Reďkev siata pravá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Reďkev siata pravá (iné názvy: reďkovka, reďkovka siata, skupina Radicula, skupina reďkovka, skôr neformálne: reďkvička; vedecké mená: „Small Radish Group“, „Radicula Group“, Raphanus sativus var. sativus, Raphanus sativus var. [alebo conv.] radicula, Raphanus sativus subsp. sativus, Raphanus sativus a mnohé iné) je taxón (presnejšie spravidla: skupina kultivarov či odroda) patriaci do druhu reďkev siata (Raphanus sativus). Slovom reďkovka (reďkvička) sa označuje aj buľvička tejto rastliny.

Termín reďkev siata pravá (Raphanus sativus var. sativus) v širšom zmysle zahŕňa aj reďkev siatu čiernu (t.j. reďkev v užšom zmysle) – k tomu pozri Systematiku v článku reďkev siata. Nasledujúci text tohto článku sa vzťahuje len na úvodnú definíciu v tomto článku, teda len na reďkovku siatu.[pozn 1]

Základná definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Reďkovka (na rozdiel od reďkve v užšom zmysle) zahŕňa tie odrody druhu Raphanus sativus, ktoré majú malé buľvy alebo malé buľvičky a krátke obdobie vývinu, pričom sejba a zber je prevažne na jar.[1]. Buľva znamená v botanike zhrubnutý koreň spolu so zhrubnutým hypokotylom, buľvička znamená zhrubnutý len hypokotyl (t.j. hypokotylovú hľuzu). [2]

Charakteristika[3][4][upraviť | upraviť zdroj]

Buľvička má guľovitý, oválny alebo podlhovastý tvar, v priemere máva 3-9 cm a je spravidla červenej farby, ale môže byť aj biela, červeno-biela, fialová či žltá (oranžová). Obsahuje kyselinu askorbovú (vitamín C), Ca, S, K, Fe a Mg. Obsah bielkovín je 1,1 %, lipidov 0,1 %, sacharidov 3,7 % a vlákniny 1 %.

Reďkovka má krátke vegetačné obdobie (20 – 40 dní od sejby po zber). Klíči už pri 2 stupňoch Celzia, ale znesie aj teplotu okolo -4 stupňov Celzia. Ideálna teplota pre vývin buľvičky je okolo 12 stupňov Celzia. Za vyšších teplôt rýchlo kvitne a buľvičky potom drevnatejú a nie sú vhodnú na konzum; preto je vhodné skladovanie pri nižších teplotách a pestovanie v skorej jari alebo na jeseň. Pri nedostatku vody sú buľvičky pálivé.

Listy sú stopkaté, lýrovito perovito laločnaté. Kvetná stonka má do 1 m a je rozkonárená. Kvety sú biele až bieloružovofialkasté a sú v strapcoch. Plodom je viacsemenná šešuľa. Semená sú hnedé a vajcovité.

Reďkovka sa konzumuje v surovom stave. Každý rok je medzi prvými zeleninami, ktoré na jar prichádzajú na trh, ale darí sa jej aj koncom leta a začiatkom jesene. V súčasnosti sa v Európe pestuje najmä na veľkých plochách vo Francúzsku, Taliansku a Holandsku. V malovýrobe sa zvykne vysievať ako dvojkultúra so šalátom, kalerábom i paprikou.

Kultivary[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa pestujú najmä tieto kultivary[4]:

  • buľvička guľovitá až valcovitá valcovitá, nie čisto biela :
    • červené: 'Granát', 'Maslová obrovská', 'Maria', 'Viera', 'Ilka', 'Jarka', 'Rodos', 'Östergruss Rosa', 'Sparta'
    • dvojfarebné (červené, na báze biele): 'Kopenhagener', Markt', 'Slávia', 'Duo'
    • žlté (oranžové): 'Helios'
  • buľvička obrátene kužeľovitá až vrtidlovito vretenovitá, čisto biela: 'Rampouch'
Pozri aj kapitolu Systematika v článku reďkev siata.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pozri zdroje k Systematike v článku reďkev siata.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. JÄGER, Eckehart J.; EBEL, Friedrich; HANELT, Peter. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland (Krautige Zier- und Nutzpflanzen). Berlin Heidelberg : Springer, 2016. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 253.
  2. BARANEC, Tibor. Flóra Slovenska (Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. V/4). [s.l.] : Veda, 2002. ISBN 978-80-224-0710-6. S. 745.
  3. reďkovka siata. In: Pyramída.
  4. a b BARANEC, Tibor. Flóra Slovenska (Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. V/4). [s.l.] : Veda, 2002. ISBN 978-80-224-0710-6. S. 747.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]