Mäta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
mäta
Mentha spicata-IMG 6186.jpg
mäta klasnatá
Mentha piperita - Flickr - aspidoscelis (1).jpg
mäta pieporná
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Metha
Linné
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Mäta (Mentha) je rod rastlín z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae).

Presný rozdiel medzi druhmi je nejasný; odhaduje sa, že existuje 13 až 24 druhov.[1][2] K hybridizácii dochádza prirodzene tam, kde sa rozšírenie niektorých druhov prekrýva. Je známych veľa krížencov a kultivarov.

Rod má subkozmopolitnú distribúciu v Európe, Afrike, Ázii, Austrálii a Severnej Amerike.[3]

Druhy, ktoré tvoria rod mäta, sú široko rozšírené a možno ich nájsť v mnohých prostrediach. Väčšina rastie najlepšie vo vlhkom prostredí a na vlhkých pôdach. Dorastajú do výšky 10 až 120 cm a môžu vytvárať porasty. Vzhľadom na ich tendenciu nekontrolovaného šírenia sa niektoré druhy mäty považujú za invázne.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to aromatické, takmer výlučne trváce byliny. Majú široko sa rozširujúce podzemné a nadzemné výbežky[5] a vzpriamené, štvorcové[6] rozvetvené stonky. Listy sú usporiadané do protiľahlých párov, od podlhovastých po kopijovité, často ochlpené, so zúbkovaným okrajom. Farby listov sa pohybujú od tmavozelenej a šedozelenej po fialovú, modrú a niekedy bledožltú farbu.[3] Kvety sú biele až fialové a vytvárajú nepravé prasleny, ktoré sa nazývajú paprasleny (verticillastrum). Koruna je dvojramenná so štyrmi petalami, horná je zvyčajne najväčšia. Plodom je tvrdka, ktorá obsahuje jedno až štyri semená.

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Mäta (Mentha) je členom skupiny Mentheae z podčeľade Nepetoideae. Skupina obsahuje asi 65 rodov a vzťahy v nej sú nejasné.[7] Autori sa nezhodli na vymedzení rodu mäta. Napríklad M. cervina bola zaradená do Pulegium a Preslia a M. cunninghamii bola umiestnená do Micromeria.[8] V roku 2004 štúdia molekulárnej fylogenetiky naznačila, že do rodu mäta by mali byť zahrnuté M. cervina aj M. cunninghamii [5]. M. cunninghamii však bola vylúčená pri úprave rodu z roku 2007. [10]

Do rodu mäta bolo zaradených viac ako 3 000 mien, od druhov až po formy, z ktorých väčšina sa považuje za synonymá alebo neoprávnené mená. Taxonómia rodu je sťažená, pretože mnoho druhov sa ľahko kríži alebo ide o pravdepodobne staré krížence. Semená krížencov spôsobujú variabilné potomstvo, ktoré sa môže šíriť vegetatívnym rozmnožovaním. Variabilita viedla k tomu, čo bolo opísané ako „paroxyzmus druhov a nižších taxónov“; napríklad jeden taxonóm zverejnil medzi rokmi 1911 a 1916 iba 434 nových taxónov pre mätu v Strednej Európe.[8] Súčasné zdroje rozoznávajú od 18[8] do 24[2] druhov.

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Plants of the World Online udáva nasledujúce druhy (slovenské názvy podľa Flóra Slovenska. V/1.[9]):[2]

  • Mentha alaica Boriss.
  • mäta vodná (Mentha aquatica) L.
  • mäta roľná (Mentha arvensis) L.
  • Mentha atrolilacina B.J.Conn & D.J.Duval
  • Mentha australis R.Br.
  • Mentha canadensis L.
  • Mentha cervina L.
  • Mentha cunninghamii (Benth.) Benth.
  • Mentha dahurica Fisch. ex Benth.
  • Mentha darvasica Boriss.
  • Mentha diemenica Spreng.
  • Mentha gattefossei Maire
  • Mentha grandiflora Benth.
  • Mentha japonica (Miq.) Makino
  • Mentha laxiflora Benth.
  • mäta dlholistá (Mentha longifolia) (L.) L.
  • Mentha micrantha (Fisch. ex Benth.) Heinr.Braun
  • Mentha pamiroalaica Boriss.
  • Mentha pulegium L.
  • Mentha requienii Benth.
  • Mentha royleana Wall. ex Benth.
  • Mentha satureioides R.Br.
  • mäta klasnatá (Mentha spicata) L.typový druh
  • mäta voňavá (Mentha suaveolens) Ehrh.

Krížence[upraviť | upraviť zdroj]

The Mentha × piperita kríženec známy ako „čokoládová mäta“

Existuje veľké množstvo krížencov. V zozname sú mená z Plants of the World Online.[2] Názvy rodičovských rastlín sú z Tucker & Naczi (2007).[8] Synonymá spolu s kultivarmi a odrodami, ak sú k dispozícii, sú zahrnuté v konkrétnych názvoch krížencov.

  • Mentha × carinthiaca Host (M. arvensis × M. suaveolens)
  • mäta dalmátska (Mentha × dalmatica) Tausch (M. arvensis × M. longifolia)
  • mäta krovisková (Mentha × dumetorum)] Schult. (M. aquatica × M. longifolia)
  • Mentha × gayeri Trautm.
  • mäta jemná (Mentha × gracilis) Sole (syn. Mentha × gentilis L.; M. arvensis × M. spicata)
  • Mentha × kuemmerlei Trautm.
  • Mentha × locyana Borbás
  • Mentha × piperita L. (M. aquatica × M. spicata)
  • mäta pieporná (Mentha × pyramidalis) Ten.
  • Mentha × rotundifolia (L.) Huds. (M. longifolia × M. suaveolens)
  • Mentha × suavis Guss. (syn. Mentha × maximilianea; M. aquatica × M. suaveolens)
  • mäta praslenatá (Mentha × verticillata) L. (M. aquatica × M. arvensis)
  • mäta huňatá (Mentha × villosa) Huds. (M. spicata × M. suaveolens, also called M. nemorosa)
  • Mentha × villosa-nervata Opiz (M. longifolia × M. spicata)
  • Mentha × wirtgeniana F.W.Schultz (syn. Mentha × smithiana; M. aquatica × M. arvensis × M. spicata)

Pestovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Všetkým mätám sa darí v blízkosti vodných telies, jazier, riek a chladných vlhkých miest v polotieni.[10] Všeobecne platí, že mäta toleruje široké spektrum podmienok a je možné ju pestovať aj na plnom slnku.

Rastú rýchlo a rozširujú sa pozdĺž povrchu prostredníctvom siete podzemných výbežkov. Niektoré druhy mäty sú inváznejšie ako ostatné a môžu vytláčať iné rastliny. Pre kontrolu jej rastu sa občas vysádza do uzavretých nádob alebo iných zábran.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mentha na anglickej Wikipédii.

  1. Phylogenetics of Mentha (Lamiaceae): Evidence from Chloroplast DNA Sequences. Systematic Botany, 2004, s. 959–964. DOI10.1600/0363644042450973.
  2. a b c d Mentha L. [online]. Royal Botanic Gardens, Kew, [cit. 2019-07-15]. Dostupné online.
  3. a b BRICKELL, Christopher; ZUK, Judith D.. The American Horticultural Society: A-Z Encyclopedia of Garden Plants. New York, NY : DK Publishing, 1997. Dostupné online. ISBN 978-0-7894-1943-9. S. 668.
  4. BRICKELL, Christopher; COLE, Trevor. The American Horticultural Society: Encyclopedia of Plants & Flowers. New York, NY : DK Publishing, 2002. Dostupné online. ISBN 978-0-7894-8993-7. S. 605.
  5. Variation in the Amount of Yield and in the Extract Composition Between Conventionally Produced and Micropropagated Peppermint and Spearmint. Journal of Essential Oil Research, January–February 2005, s. 66–70. Dostupné online [cit. 2005-05-10]. DOI10.1080/10412905.2005.9698833.
  6. ROSE, Francis. The Wild Flower Key. [s.l.] : Frederick Warne & Co, 1981. ISBN 978-0-7232-2419-8. S. 310.
  7. HARLEY, Raymond M.; ATKINS, Sandy; BUDANTSEV, Andrey L.. The Families and Genera of Vascular Plants. Berlin; Heidelberg, Germany : Springer-Verlag, 2004. ISBN 978-3-540-40593-1. Labiatae, s. 167–275.
  8. a b c d TUCKER, Arthur O.; NACZI, Robert F. C.. Mint: The Genus Mentha'. Boca Raton, Florida : CRC Press, Taylor and Francis Group, 2007. ISBN 978-0-8493-0779-9. Mentha: An Overview of its Classification and Relationships, s. 1–39.
  9. Flóra Slovenska. 5/1 [online]. bibdigital.rjb.csic.es, [cit. 2021-04-12]. Dostupné online.
  10. a b BRADLEY, Fern. Rodale's All-new Encyclopedia of Organic Gardening. Emmaus, Pennsylvania : Rodale Press, 1992. Dostupné online. ISBN 978-0-87857-999-0. S. 390.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mäta