Cesnak kuchynský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Cesnak kuchynský
Allium sativum Woodwill 1793.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Allium sativum
Linnaeus, 1753
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Cesnak kuchynský (Allium sativum) je rastlina z čeľade cesnakovité (Alliaceae). Niektorí autori ho v širšom pojatí zaraďujú do čeľade ľaliovité (Liliaceae).

Cesnak kuchynský pravdepodobne pochádza zo strednej Ázie, kde vznikol z divo rastúceho druhu Allium longicuspis. Používa sa ako zelenina, korenina alebo liečivá rastlina.

Morfológia[upraviť | upraviť kód]

Rastlina[upraviť | upraviť kód]

Cesnak kuchynský je trvalá rastlina, ktorá má na báze zloženú stlačenú guľovitú cibuľu. Cibuľa je zložená z niekoľko dužinatých časti (strúčikov), ktoré sú prekryté spoločným obalom bielej až purpurovej farby. Oddelenými strúčkami je možné cesnak vegetatívne rozmnožovať. Stonka kuchynského cesnaku má oblý prierez a je asi do ½ pokrytá pošvami listov. Asi 2,5 cm široké čepele listov sú ploché, jednoduché, súbežne žilkované so širokým čiarkovaním, v priereze smerom k rubu v tvare písmena „V“.

Kvet a rozmnožovacie orgány[upraviť | upraviť kód]

Vo vrcholovom súkvetí má cesnak obojpohlavné kvety. Je to hlávkovito stiahnutý, zdanlivý okolík, ktorý je v skutočnosti vrcholovým súkvetím. Súkvetie je uložené v obale, ktorý v priebehu vytvárania pacibuliek praská a odpadáva. V súkvetí býva ďaleko menej kvetov než pacibuliek. Okvetie cesnaku je zložené zo šiestich okvetných lístkov zelenkavo bielej až ružovej farby, ktoré zriedkavejšie bývajú aj biele alebo nachové. Kvet má šesť tyčiniek. Tyčinky vonkajšieho a vnútorného okruhu sú rozdielne, nitky vnútorných sú zakončené dvoma dlhými zubmi. Gyneceum je zložené z troch plodolistov, je synkarpné s vrchným semenníkom. Plodom cesnaku je tobolka.

Karyotyp[upraviť | upraviť kód]

Bunkové jadro: 2n=16 (diploid) alebo 4n=32 (tetraploid)

Odrody kuchynského cesnaku[upraviť | upraviť kód]

  • Paličiaky: pravidelne vytvárajú kvetné stvoly zakončené kvetnými lôžkami, v ktorých sa vytvárajú pacibuľky. Šupky paličiakov mávajú purpurovú farbu. Je to odroda, ktorá sa väčšinou odporúča vysádzať na jeseň.
  • Nepaličiaky: nevytvárajú kvetné stvoly. Šupky nepaličiakov bývajú jasnobiele. Odroda cesnaku vysádzaná na jar.

Pestovanie cesnaku[upraviť | upraviť kód]

Pôdne a klimatické podmienky[upraviť | upraviť kód]

Cesnak kuchynský vyžaduje úrodné hlinito piesočnaté a piesočnato hlinité pôdy bohaté na humus a živiny. Cesnak neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom. Pôda nesmie byť ťažká, priliehavá, studená a premokrená, cesnak je citlivý na neprevzdušnenú pôdu (ľahko v nej podlieha chorobám), neznáša pôdny prísušok po zalievaní. Pri pestovaní cesnaku sa neodporúča opakované sadenie do tej istej pôdy po sebe skôr, ako v 5- 7 ročných intervaloch. Pri sadení v kratších intervaloch vzniká riziko napadnutia úrody háďatkom zhubným.

Rozmnožovanie cesnaku[upraviť | upraviť kód]

Cesnak sa rozmnožuje vegetatívne väčšinou sadením zdravých, veľkých strúčikov z okraja zloženej cibule, ktoré odoberáme na sadenie pokiaľ možno v čo najkratšom čase pred sadením.

Pri paličiakoch sa pre ozdravenie výsadby osvedčil dvojročný cyklus pestovania z pacibuliek. V prvom roku sa vysadia zdravé pacibulky, z ktorých sa vytvoria guľaté jednocibulkové strúčiky, z ktorých sa po výsadbe v druhom roku vytvoria klasické zložené cesnakové hlávky.

Zber cesnaku[upraviť | upraviť kód]

Tri až štyri týždne pred zberom cesnak nezalievame. Správny čas zberu pri nepaličiakoch spoznáme podľa žltnutia priliehania vňate k pôde, pri paličiakoch podľa vzpriamenia špirálovite stočených kvetných stoniek. Ideálne je ak dva až tri dni po podkopaní a vybratí z pôdy necháme cesnak dosušiť na poli. Pred uložením cesnaku skrátime vňať (u nepaličiaku sa osvedčilo zapletenie do zväzkov) a uskladníme na suchom, vetranom mieste.

Využitie[upraviť | upraviť kód]

Kuchynské využitie[upraviť | upraviť kód]

Pri narušení bunečnej steny kuchynského cesnaku sa silica nazvaná alicín mení na kyselinu pyruvovú a kyselinu dipropensulfenovú, ktoré sa hneď transformujú na alicín. Alicín na vzduchu oxiduje na diallyldisulfid. Vďaka tejto reakcii vzniká charakteristická cesnaková aróma, ktorá patrí medzi charakteristické arómy jedál z kuchýň celého sveta.

Cesnak kuchynský sa používa ako prísada v surovom stave, ako aj prísada varených jedál, studených a varených omáčok či na výrobu extraktov v (olivovom) oleji, vo forme rôznych pást z čistého nasoleného cesnaku alebo aj v zmesiach s paradajkami, zázvorom...

Liečivé účinky cesnaku[upraviť | upraviť kód]

Cesnak kuchynský má široké použitie, nielen ako zelenina, ale aj v ľudovom liečiteľstve. Má protibakteriálne účinky, posilňuje funkciu imunitného systému, môže efektívne bojovať s chorobami ako chrípka a bežné nachladnutie.[1][2] Podporuje uvoľnenie prietoku krvi, je dobrý na zníženie vysokého krvného tlaku[3][4][5][6], znižovanie hladiny cholesterolu[7][8][9] a cukru v krvi. Jedenie cesnaku môže pomôcť zbaviť sa ťažkých kovov z tela.[10] Má vysoký obsah vitamínov A, B1, B2 a C, znižuje riziko výskytu nádorových ochorení, pôsobí aj proti črevným parazitom.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. JOSLING, P.. Preventing the common cold with a garlic supplement: a double-blind, placebo-controlled survey. Advances in Therapy, 2001-7, roč. 18, čís. 4, s. 189–193. PMID: 11697022. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 0741-238X.
  2. NANTZ, Meri P.; ROWE, Cheryl A.; MULLER, Catherine E.. Supplementation with aged garlic extract improves both NK and γδ-T cell function and reduces the severity of cold and flu symptoms: a randomized, double-blind, placebo-controlled nutrition intervention. Clinical Nutrition (Edinburgh, Scotland), 2012-6, roč. 31, čís. 3, s. 337–344. PMID: 22280901. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 1532-1983. DOI10.1016/j.clnu.2011.11.019.
  3. DHAWAN, Veena; JAIN, Sanjay. Garlic supplementation prevents oxidative DNA damage in essential hypertension. Molecular and Cellular Biochemistry, 2005-7, roč. 275, čís. 1-2, s. 85–94. PMID: 16335787. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 0300-8177. DOI10.1007/s11010-005-0824-2.
  4. SOBENIN, Igor A.; ANDRIANOVA, Irina V.; DEMIDOVA, Olga N.. Lipid-lowering effects of time-released garlic powder tablets in double-blinded placebo-controlled randomized study. Journal of Atherosclerosis and Thrombosis, 2008-12, roč. 15, čís. 6, s. 334–338. PMID: 19060427. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 1880-3873. DOI10.5551/jat.e550.
  5. RIED, Karin; FRANK, Oliver R.; STOCKS, Nigel P.. Aged garlic extract lowers blood pressure in patients with treated but uncontrolled hypertension: a randomised controlled trial. Maturitas, 2010-10, roč. 67, čís. 2, s. 144–150. PMID: 20594781. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 1873-4111. DOI10.1016/j.maturitas.2010.06.001.
  6. ASHRAF, Rizwan; KHAN, Rafeeq Alam; ASHRAF, Imran. Effects of Allium sativum (garlic) on systolic and diastolic blood pressure in patients with essential hypertension. Pakistan Journal of Pharmaceutical Sciences, 2013-9, roč. 26, čís. 5, s. 859–863. PMID: 24035939. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 1011-601X.
  7. SILAGY, C.; NEIL, A.. Garlic as a lipid lowering agent--a meta-analysis. Journal of the Royal College of Physicians of London, 1994-1, roč. 28, čís. 1, s. 39–45. PMID: 8169881 PMCID: PMC5400934. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 0035-8819.
  8. STEVINSON, C.; PITTLER, M. H.; ERNST, E.. Garlic for treating hypercholesterolemia. A meta-analysis of randomized clinical trials. Annals of Internal Medicine, 2000-09-19, roč. 133, čís. 6, s. 420–429. PMID: 10975959. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 0003-4819. DOI10.7326/0003-4819-133-6-200009190-00009.
  9. RIED, Karin; TOBEN, Catherine; FAKLER, Peter. Effect of garlic on serum lipids: an updated meta-analysis. Nutrition Reviews, 2013-5, roč. 71, čís. 5, s. 282–299. PMID: 23590705. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 1753-4887. DOI10.1111/nure.12012.
  10. KIANOUSH, Sina; BALALI-MOOD, Mahdi; MOUSAVI, Seyed Reza. Comparison of therapeutic effects of garlic and d-Penicillamine in patients with chronic occupational lead poisoning. Basic & Clinical Pharmacology & Toxicology, 2012-5, roč. 110, čís. 5, s. 476–481. PMID: 22151785. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 1742-7843. DOI10.1111/j.1742-7843.2011.00841.x.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Garlic na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a Česnek kuchyňský na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).