Chren dedinský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chren dedinský
Chren dedinský
Chren dedinský
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Plantae
Oddelenie Magnóliorasty Magnoliophyta
Trieda (classis) Magnólie Magnoliopsida
Rad (ordo) Kapustotvaré Brassicales
Čeľaď (familia) Kapustovité Brassicaceae
Rod (genus) Chren Armoracia
Druh (species) Chren dedinský A. rusticana
Vedecký názov
Armoracia rusticana
P.G. Gaertn., B. Mey. & Scherb, 1800
Korene chrenu

Chren dedinský (Armoracia rusticana, syn. Cochlearia armoracia) je trvalá rastlina z čeľade kapustovité (Brassicaceae).

Rastlina pravdepodobne pochádza s východnej Európy a západnej Ázie, ale v súčasnosti je populárna po celom svete. Dorastá do výšky 1,5 metra[1] a pestuje sa predovšetkým pre svoj veľký biely kužeľovitý koreň.

Neporušený koreň chrenu dedinského nemá takmer žiadnu arómu. Pri prerezaní alebo strúhaní však enzýmy z poškodených rastlinných buniek rozkladajú glykozid singrín za vzniku alyl izotiokyanátu ktorý dráždi oči a dutiny. Strúhaný chren vystavený vzduchu a teplu stmavne, stráca ostrosť a stane sa nepríjemne trpkým, uchováva sa preto zmiešaný s octom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Chren dedinský sa pestuje už od staroveku. Podľa gréckej mytológie veštica Pýtia povedala Apolónovi, že cena chrenu je váhou zlata.[2] Chren bol známy v Egypte v roku 1500 pred Kr. Grécky botanik Pedanios Dioskurides uvádzal chren pod menom Thlaspi alebo Persicon; nástenné maľby v Pompejách ukazujú rastliny chrenu. Raní renesanční bylinkári Pietro Andrea Mattioli a John Gerard ho uvádzali pod menom Raphanus.[3] Od 12. storočia sa chren pestoval v strednej Európe v kláštorných záhradách.

Nutričné hodnoty[upraviť | upraviť zdroj]

Chren obsahuje draslík, vápnik, horčík a fosfor, rovnako ako prchavé oleje ako horčicový olej (ktorý má antibakteriálne vlastnosti vďaka alyl izotiokyanátu).[4] Čerstvá rastlina obsahuje priemerne 79,31 mg vitamínu C na 100 gramov surového chrenu.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ursula Stichmann-Marny; Erich Kretzschmar. Przewodnik. Rośliny i Zwierzęta. Varšava : Multico, 1997. ISBN 83-7073-092-2. S. 288.
  2. The Encyclopedia of Healing Foods By Michael T. Murray, Lara Pizzorno
  3. J. W. Courter and A. M. Rhodes, "Historical notes on horseradish ", Economic Botany 23.2 (April 1969:156–164).
  4. LIN, Chia-Min, Preston, James F, III; Wei, Cheng-I Antibacterial Mechanism of Allyl Isothiocyanate. Journal of Food Protection, Jún 2000, roč. 63. Dostupné online [cit. 2009-01-03]. DOI10.1043/0362-028X(2000)063[0727:AMOAI2.3.CO;2].
  5. Rinzler, Carol Ann: "Book of Herbs and Spices", Wordsworth Editions, Ware, England, 1997 (pages 82 – 83), ISBN 1-85326-390-7

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]