Retinol
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Retinol | |
 | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | C20H30O |
| Synonymá | vitamín A, axeroftol |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 286,459 g/mol |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 68-26-8 |
| ChemSpider | 393012 |
| SMILES | OC/C=C(C)/C=C/C=C(C)/C=C/C1=C(C)/CCCC1(C)C |
| 3D model (JSmol) | Interaktívny 3D model |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Retinol alebo vitamín A alebo axeroftol je vitamín.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Retinol patrí do skupiny vitamínov rozpustných v tukoch. Nie je citlivý na teplo, ale podlieha zmenám pôsobením svetla a je citlivý na oxidáciu. Jeho sumárny vzorec je C20H30O. Na konci reťazca má alkoholovú funkčnú skupinu.
Retinol je na zozname základných liekov Svetovej zdravotníckej organizácie. Retinol je dostupný ako generický liek a je voľne predajný.
Objavenie[upraviť | upraviť zdroj]
Retinol bol objavený v roku 1909, izolovaný v roku 1931 a prvýkrát vyrobený v roku 1947.
Význam[upraviť | upraviť zdroj]
Retinol sa oxiduje na retinal. Retinol sa potom viaže napríklad v opsínoch, ktoré sú zodpovedné za vnímanie svetla.[1][2]
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho hlavným zdrojom je plnotučné mlieko (do odstredeného mlieka a margarínu sa umelo pridáva), vajcia a pečeň. Provitamín betakarotén sa nachádza v červenom ovocí a zelenine.
Vplyv na zdravie[upraviť | upraviť zdroj]
Retinol je nevyhnutný na neporušenú funkciu epitelov, rast kostí, správnu funkciu očnej sietnice a počas tehotenstva a pri dojčení. Podporuje rast, pomáha normálnej funkcii žliaz a rezistencii voči infekciám. Je potrebný pre normálny rast a vývoj tela, obzvlášť pre zdravé kosti a zuby. Chráni sliznice pred infekciami a je základom pre tvorbu fotosenzitívneho pigmentu dôležitého pre zrak.
Prejavy nedostatku[upraviť | upraviť zdroj]
Mierna hypovitaminóza sa prejavuje spomaleným rastom, hnačkou, žalúdočnými problémami, nechutenstvom, oslabenou imunitou, problémami so zubami a ďasnami, suchou kožou, šeroslepotou a zníženou tvorbou materského mlieka.
Extrémna hypovitaminóza spôsobuje kožné problémy, infekcie, sterilitu, slabosť, stratu hmotnosti, atrofia žliaz, degeneráciu nervov a suchosť rohovky.
Prejavy nadbytku[upraviť | upraviť zdroj]
Hypervitaminácia sa môže prejavovať hnačkami, zvracaním, nechuťou alebo odlupovaním kože.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ TERAKITA, Akihisa. The opsins. Genome Biology, 2005-03-01, roč. 6, čís. 3, s. 213. Dostupné online [cit. 2023-07-19]. ISSN 1474-760X. DOI: 10.1186/gb-2005-6-3-213.
- ↑ ZHANG, Feng; VIEROCK, Johannes; YIZHAR, Ofer. The Microbial Opsin Family of Optogenetic Tools. Cell, 2011-12, roč. 147, čís. 7, s. 1446–1457. Dostupné online [cit. 2023-07-19]. ISSN 0092-8674. DOI: 10.1016/j.cell.2011.12.004.
