Kapusta obyčajná hlávková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kapusta obyčajná hlávková

Kapusta obyčajná hlávková alebo hlávková kapusta (lat. Brassica oleracea var. capitata; ďalšie názvy pozri nižšie) je taxón z druhu kapusta obyčajná.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy sú: kapusta obyčajná hlávková[1], kapusta hlávková[1], hlávková kapusta[1], kapusta[2][3]; zriedkavo: kapusta obyčajná (v užšom zmysle)[4][5]; ľudovo či nárečovo: zelé, zelie, zeľ[3][6][7], zastarano: hlavatá kapusta, hlavičková kapusta [8]. Výraz hlávková kapusta môže mať - ako vidno z textu tohto článku - tri významy: 1. kapusta obyčajná hlávková (Brassica oleracea var. capitata), 2. zriedkavo: Brassica olereacea convar. capitata (t.j. spravidla: kapusta obyčajná hlávková + hlávkový kel, čiže Brassica oleracea var. capitata + Brassica oleracea var. sabauda), 3. zriedkavo: biela hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata f. alba).


Vedecké názvy sú:

  • Brassica oleracea var. capitata[1]
  • Brassica oleracea skupina Capitata[1]
  • Brassica oleracea convar. capitata[9][10] (Týmto vedeckým názvom sa v širšom zmysle označuje zoskupenie tvorené (najmä) hlávkovou kapustou a kelom hlávkovým - pozri nižšie)
  • Brassica oleracea convar. capitata var. capitata[11]
  • Brassica oleracaea ssp. capitata (convar. capitata) var. capitata [12][13],
  • Brassica oleracea cv. group White Headed Cabbage + cv. group Red Headed Cabbage[14]
  • Brassica oleracea Skupina Capitata + Skupina Rubra + Skupina Pyramidalis [15]
  • Brassica oleracea Skupina White/Green Cabbage + Skupina Red Cabbage [16]
  • Brassica oleracea capitata[17][11]
  • Brassica oleracea ssp. oleracea convar. capitata[1]
  • Brassica oleracea ssp. capitata laevis[11]
  • Brassica capitata ssp. capitata + ssp. orientalis, čiže Brassica capitata okrem ssp. costata[18]
  • Brassica oleracea subs. (alebo var.) capitata podskupina alba + podskupina rubra [19]
  • Brassica capitata[20][11]

Pozor na zámenu s češtinou, kde "hlávková kapusta" či "kapusta hlávková" znamená hlávkový kel, čiže kapustu obyčajnú kelovú.[21]

Konvarieta capitata[upraviť | upraviť zdroj]

Kapusta obyčajná hlávková/hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata) v niektorých deleniach patrí spolu s hlávkovým kelom (Brassica oleracea var. sabauda) - a prípadne aj niektorým ďalším taxónom - do zoskupenia s vedeckým názvom Brassica oleracea convar. capitata. Toto zoskupenie sa úplne bežne v anglických textoch označuje ako (head) cabbage(s) a v nemeckých ako Kopfkohl(e), jeho slovenské meno hlávková kapusta (v najširšom zmysle) je naopak veľmi zriedkavé. Treba ale dodať, že v niektorých slovenských starších deleniach je názov "Brassica oleracea convar. capitata" (úplným) synonymom pre Brassica oleracea var. capitata, čiže len čisto pre kapustu obyčajnú hlávkovú bez hlávkového kelu. [11][22][23][24]

Tento článok je len o kapuste obyčajnej hlávkovej (Brassica oleracea var. capitata), o keli hlávkovom pozri článok kapusta obyčajná kelová, o systematike kapusty obyčajnej pozri kapusta obyčajná.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kapusta obyčajná hlávková sa tradične delí na [9][25][1][26][27][10][7][3][28][29]:

  • forma/odroda biela (=kapusta obyčajná hlávková biela, kapusta hlávková biela, kapusta biela, biela hlávková kapusta, hlávková kapusta biela, biela kapusta; nevhodne: kapusta biela hlávková; ľudovo zastarano: várová kapusta, hlávkovica, hlávková kapusta [v užšom zmysle]; lat. Brassica oleracea var. capitata f. alba, synonymum: Brassica oleracea convar. capitata var. (alebo f.) alba) - má svetlozelené alebo biele listy
  • forma/odroda červená (=kapusta obyčajná hlávková červená, kapusta hlávková červená, kapusta červená, červená hlávková kapusta, hlávková kapusta červená, červená kapusta; nevhodne: kapusta červená hlávková; ľudovo zastarano: červenica; lat. Brassica oleracea var. capitata f. rubra, synonymum: Brassica oleracea convar. capitata var. (alebo f.) rubra) - má fialovočervené alebo modrozelené listy

Niekedy sa ako samostatná skupina vydeľuje ešte kapusta špicatá (=špicatá kapusta, kapusta hlávková špicatá, špicatá hlávková kapusta; lat. Brassica oleracea var. capitata f. pyramidalis), ktorá má zašpicatený tvar (ostatné dve skupiny kapusty obyčajnej hlávkovej sú potom teda guľaté). [30][31][32][33][34]. Helm (1963) zas rozdeľuje kapustu obyčajnú hlávkovú na dve neguľaté formy (f. subacuta a f. conica) a na guľatú formu (f. capitata). [35]

Okrem toho sa občas biela hlávková kapusta a červená hlávková kapusta (a prípadne aj špicatá kapusta) považujú za úplne samostatné taxóny, t. j. namiesto taxónu kapusta obyčajná hlávková daný systém obsahuje spomenuté dva (resp. tri) taxóny (napríklad pod názvom Brassica oleracea var. alba a Brassica oleracea var. rubra). [15][36][37]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pestuje sa ako listová zelenina vo viacerých kultivaroch. Je to dvojročná (na Slovensku jednoročná) nízka bylina. Stonka je zdužnatená a na vrchole má guľovitú kompaktnú hlávku tvorenú husto nakopenými listami. Okraje listov sú ploché, prekrývajú sa a sú pritlačené na seba. Listy sú pri kapuste bielej belasozelené, pri kapuste červenej modrozelené alebo fialovočervené.[1]

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné zložky jedlej časti kapusty červenej sú: voda (92 %), bielkoviny (1,5 %), sacharidy (3,5 %), balastné látky (2,5 %), minerálne látky (0,7 % -draslík, vápnik, horčík, sodík, zinok a železo) a tuky (0,2 %). Z vitamínov obsahuje vitamín E, B2, B1, B9, karotén a vitamín C.[38]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. 835 s. ISBN 80-224-0710-0. S. 688 (a nasl.). .
  2. kapusta. In: JAROŠOVÁ, Alexandra, ed.; BUZÁSSYOVÁ, Klára, ed. Slovník súčasného slovenského jazyka H – L. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2011. 1087 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.
  3. a b c MARTINKA, Jozef. Cudzie názvy záhradných rastlín : názvy odrôd kapusty. Slovenská reč (Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská), október-november 1941, roč. 9, čís. 2-3, s. 66-67. Dostupné online [cit. 2017-12-05]. ISSN 1338-4279.
  4. Usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky k nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb 14 dostupné online S. 14
  5. Školský lexikón. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN 80-08-01570-5. S. 144
  6. zelie. In: PECIAR, Štefan, ed. Slovník slovenského jazyka V v – ž. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 591.
  7. a b kapusta. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6. S. 229.
  8. kapusta. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  9. a b ČERVENKA, Martin et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda, 1986. S. 134-135
  10. a b Biolib - Profil taxonu [online]. biolib.cz, [cit. 2017-11-18]. Dostupné online.
  11. a b c d e HANELT, Peter; Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1444.
  12. GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [1]
  13. JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250
  14. SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7 dostupné online
  15. a b Brassica oleracea. In: Pl@ntUse, dostupné online [2] a [3], prístup 11. 12. 2017
  16. WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 114
  17. PUBLICATIONS, Derwent. Thesaurus of Agricultural Organisms. [s.l.] : CRC Press, 1990. 2368 s. ISBN 978-0-412-37290-2. S. 176.
  18. BREŽNEV, D. D. et al. Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta. Leningrad: Kolos, 1984. S. 50
  19. RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [4] , dátum prístupu 13. 12. 2017 (a [5])
  20. kapustovité. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 216.
  21. https://www.biolib.cz/cz/taxon/id39221/
  22. FRANKE, Elsa; LIEBEREI, Reinhard; REISDORFF, Christoph. Nutzpflanzen. [s.l.] : Georg Thieme Verlag, 2012. 488 s. ISBN 978-3-13-151638-1. S. 246.
  23. UNECE STANDARD FFV-09 concerning the marketing and commercial quality control of HEADED CABBAGES 2017 EDITION [online]. unece.org, [cit. 2017-12-14]. Dostupné online.
  24. NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005. pozri Čast B 0242020 (en, de, sk)
  25. kapustovité. In: Pyramída. s. 1826.
  26. nariadenie 470/2008 Z. z.
  27. nariadenie vlády č. 315/2007 Z. z.
  28. kapustovité. In: Encyclopaedia Beliana 8, S. 151
  29. KOLEK, J. et al. Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971. S. 411, 551.
  30. https://urgi.versailles.inra.fr/siregal/common/card.do?id=5028&dbName=common&className=genres.taxonomy.TaxonImpl
  31. Nariadenie Komisie (ES) č. 634/2006 z 25. apríla 2006 , ktorým sa stanovuje obchodná norma pre hlávkovú kapustu a hlávkový kel a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1591/87
  32. Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1119/2014 zo 16. októbra 2014 , ktorým sa mení príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí benzalkóniumchloridu a didecyldimetylamóniumchloridu v určitých produktoch alebo na nich Text s významom pre EHP
  33. bejo.sk, [cit. 2017-12-19]. Dostupné online.
  34. Kapusta hlávková MURDOC F1 20s. SEMO [online]. zahradkarskyobchod.sk, [cit. 2018-01-15]. Dostupné online.
  35. HELM, J.: Morphologisch-taxonomische Gliederung der Kultursippen von Brassica oleracea L. In: Die Kultupflanze. dec. 1963, roč. 11, s. 92-210 dostupné online, prístup 13. 12. 2017
  36. SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7 dostupné online
  37. FAO: Codex Alimentarius, Vol. 2, Pesticide Residues in Foods, 1993
  38. Kohl. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.