Kapusta obyčajná kalerábová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kaleráb biely

Kapusta obyčajná kalerábová alebo kaleráb (lat. Brassica oleracea var. gongylodes; ďalšie názvy pozri nižšie) je taxón z druhu kapusta obyčajná.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy sú: kaleráb[1], kapusta obyčajná kalerábová[1], kapusta kalerábová[2], kaleráb kŕmny.[3][4]

Vedecké názvy sú: Brassica oleracea var. gongylodes[1] (staršie písané aj: gongyloides[5][6]), Brassica oleracea convar. gongylodes[7], Brassica oleracea convar. caulorapa[8], Brassica oleracea var. caulorapa[9], Brassica oleracea skupina Gongylodes[1], Brassica oleracea Skupina Kohlrabi[9], Brassica oleracea Skupina Gongylodes[10], Brassica oleracea subsp. gongylodes[1], Brassica oleracea cv. group [cv. Group] Kohlrabi[11][1], Brassica rupestris subsp. gongylodes[1], Brassica rupestris var. gongyloides[12], Brassica oleracea subsp. oleracea convar. gongylodes[13], Brassica oleracea convar. acephala var. gongylodes[8], Brassica oleracea ssp. capitata (convar. acephala) var. gongylodes[14][15], Brassica gongylodes[8][16], Brassica caulorapa[8], Brassica oleracea ssp. caulo-rapa[8], Brassica oleracea subsp. caulorapa[17], Brassica oleracea caulorapa[18], Brassica oleracea gongyloides[19], Brassica oleracea gongylodes[18], Brassica oleracea var. rapa[14], Brassica oleracea subsp./var. gongylodes podskupina caulo-rapa.[20]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pestuje sa po celom svete, vrátane pohorí v trópoch. Stredozemné more a západná Európa sú však hlavnými oblasťami pestovania.[8]

Pestuje sa v troch formách: skorej, poloneskorej a neskorej. Hlavným charakteristickým znakom všetkých kalerábov je fakt, že stonka je skrátená a zároveň valcovitá, oválna (elipsoidná) až guľovitá či plocho guľovitá (teda zvrchu sploštená). Nazýva sa hľuza alebo buľva. Je 100 – 150 mm veľká a vyrastajú u nej listy (To, čo sa bežne konzumuje teda nie je plod kalerábu, ale jeho stonka). Hľuza máva zvrchu (sivo- alebo žlto-) zelenú farbu (tzv. kaleráb biely) alebo fialovastú až fialovo modrú farbu (tzv. kaleráb modrý). Vnútri je hľuza biela, pri niektorých kultivaroch drevnatie (nedrevnatie najmä pri plocho guľovitých hľuzách, a menej drevnatie pri modrých a neskorých formách). Kaleráb je dvojročná bylina - v prvom roku vytvára hľuzu s listami, v druhom roku kvitne a dosahuje od 20 do 90 cm (obyčajne 50 – 70 cm). Listy majú dlhé nezhrubnuté stopky. Listová čepeľ je podlhovastá, elipsovitá až okrúhlastá, plochá, okraj nepravidelne vykrajovane zúbkatý až laločnatý, niekedy vlnitý, zriedkavo kučeravý. Vegetačná doba je 80 až 150 dní. Hľuzy a niekedy aj listy sa konzumujú ako zelenina (v surovom alebo varenom stave) a zároveň je kaleráb dôležitá krmovina.[14][15][21][22][23]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. ISBN 80-224-0710-0. S. 705.
  2. KOVÁČIK, P., SLAMKA, P. Vplyv vermivýluhu obohateného o močovinu na tvorbu úrody kapusty obyčajnej kalerábovej (Brassica oleracea conv. gongylodes). In: Agrochémia, roč. 20, č. 1/2016, vydané 16. 3. 2016, S. 7-10 dostupné online
  3. STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Krmné košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 6, 1989
  4. Príloha č. 7 k Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 8. októbra 2001 č. 2366/2001-100, ktorým sa vykonáva § 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 291/1996 Z. z. o odrodách a osivách dostupné online
  5. brukev In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 1.A – Č. Praha: Československý kompas, 1925
  6. kapustovité. In: Pyramída. s. 1826.
  7. ČERVENKA, Martin et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda, 1986. S. 134-135
  8. a b c d e f HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1442
  9. a b WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 114
  10. Brassica oleracea. In: Pl@ntUse, dostupné online [1] a [2], prístup 11. 12. 2017
  11. SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, S. 108 dostupné online
  12. kapustovité. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. s. 216
  13. DOSTÁL, J., ČERVENKA, M. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-00273-5. položka 647
  14. a b c GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. S. 25. dostupné online [3]
  15. a b JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250
  16. BREŽNEV, D. D. et al. Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta. Leningrad: Kolos, 1984. S. 44
  17. MARHOLD, K. (2011): Brassicaceae. – In: Euro+Med Plantbase - the information resource for Euro-Mediterranean plant diversity. Dostupné online: [4], prístup 13.12.2017
  18. a b Derwent Publications. Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 176
  19. MARTINKA, Jozef. Cudzie názvy záhradných rastlín : názvy odrôd kapusty. Slovenská reč (Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská), október-november 1941, roč. 9, čís. 2-3, s. 66-67. Dostupné online [cit. 2017-12-11]. ISSN 1338-4279.
  20. RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [5] , datum prístupu 13. 12. 2017 (a [6])
  21. kedluben. In: Zahradnický slovník naučný. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1997. ISBN 80-85120-62-3
  22. STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 4, 1989
  23. STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Krmné košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 6, 1989