Cuketa
| Cuketa | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| APG IV |
Cuketa[1] alebo cukina[2] je odroda jednoročnej plodovej zeleniny radiacej sa k druhu tekvica obyčajná (Cucurbita pepo), ktorá pochádza zo Strednej Ameriky. Cuketa je však európskeho pôvodu, vznikla šľachtením v Taliansku. Bežnou odrodou cukety je napríklad Cucurbita pepo Nefertiti.
Synonymá a etymológia[upraviť | upraviť zdroj]
Cukety sa tiež nazývajú cukiny[2], a oba názvy majú pôvod v talianskom výraze pre tekvicu zucca. V Taliansku sa väčšinou používa ženská zdrobnenina slova v množnom čísle, zucchine, zatiaľ čo v anglicky hovoriacich krajinách používajú jeho mužskú zdrobneninu zucchini či zucchetti.
Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]
Cuketa je rastlina krovitého rastu.[3] Silne štiepené listy na dlhých stopkách sú tmavozelené a majú belavé škvrny zo vzdušného pletiva. [3]
Kvety cukety bývajú tmavožlté s piatimi okvetnými lístkami.
Plod cukety máva väčšinou zelenú, žltozelenú či žltú farbu a tvarom pripomína hrubú uhorku. Povrch dozretej cukety je hladký, lesklý a tvrdý, dužina je svetlozelená alebo žltá v závislosti od odrody, veľmi mäkká, vodnatá a s množstvom semien.
Pestovanie a zber[upraviť | upraviť zdroj]
Semenáčiky sa môžu predpestovať v téglikoch alebo sa semená vysádzajú rovno do vonkajšej pôdy. Ak je rastlina výdatne zalievaná a hnojená, veľmi rýchlo mohutnie. Po 5-6 týždňoch sa objavujú samčie kvety, po ďalšom týždni samičie a prvé plody sa tak dajú zberať už za 60-65 dní od výsevu.[3]
Rastliny netrpia mnohými škodcami ani chorobami, len vzácne múčnatkou uhorkovou.[3][4]
Využitie[upraviť | upraviť zdroj]
Cuketa sa používa predovšetkým v gastronómii, a to na veľké množstvo spôsobov. V československých kuchyniach sa začala masovo objavovať v 80. rokoch. Dôvodom na rýchle rozšírenie bolo vtedy ľahké a rýchle pestovanie, ktoré zvládne aj nie príliš zdatný záhradník, veľká a lacná úroda a nedostatok výberu zeleniny. Svoju dobrú celoročnú dostupnosť si zachováva stále.[5]
Na rozdiel od uhoriek sa cuketa takmer vždy podáva tepelne upravená. To je ale iba zaužívaný stereotyp, pretože najmä mladá cuketa je chutná aj surová, napríklad ako súčasť zeleninových šalátov. Sama o sebe má veľmi jemnú chuť a naopak ľahko preberá chuť prísad, je teda veľmi vhodné ju silne koreniť a používať výrazné ingrediencie, ako je napr. cesnak, ktorý ju dobre dopĺňa. Známe sú predovšetkým jedlá z dusenej či zapečenej cukety (populárna je obdoba vyprážaných zemiakových placiek), tiež sa však robí plnená, smaží sa aj ako rezeň, griluje sa a varí sa tiež cuketová polievka. Menej rozšírené sú recepty na sladké múčniky, šaláty či knedle.[5]
Na prípravu pokrmov sa tiež dajú využiť aj cuketové kvety, a to predovšetkým plnené. Vo Francúzsku je cuketa zásadnou prísadou do ratatouille.[5]
Najchutnejšie a najkvalitnejšie sú malé až stredne veľké plody do 25 cm, ktoré sa nemusia lúpať, majú minimum masy mäkkých nedovyvinutých semienok a sú krehké.[3][5] Častý zber menších plodov navyše rastliny núti do remontácie (opakovanej plodnosti).[3] Cuketa má veľmi nízku energetickú hodnotu, pretože obsahuje okolo 91 % vody, len trochu vlákniny[6] a iba okolo 4 % sacharidov.[3] Najcennejší je vysoký obsah karoténu (až 5 mg %, ako napr. u papriky) a minerálnych látok,[3] napr. draslíka, ktorý vyplavuje z tela nadbytočnú vodu a soli.[6]
Priemerný obsah látok a minerálov[upraviť | upraviť zdroj]
Tabuľka udáva dlhodobo priemerný obsah živín, prvkov, vitamínov a ďalších nutričných parametrov zistených v cuketách.[7]
| Zložka | Jednotka | Priemerný obsah | Prvok (mg/100 g) | Priemerný obsah | Zložka (mg/100 g) | Priemerný obsah |
|---|---|---|---|---|---|---|
| voda | g/100 g | 93,7 | Na | 1 | vitamín C | 21 |
| bielkoviny | g/100 g | 1,8 | K | 360 | vitamín D | 0 |
| tuky | g/100 g | 0,4 | Ca | 25 | vitamín E | – |
| cukry | g/100 g | 1,7 | Mg | 22 | vitamín B6 | 0,15 |
| celkový dusík | g/100 g | 0,29 | P | 45 | vitamín B12 | 0 |
| vláknina | g/100 g | 0,9 | Fe | 0,8 | karotén | 0,61 |
| mastné kyseliny | g/100 g | 0,4 | Cu | 0,02 | tiamín | 0,12 |
| cholesterol | g/100 g | 0 | Zn | 0,3 | riboflavín | 0,02 |
| energia | kJ/100 g | 74 | Mn | 0,1 | niacín | 0,3 |
Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]
Najdlhšia vypestovaná cuketa merala 2,52 metra. Vypestoval ju Talian Giovanni Batista Scozzafava v Niagara Falls v kanadskom Ontáriu. Zmeraná bola 28. augusta 2014 a rekord je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov. [8]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Cuketa - Krátky slovník slovenského jazyka [online]. slovnik.juls.savba.sk, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online.
- ↑ a b Cukina - Krátky slovník slovenského jazyka [online]. slovnik.juls.savba.sk, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h Peleška S.: Zelenina na zahrádce a balkoně, Nakladatelství Brána, Praha 1995, ISBN 80-85946-02-5, str. 74-75
- ↑ Spoznajte najčastejšie choroby a škodce cukiet a patizónov [online]. 2022-05-20, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c d CIHELKA, Miloš. Moderní cuketa: populární zelenina, ze které uvaříte cokoli | Dobrá chuť [online]. Lidovky.cz, 2016-08-25, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b Cuketa - tykev zeleninová [online]. www.vegetarian.cz, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online.
- ↑ McCance a Widdowson´s:The Composition of Foods, 6. Summary edition, Royal Society of Chemistry Cambridge a Food Standard Agency, 2008, ISBN 978-0-85404-428-3
- ↑ Longest Zucchini Courgette [online]. Gunness World Records, [cit. 2014-11-10]. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Tak tady jsou ty recepty na cukety, paní Ehmová (Jana Štěpánková, Dona, 1994, česky)
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cuketa
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cuketa na českej Wikipédii.