Preskočiť na obsah

Cuketa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Cuketa
Vedecká klasifikácia
APG IV

Cuketa[1] alebo cukina[2] je odroda jednoročnej plodovej zeleniny radiacej sa k druhu tekvica obyčajná (Cucurbita pepo), ktorá pochádza zo Strednej Ameriky. Cuketa je však európskeho pôvodu, vznikla šľachtením v Taliansku. Bežnou odrodou cukety je napríklad Cucurbita pepo Nefertiti.

Synonymá a etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Cukety sa tiež nazývajú cukiny[2], a oba názvy majú pôvod v talianskom výraze pre tekvicu zucca. V Taliansku sa väčšinou používa ženská zdrobnenina slova v množnom čísle, zucchine, zatiaľ čo v anglicky hovoriacich krajinách používajú jeho mužskú zdrobneninu zucchini či zucchetti.

Kvet cukety

Cuketa je rastlina krovitého rastu.[3] Silne štiepené listy na dlhých stopkách sú tmavozelené a majú belavé škvrny zo vzdušného pletiva. [3]

Kvety cukety bývajú tmavožlté s piatimi okvetnými lístkami.

Plod cukety máva väčšinou zelenú, žltozelenú či žltú farbu a tvarom pripomína hrubú uhorku. Povrch dozretej cukety je hladký, lesklý a tvrdý, dužina je svetlozelená alebo žltá v závislosti od odrody, veľmi mäkká, vodnatá a s množstvom semien.

Pestovanie a zber

[upraviť | upraviť zdroj]

Semenáčiky sa môžu predpestovať v téglikoch alebo sa semená vysádzajú rovno do vonkajšej pôdy. Ak je rastlina výdatne zalievaná a hnojená, veľmi rýchlo mohutnie. Po 5-6 týždňoch sa objavujú samčie kvety, po ďalšom týždni samičie a prvé plody sa tak dajú zberať už za 60-65 dní od výsevu.[3]

Rastliny netrpia mnohými škodcami ani chorobami, len vzácne múčnatkou uhorkovou.[3][4]

Rôzne odrody cukiet.

Cuketa sa používa predovšetkým v gastronómii, a to na veľké množstvo spôsobov. V československých kuchyniach sa začala masovo objavovať v 80. rokoch. Dôvodom na rýchle rozšírenie bolo vtedy ľahké a rýchle pestovanie, ktoré zvládne aj nie príliš zdatný záhradník, veľká a lacná úroda a nedostatok výberu zeleniny. Svoju dobrú celoročnú dostupnosť si zachováva stále.[5]

Na rozdiel od uhoriek sa cuketa takmer vždy podáva tepelne upravená. To je ale iba zaužívaný stereotyp, pretože najmä mladá cuketa je chutná aj surová, napríklad ako súčasť zeleninových šalátov. Sama o sebe má veľmi jemnú chuť a naopak ľahko preberá chuť prísad, je teda veľmi vhodné ju silne koreniť a používať výrazné ingrediencie, ako je napr. cesnak, ktorý ju dobre dopĺňa. Známe sú predovšetkým jedlá z dusenej či zapečenej cukety (populárna je obdoba vyprážaných zemiakových placiek), tiež sa však robí plnená, smaží sa aj ako rezeň, griluje sa a varí sa tiež cuketová polievka. Menej rozšírené sú recepty na sladké múčniky, šaláty či knedle.[5]

Na prípravu pokrmov sa tiež dajú využiť aj cuketové kvety, a to predovšetkým plnené. Vo Francúzsku je cuketa zásadnou prísadou do ratatouille.[5]

Najchutnejšie a najkvalitnejšie sú malé až stredne veľké plody do 25 cm, ktoré sa nemusia lúpať, majú minimum masy mäkkých nedovyvinutých semienok a sú krehké.[3][5] Častý zber menších plodov navyše rastliny núti do remontácie (opakovanej plodnosti).[3] Cuketa má veľmi nízku energetickú hodnotu, pretože obsahuje okolo 91 % vody, len trochu vlákniny[6] a iba okolo 4 % sacharidov.[3] Najcennejší je vysoký obsah karoténu (až 5 mg %, ako napr. u papriky) a minerálnych látok,[3] napr. draslíka, ktorý vyplavuje z tela nadbytočnú vodu a soli.[6]

Priemerný obsah látok a minerálov

[upraviť | upraviť zdroj]

Tabuľka udáva dlhodobo priemerný obsah živín, prvkov, vitamínov a ďalších nutričných parametrov zistených v cuketách.[7]

Zložka Jednotka Priemerný obsah Prvok (mg/100 g) Priemerný obsah Zložka (mg/100 g) Priemerný obsah
voda g/100 g 93,7 Na 1 vitamín C 21
bielkoviny g/100 g 1,8 K 360 vitamín D 0
tuky g/100 g 0,4 Ca 25 vitamín E
cukry g/100 g 1,7 Mg 22 vitamín B6 0,15
celkový dusík g/100 g 0,29 P 45 vitamín B12 0
vláknina g/100 g 0,9 Fe 0,8 karotén 0,61
mastné kyseliny g/100 g 0,4 Cu 0,02 tiamín 0,12
cholesterol g/100 g 0 Zn 0,3 riboflavín 0,02
energia kJ/100 g 74 Mn 0,1 niacín 0,3

Zaujímavosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Najdlhšia vypestovaná cuketa merala 2,52 metra. Vypestoval ju Talian Giovanni Batista Scozzafava v Niagara Falls v kanadskom Ontáriu. Zmeraná bola 28. augusta 2014 a rekord je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov. [8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Cuketa - Krátky slovník slovenského jazyka [online]. slovnik.juls.savba.sk, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online.
  2. a b Cukina - Krátky slovník slovenského jazyka [online]. slovnik.juls.savba.sk, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h Peleška S.: Zelenina na zahrádce a balkoně, Nakladatelství Brána, Praha 1995, ISBN 80-85946-02-5, str. 74-75
  4. Spoznajte najčastejšie choroby a škodce cukiet a patizónov [online]. 2022-05-20, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online.
  5. a b c d CIHELKA, Miloš. Moderní cuketa: populární zelenina, ze které uvaříte cokoli | Dobrá chuť [online]. Lidovky.cz, 2016-08-25, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po česky)
  6. a b Cuketa - tykev zeleninová [online]. www.vegetarian.cz, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online.
  7. McCance a Widdowson´s:The Composition of Foods, 6. Summary edition, Royal Society of Chemistry Cambridge a Food Standard Agency, 2008, ISBN 978-0-85404-428-3
  8. Longest Zucchini Courgette [online]. Gunness World Records, [cit. 2014-11-10]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cuketa

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cuketa na českej Wikipédii.