Kapusta repková kvaková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
kapusta repková kvaková
Rutabaga, variety nadmorska.JPG
Vedecká klasifikácia
Synonymá
pozri text článku
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kapusta repková kvaková[1][2] (iné názvy: kvaka[1][2], kapusta kvaková[3]; ľudové názvy: turín, runkla, runkľa, karpeľ; lat. Brassica napus subsp. [alebo convar. alebo var.] napobrassica, Brassica napus Skupina Napobrassica, Brassica napus Skupina Rutabaga, Brassica napus Skupina Rapifera, Brassica napus subsp. rapifera, Brassica napobrassica [1][1][4][5]) je taxón (dnes spravidla uvádzaný ako poddruh, varieta či Skupina) patriaci do druhu kapusta repková (Brassica napus).

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Je to dvojročná hospodárska rastlina, ktorá v prvom roku vytvorí mohutnú koreňovú buľvu a v druhom zakvitne (v máji až júni). Buľva je guľovitá až mierne hranatá, do 10 cm veľká, zvonka žltohnedá, fialkastá či čierna, vnútri biela s trochu sladkou a štipľavou chuťou; existujú aj žltomäsité kultivary. Je odolná voči chladu, nie je náročná na pôdu, potrebuje pomerne veľa vlhkosti. [1]

Význam[upraviť | upraviť kód]

Používa sa ako zelenina (jedia sa buľvy) a ako krmovina. [1]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Nie je isté, či kvaka bola vypestovaná zo starších foriem repky olejnej (Brassica napus subsp. oleifera) alebo či vznikla krížením kapusty obyčajnej (Brassica oleracea) s kapustou poľnou (Brassica rapa). Pravdepodobne vznikla až v 15. či 16. storočí v Škandinávii. V minulosti sa isté zmienky antických autorov (napr. Theofrasta) chybne považovali za zmienky o kvake.[6][7][8]

Prvá známa písomná zmienka o kapusta repkovej kvakovej pochádza od botanika Gasparda Bauhina v práci z roku 1620, kde spomína kvaku divo rastúcu vo Švédsku. [8]

Prierez koreňom kapusty repkovej kvakovej
Tradičné škótske jedlo Haggis podávané kašou zo zemiakov a kapusty repkovej kvakovej

Zloženie[upraviť | upraviť kód]

100 g kvaky:[9]
energia proteín tuk draslík vápnik horčík vitamín C
37 kcal / 157 kJ 1g 0,16 g 305 mg 43 mg 20 mg 25 mg

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Helena Šípošová. 1. vyd. Zväzok V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. Bratislava : Veda, 2002. 835 s. ISBN 80-224-0710-0. S. 700–702.
  2. a b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 134.
  3. karpeľ. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8.
  4. Brassica_napus.html [online]. plantnames.unimelb.edu.au, [cit. 2019-07-22]. Dostupné online.
  5. WIERSEMA, John H.; LEÓN, Blanca. World Economic Plants (A Standard Reference, Second Edition). Boca Raton : CRC Press, 2016. 1336 s. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 113.
  6. Die Steckrübe - Gemüse der Jahre 2017/18 [online]. nutzpflanzenvielfalt.de, [cit. 2019-07-22]. Dostupné online.
  7. LIM, T. K.. Edible Medicinal and Non Medicinal Plants (Volume 9, Modified Stems, Roots, Bulbs). [s.l.] : Springer, 2014. 1036 s. ISBN 978-94-017-9511-1. S. 761.
  8. a b JANICK, Jules. Plant Breeding Reviews. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2011. 420 s. ISBN 978-1-118-10049-3.
  9. FoodData Central [online]. fdc.nal.usda.gov, [cit. 2019-07-21]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]