Chren dedinský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chren dedinský
Chren dedinský
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Armoracia rusticana
P.G. Gaertn., B. Mey. & Scherb, 1800
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Korene chrenu

Chren dedinský (Armoracia rusticana, syn. Cochlearia armoracia) je trvalá rastlina z čeľade kapustovité (Brassicaceae).

Rastlina pravdepodobne pochádza z východnej Európy a západnej Ázie, ale v súčasnosti je populárna po celom svete. Dorastá do výšky 1,5 metra[1] a pestuje sa predovšetkým pre svoj veľký biely kužeľovitý koreň.

Neporušený koreň chrenu dedinského nemá takmer žiadnu arómu. Pri prerezaní alebo strúhaní však enzýmy z poškodených rastlinných buniek rozkladajú glykozid singrín za vzniku alyl izotiokyanátu ktorý dráždi oči a dutiny. Strúhaný chren vystavený vzduchu a teplu stmavne, stráca ostrosť a stane sa nepríjemne trpkým, uchováva sa preto zmiešaný s octom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Chren dedinský sa pestuje už od staroveku. Podľa gréckej mytológie veštica Pýtia povedala Apolónovi, že cena chrenu je váhou zlata.[2] Chren bol známy v Egypte v roku 1500 pred Kr. Grécky botanik Pedanios Dioskurides uvádzal chren pod menom Thlaspi alebo Persicon; nástenné maľby v Pompejách ukazujú rastliny chrenu. Raní renesanční bylinkári Pietro Andrea Mattioli a John Gerard ho uvádzali pod menom Raphanus.[3] Od 12. storočia sa chren pestoval v strednej Európe v kláštorných záhradách.

Nutričné hodnoty[upraviť | upraviť zdroj]

Chren obsahuje draslík, vápnik, horčík a fosfor, rovnako ako prchavé oleje ako horčicový olej (ktorý má antibakteriálne vlastnosti vďaka alyl izotiokyanátu).[4] Čerstvá rastlina obsahuje priemerne 79,31 mg vitamínu C na 100 gramov surového chrenu.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ursula Stichmann-Marny; Erich Kretzschmar. Przewodnik. Rośliny i Zwierzęta. Varšava : Multico, 1997. ISBN 83-7073-092-2. S. 288.
  2. The Encyclopedia of Healing Foods By Michael T. Murray, Lara Pizzorno
  3. J. W. Courter and A. M. Rhodes, "Historical notes on horseradish ", Economic Botany 23.2 (April 1969:156–164).
  4. LIN, Chia-Min, Preston, James F, III; Wei, Cheng-I Antibacterial Mechanism of Allyl Isothiocyanate. Journal of Food Protection, Jún 2000, roč. 63. Dostupné online [cit. 2009-01-03]. DOI10.1043/0362-028X(2000)063[0727:AMOAI2.3.CO;2].
  5. Rinzler, Carol Ann: "Book of Herbs and Spices", Wordsworth Editions, Ware, England, 1997 (pages 82 – 83), ISBN 1-85326-390-7

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]