Katarínina brána

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 45°38′22″S 25°35′10″V / 45,63944°S 25,58611°V / 45.63944; 25.58611
Katarínina brána
(Poarta Ecaterinei)
historická mestská brána
BRS-05-14-PoartaEcaterinei01.jpg
celkový pohľad na Kataríninu bránu
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Brašov
Mesto Brašov
Súradnice 45°38′22″S 25°35′10″V / 45,63944°S 25,58611°V / 45.63944; 25.58611
Štýl renesancia
Vznik 1559
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav zrenovovaný
Romania location map.svg
Red pog.svg
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Katarínina brána (rum. Poarta Ecaterinei, maď. Katalin-kapu, nem. Katherinentor) je mestská brána v obrannom systéme mesta nachádzajúca sa na ulici Şchei na západnej hranici historického centra mesta Brašov v Brašovskej župe v Sedmohradsku v Rumunsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky. Je považovaná za najkrajšiu z brašovských mestských brán.[1][2][3][4][5][6][7]

Názov[upraviť | upraviť kód]

V minulosti sa pre bránu používalo viacero názvov, bola známa ako Porta Superior, Porta Corpus Christi, alebo Porta Sanctae Katharinae.[6][1][3] Súčasné meno pochádza od kláštora svätej Kataríny postavenom v roku 1388, ktorý bol v roku 1559 zbúraný.[3][2][4][5]

Dejiny a charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Brána bola postavená v renesančnom slohu v roku 1559. Brána bola postavená za účelom prístupu do mesta z tejto strany.[6][5][4][2][3] Brána bola postavená na mieste, kde už predtým stála mestská brána zo 14., alebo 15. storočia.[2][3] Pôvodná brána bola drevená, prvýkrát bola zdokumentovaná v roku 1522 a 24. augusta 1526 bola zničená povodňou.[2][4]

Budova bola poškodená následkom požiarov a zemetrasení v rokoch 1689 a 1738.[3][2][5]

Do roku 1820 brána predstavovala jedinú možnosť prístupu z historického centra mesta do miestnej časti Şchei. Toto sa zmenilo po tom, čo bola medzi rokmi 1819 - 1820 zbúraná časť hradieb v okolí brány a brána Străzii Târgul Cailor.[2][3][5] Ako obranná brána a súčasť opevňovacieho systému mesta bola budova využívaná do roku 1828, kedy bola časť komplexu brány zbúraná.[5][7]

Do roku 1953 sa brána využívala ako sklad.[5][3] Reštaurácie brány prebehli v rokoch 1971 - 1973 a 21. storočí v priebehu roku 2006.[5][2] Rekonštrukcie mali za úlohu predovšetkým vrátiť bráne jej pôvodný stredoveký výzor.[2] V súčasnosti je budova využívaná pre rôzne výstavy.[5][3] Venujú sa exhibíciám grafík, obrazov a fotografií od lokálnych aj zahraničnych umelcov, ako aj rôznym tématickým výstavám. Okolie brány je parkovo upravené a tvorí malý dendrologický park.[2]

Brána je dislokovaná na severozápadnej hranici bývalého stredovekého mesta na dnešnej ulici Şchei v blíkosti Şcheiskej brány. Bola jedinou bránou na západnej strane obranného systému hradieb.[6][5][1][2][4]

Vežovitá stavba brány je obdĺžnikového tvaru a je jedinou súčasťou komplexu brány, ktorý sa zachoval do dnešných čias. V roku 1828 bola totiž časť komplexu brány zbúraná pri výstavbe Şcheiskej brány. Skladá sa z hlavnej veže štvorcového pôdorysu a štyroch menších veží po stranách. Je jedným z najvýznamnejších a najlepšie zachovaných predstaviteľov sedmohradkej renesančnej architektúry. Nad hlavným portálom sú rytiny mestského znaku, mena sudcu Johannesa Benknera a dátum postavenia veže teda 1559.[7][6][5][4][2][3][4] Budova má tri poschodia. Štyri vežičky na vrchole symbolizujú starodávne mestské právo udeľovať trest smrti. Do brány sa vstupovalo cez padací most ponad vodnou priekopou. Brána je opatrená ôsmimi strieľňami.[6][3][2][4] Na bráne je aj rytina letopočtu 1540, ktorej pôvod a význam je nejasný.[2][4]

Zaujímavosť[upraviť | upraviť kód]

  • Munícia pre zbrane používané vo veži bola vyrábaná a dovážaná z Prahy.[2][4]

Referencie[upraviť | upraviť kód]