Preskočiť na obsah

Kapusta obyčajná špargľová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Špargľový kel)
Brokolica

Kapusta obyčajná špargľová alebo brokolica (lat. Brassica oleracea var. italica; ďalšie názvy pozri nižšie) je taxón z druhu kapusta obyčajná.

Do tohto taxónu sa niekedy zaraďuje aj brokolica karfiolová alebo jej časť - vysvetlenie pozri v článku brokolica (stonková a karfiolová). Nasledujúci text nezahŕňa brokolicu karfiolovú.

Slovenské názvy sú: kapusta obyčajná špargľová [1], brokolica[1], kel špargľový[2], špargľový kel [3], kapusta špargľová[4], špargľová kapusta [5], brokolica stonková, brokolica výhonková, stonková/výhonková brokolica[6][7].

Vedecké názvy sú: Brassica oleracea var. italica [1], Brassica oleracea var. asparagoides [8], Brassica oleracea convar. italica [9], Brassica oleracea skupina Italica [1], Brassica oleracea Skupina Broccoli [10], Brassica oleracea Skupina Cymosa [11], Brassica oleracea cv. group Broccoli [12], Brassica oleracea subsp. oleracea convar. italica [13], Brassica oleracea convar. botrytis var. italica [14], Brassica oleracea ssp. capitata (convar. botrytis) var. italica [15][16], Brassica oleracea var. botrytis subvar. cymosa [14], Brassica botrytis subsp. italica [17], Brassica cauliflora ssp. simplex [14], Brassica oleracea var. botrytis (!) [18], Brassica cretica ssp. botrytis var. cymosa [15], Brassica oleracea subsp./var. botrytis podskupina cymosa/italica [19], Brassica oleracea italica [20]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V starovekom Ríme to bola cenená pochúťka. Do začiatku 20. storočia sa pestovala len v Taliansku a na pobreží Atlantického oceána. Až v 20. rokoch 20. storočia sa dostala do USA a až v 2. pol. 20. storočia aj do západnej a strednej Európy. U nás sa vyskytuje najmä v záhradách.[21][22]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Je to jednoročná alebo dvojročná rastlina. Pestuje sa pre dužinaté stonky s ružicami. Ružice sú najčastejšie zelené, ale môžu byť aj fialové či žlté. Existujú dva typy:

  • Starší (a pôvodný) typ je remontantná rastlina - po zbere centrálnej ružice vyrastajú vedľajšie stonky ukončené menšími ružicami, ktoré sa zberajú postupne v priebehu roka; hlavná ružica má okolo 9 cm, vedľajšie ružice okolo 5 cm.
  • Neskôr bola vyšľachtená a dnes je rozšírený neremontantný typ, ktorý má len jednu veľkú ružicu, ktorá sa zberá jednorázovo.

Konzumovať sa dá väčšinou aj hlúb. Výhodou je, že táto rastlina je málo náročná, pestovateľná aj vo vyšších polohách a bez závlahy. Problémom môžu byť len príliš vlhké a kyslé pôdy. [21][22][23]

Je to hodnotná zelenina so značným obsahom vitamínu C (80 - 90 mg %), karoténu (0,9 - 1,1 mg %) a najmä vitamínu E (8 mg %). [21] Obsahuje aj sulforafán, ktorý údajne pôsobí proti Helicobacter pylori. [23]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. 835 s. ISBN 80-224-0710-0. S. 706.
  2. kapustovité. In: Pyramída. s. 1826.
  3. kapustovité. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok III. K – M. Bratislava : Veda, 1979. 656 s. S. 40 – 41.
  4. vyhláška č. 309/2015 Z. z. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o pochutinách, jedlej soli, dehydrovaných pokrmoch, polievkových prípravkoch a o ochucovadlách
  5. LOOS, J. Slovník maďarskej, nemeckej a slovenskej reči I, Pešť, 1869, S. 74
  6. STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 4, 1989 (Pozn.: Tu je názov brokolica stonková uvedený ako slovenský, brokolice výhonková ako český)
  7. Beseda, zv. 4, Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR v Prírode, 1964, str. 74
  8. MACHEK, Václav. Česká a slovenská jména rostlin. Praha: Nakladatelství Československé akademie věd, 1954. S. 58
  9. ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 134 – 135.
  10. WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 114
  11. Brassica oleracea. In: Pl@ntUse, dostupné online [1] a [2], prístup 11. 12. 2017
  12. SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, S. 111 dostupné online
  13. DOSTÁL, J., ČERVENKA, M. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-00273-5. položka 647
  14. a b c HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1445
  15. a b GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [3] S. 28
  16. JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250
  17. BREŽNEV, D. D. et al. Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta. Leningrad: Kolos, 1984. S. 57
  18. Pekárková, Eva. Nejnovější směry ve šlechtění zelenin (7.). Košťáloviny. In: živa 6/2005, S. 259 dostupné online [4]
  19. RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [5] , dátum prístupu 13. 12. 2017 (a [6])
  20. Derwent Publications. Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 177
  21. a b c brokolice. In: Zahradnický slovník naučný. Vyd. 1. Zväzok 1. A – C. Praha : Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1994. 440 s. ISBN 80-85120-51-8. S. 239 – 240.
  22. a b STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 4, 1989
  23. a b Pekárková, Eva. Nejnovější směry ve šlechtění zelenin (7.). Košťáloviny. In: živa 6/2005, S. 259 dostupné online [7]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]