Preskočiť na obsah

Kel palmový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kel palmový
Kel palmový

Kel palmový (lat. Brassica oleracea var. palmifolia; ďalšie názvy pozri nižšie) je taxón z druhu kapusta obyčajná.

O klasifikácii

[upraviť | upraviť zdroj]

Kel palmový býva niekedy (skôr nevhodne) zaraďovaný pod listový kel (Brassica oleracea var. viridis v najužšom zmysle; takto býva zaraďovaný najmä v Taliansku) alebo pod kučeravý kel (spravidla Brassica oleracea var. sabellica, vrátane selenisia, prípadne aj pod kučeravý kel v niektorom širšom zmysle) alebo zriedkavejšie pod hlávkový kel.[1][2][3][4][5]

V niektorých zdrojoch kel palmový zahŕňa aj kapustu obyčajnú predĺženú, t. j. po anglicky „Jersey kale“ (potom však zrejme neplatia synonymá (toskánsky) čierny kel a dino kel) – k tomu porov. vysvetlenie v článku listový kel. Nasledujúci text článku sa vzťahuje na palmový kel bez zahrnutia kapusty obyčajnej predĺženej, teda len na „taliansku“ rastlinu.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy sú: kel palmový/palmový kel[5][6], dino kel, čierny kel, toskánsky (čierny) kel.[2][7][8]

Vedecké názvy: Brassica oleracea var. palmifolia[9], Brassica oleracea Skupina Palmtree Kale[10], Brassica oleracea Skupina Jersey Kale[10], Brassica oleracea Skupina Palmifolia[11], Brassica oleracea cv. group Palmtree Kale[9], Brassica oleracea convar. acephala var. palmifolia[4], Brassica oleracea ssp. capitata (convar. acephala) var. palmifolia[1][12], Brassica oleracea Brassica sabauda ssp. palmifolia[13], Brassica oleracea var. acephala subvar. palmifolia[4], Brassica bullata palmaeformis[4], Brassica oleracea subsp./var. acephala podskupina palmifolia[14], Brassica oleracea palmifolia[15].

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Stonka je nezhrubnutá, vysoká 1 - 2 m (ale dnes sa pestujú spravidla len nižšie formy), na jej vrchole sú listy. Listy netvoria hlávku, sú tmavé modrozelené. Listová čepeľ je úzka a dlhá (asi 40 cm), silno pľuzgiernatá (ako pri hlávkovom keli) a je ohnutá pozdĺž svojej stredovej osi smerom k zemi. Z palmového kelu vznikol hlávkový kel (Brassica oleracea var. sabauda) a pravdepodobne aj ružičkový kel (Brassica oleracea var. gemmifera). Používa sa ako zelenina alebo ako okrasná rastlina.[16][12][17]

V minulosti sa bohato pestoval v Európe, dnes sa už pestuje prevažne len v severnom a strednom Taliansku.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. ISBN 3-9807551-0-X. S. 26. dostupné online [1]
  2. ↑ a b Multilingual Multiscript Plant Name Database - Sorting Brassica oleracea names [online]. plantnames.unimelb.edu.au, [cit. 2017-12-13]. Dostupné online.
  3. ↑ BREŽNEV, D. D. et al. Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta. Leningrad: Kolos, 1984. S. 1443
  4. ↑ a b c d e HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1443
  5. ↑ a b Kel kučeravý pre úžitok aj krásu [online]. old.agroporadenstvo.sk, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online. Archivované 2017-12-23 z originálu.
  6. ↑ JAGA GROUP, s.r.o.. Tipy na dopestovanie zdravej zeleniny z vlastnej záhrady [online]. urobsisam.zoznam.sk, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online.
  7. ↑ Kučeravý (Dino) kel [online]. nutriblog.sk, 2015-09-08, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online.
  8. ↑ COEX CZ, s.r.o.. Kapusta listová - Černá Toskánská [online]. farmavicemil.cz, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online.
  9. ↑ a b SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, S. 108 dostupné online
  10. ↑ a b WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference). 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 115
  11. ↑ Brassica oleracea. In: Pl@ntUse, dostupné online [2] a [3], prístup 11. 12. 2017
  12. ↑ a b JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250
  13. ↑ BREŽNEV, D. D. et al. Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta. Leningrad: Kolos, 1984. S. 47
  14. ↑ RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [4] , dátum prístupu 13. 12. 2017 (a [5] )
  15. ↑ Derwent Publications. Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 177
  16. ↑ GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. ISBN 3-9807551-0-X. S. 26, 35. dostupné online [6]
  17. ↑ HEGI, G. Illustrierte Flora von Mitteleuropa, IV. Band, 1. Hälfte. Dicotyledones (II. Teil). 1. vydanie. Mníchov: J. F. Lehmanns Verlag. 1919, S. 246 dostupné online
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kel_palmový&oldid=7927075“