11-04]. Dostupné online.
  31. JÄGER, Eckehart J.; EBEL, Friedrich; HANELT, Peter. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland (Krautige Zier- und Nutzpflanzen). Berlin Heidelberg : Springer, 2016. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 253.
  32. KRASOČKIN, V. T. (ed.) et al.: Kuľturnaja flora SSSR, Leningrad: Agropromizdat, Leningradskoje otdelenie 1985, s. 193-212.
  33. ENGLER, A. (ed.), Schulz, O. E.: Das Pflanzenreich IV. 105 – Cruciferae-Brassiceae - Pars prima, 1919 205-208

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]