Aníz (korenina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Aníz je korenina z bedrovníka anízového. Je príbuzný rasci alebo feniklu. Ako korenina sa často používa pri dochucovaní rôznych alkoholických nápojov (napríklad grécke ouzo alebo anízovka). Používa sa aj na dochutenie rybacích polievok a morských produktov. Používa sa pri výrobe zákuskov zvaných anízky.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza zo stredného východu. Aníz sa pestuje na Balkánskom polostrove , v Španielsku , Turecku a v Mexiku.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Plod zelenosivej, sivožltej alebo sivohnedej farby sa používa ako korenie a na liečebné účely. Zbiera sa v auguste až septembri, plody sa nechajú dozrieť, suší sa v tenkých vrstvách. Pri zbere v prírode je možnosť zámeny s jedovatým bolehlavom. Zrelý aníz aromatický vonia a má korenistú, mierne sladkú chuť. Vôňu dodáva éterický olej, v ktorom je hlavnou zložkou antenol. Na liečebné účely sa využíva najmä nálev, menej čistý éterický olej. V prípade predávkovania olejom môže dôjsť k opuchu mozgu a pľúc.

Aníz je výborný prostriedok na odkašliavanie. Žuvanie semien anízu zabraňuje zapáchajúcemu dychu. V tráviacom trakte pôsobí spasmolyticky. Jeho použitie je vhodné aj v pediatrii. Podporuje tvorbu materského mlieka, do ktorého sa jeho účinky tiež prenášajú. Zvyšuje tvorbu žlče, urýchľuje trávenie. Pôsobí proti tvorbe žalúdočných kŕčov.

Aníz má veľké využitie v potravinárstve. Dáva sa do pečiva, do chleba, do zaváranej repy, červenej kapusty. Hodí sa aj do jablčno-hruškového kompótu. Štipka anízu je vhodná k šampiňónom a k rybám. Je súčasťou mnohých koreniacich prísad. V indickej a čínskej kuchyni sa dáva aj do mäsitých pokrmov. Vyrábajú sa z neho likéry a čaje.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo slovníka aníz