Zobrazenie zdroja stránky Kenozoikum

{{iné významy|kenozoikum a kaenozoikum|kenozoikum (rozlišovacia stránka)}}
{{Infobox geochronologická jednotka|
 Nazov= Kenozoikum|
 Mapa= |
 O2= |
 CO2= |
 Teplota= |
}}
'''Kenozoikum''' (iné názvy: '''kaenozoikum''', staršie zriedkavo: ''neozoikum'' <ref>kenozoikum. In: {{Citácia knihy  | priezvisko = Šaling  | meno = Samo  | odkaz na autora =   | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária  | odkaz na autora2 =   | priezvisko3 = Maníková  | meno3 = Zuzana  | odkaz na autora3 =   | titul = Veľký slovník cudzích slov  | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov  | vydanie = 2  | typ vydania = revid. a dopl.  | vydavateľ = SAMO  | miesto = Bratislava-Veľký Šariš  | rok = 2000  | isbn = 80-967524-6-4  | počet strán =   | strany = 616}}</ref>, zriedkavo: ''[[novovek Zeme]]'', zastarano ''[[terciér (rozlišovacia stránka)|terciér]]'') je geologická [[Éra (geológia)|éra]], spadajúca pod [[Eón (geológia)|eón]] [[fanerozoikum]], v poradí najmladšia. Kenozoikum nadväzuje na [[mezozoikum]] so začiatkom pred 65,0 mil. rokov a trvaním až dodnes.

== Rozdelenie ==
{{Geologické obdobia}}
Podľa aktuálneho členenia Medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky (2022)<ref> Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. & Fan, J.-X. (2013; updated)
[https://stratigraphy.org/ICSchart/ChronostratChart2022-02.pdf The ICS International Chronostratigraphic Chart.] Episodes 36: 199-204.</ref>, sa eratem kenozoikum delí na útvary (od najmladšieho po najstarší) [[kvartér]], [[neogén]] a [[paleogén]]. Samotný termín kenozoikum sa v slovenčine používa od prvej definície [[Dimitrij Andrusov|Andrusova]] a [[Ervín Scheibner|Scheibnera]] (1964)<ref>Andrusov, D., Scheibner, E., 1964: Návrh slovenskej stratigrafickej klasifikácie a terminológie. Geol. Sborník, 15, 1, 167 – 172.</ref>.
{| class="wikitable"
|+ členenie kenozoika<ref>Samuel, O., Chlupáč, I., Cicha, J., Tyráček, J., Kovanda, J., Fejfar, O., Biely, A. & Fusán, O., 1987: Chronostratigrafická a synoptická tabuľka. Bratislava, Geol. ústav D. Štúra.</ref>
|-
! Eratem !! Útvar
|-
| rowspan=3 | Kenozoikum || [[Kvartér]]
|-
| [[Neogén]]
|-
| [[Paleogén]]
|}

== Geologický vývoj ==
V kenozoiku pokračoval rozpad kontinentov až po ich súčasnú podobu. Dôležitým procesom bol (resp. stále je) posun fragmetov [[Gondwana|Gondwany]] na sever a kontakt s [[Laurázia|Lauráziou]], ako aj otvorenie a následné rozširovanie [[Atlantický oceán|Atlantiku]].

[[Južná Amerika]] tiež smerovala severne, ale úplnej kolízii so [[Severná Amerika|Severnou Amerikou]] zabránili menšie [[Tektonická platňa|platne]] v oblasti dnešného [[Karibské more|Karibiku]], ktoré pôsobili ako ''„air-bagy“'' a podstatne utlmili náraz v čase stredného [[pliocén]]u. Pozostatky tohto procesu tvoria recentný [[sopečná činnosť|vulkanizmus]] Karibského mora a priľahlých oblastí.

Kolízia [[Afrika|Afriky]] s [[Eurázijská platňa|Eurázijskou platňou]] nebola taká pokojná, panovali pri nej oveľa väčšie kompresné sily. Dôsledkom tohto stretu bol zánik mora [[Tethys (more)|Tethys]] (jeho zvyškami sú dnešné [[Stredozemné more|Stredozemné]] a [[Čierne more|Čierne]] more). Kompresia zapríčinila vznik pohorí [[Alpy]] a [[Karpaty]]. Posledný veľký dopad na morfológiu zemského povrchu mala kolízia [[Indický polostrov|Indie]] s [[Ázia|Ázijským kontinentom]] a vznik viacerých pásmových pohorí ([[Himaláje]], [[Pamír]], [[Hindúkuš]], atď.). [[Orogenéza|Vrásnenie]], ktoré podnietilo vznik pásmových pohorí v kenozoiku (príp. koncom [[Mezozoikum|mezozoika]]) sa nazýva [[Alpínske vrásnenie]].

=== Podnebie ===
[[Súbor:Hyaenodon Heinrich Harder.jpeg|thumb|[[Hyenodont]] – jeden z najväčších dravcov v [[oligocén]]e, bol rozšírený v [[Ázia|Ázii]], [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], [[Afrika|Afrike]] a [[Európa|Európe]] (kresba [[Heinrich Harder|Heinricha Hardera]] približne z roku [[1920]]).]]
Počas paleogénu bolo omnoho teplejšie a vlhkejšie [[podnebie (klíma)|podnebie]] ako v súčasnosti. Nástupom neogénu sa klíma začína ochladzovať, pravdepodobná príčina tkvie vo výzdvihu Himalájí. Počas [[pleistocén]]u pokračuje ochladzovanie, ktorého výsledkom je niekoľko [[glaciál|ľadových dôb]], prerušených teplejšími periódami.

== Vývoj života ==
=== Flóra ===
Vymieranie na konci [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] postihlo aj rastlinstvo. Vyhynuli hlavne niektoré skupiny [[nahosemenné rastliny|nahosemmených rastlín]], najmä [[cykasorasty|cykasorastov]] a [[ginkorasty|ginkorastov]]. Svoj najväčší rozvoj dosiahli [[krytosemenné rastliny]], ktoré dominujú suchozemskej flóre dodnes. Veľký rozvoj však stále zažívajú aj [[borovicorasty]], ktoré miestami dominujú najmä v chladnejších oblastiach (tajga, vysoké pohoria).

V [[Terciér|treťohorách]] bola klíma teplá bez zaľadnenia, vďaka čomu rástli subtropické lesy takmer na celom území Európy. Nástup [[Kvartér|štvrtohorných]] zaľadnení a ich viacnásobné striedanie s dobami medziľadovými spôsobil obrovskú záťaž pre Európsku flóru. Počas ľadových dôb sa väčšina rastlín sústredila na najjužnejších polostrovoch kontinentu (Pyrenejský, Apeninský a juh Balkánu), ktoré svojou rozlohou nie su veľmi veľké. V ďalšom prenikaní na juh im čiastočne bránilo Stredozemné more. Zmeny klímy spojené so sústredením druhov na obmedzenom území spôsobovalo opakované vymieranie mnohých druhov a ochudobňovanie Európskej flóry mierneho pásma. Tá bola síce čiastočne doplnená najmä z Ázie, ale dodnes je druhovo chudobnejšia ako ázijská a severoamerická (pre ich flóry zaľadnenia predstavovali menšiu záťaž, keďže na rozdiel od Európy prenikaniu druhov na teplejší juh nebránilo v Ázii ani v Severnej Amerike žiadne more).

=== Fauna ===
Koncom [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] došlo k masívnemu vyhynutiu väčšiny morských ([[amonity]], [[belemnity]], morské plazy) ako aj suchozemských ([[dinosaury]]) živočíšnych druhov. Preživšie [[cicavce]] a [[vtáky]] rýchlo využili voľný priestor a začali sa hromadne rozširovať na [[zem]]skom povrchu. Vtáky sa začiatkom paleogénu na krátky čas stávajú vládcami planéty (až {{m|2|m}} vysoké nelietavé dravce, ktorých [[Fosília|skameneliny]] sa našli v Laurázii a v Južnej Amerike, boli postrachom všetkého živého v kenozoiku).

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil faunu v neogéne a v neskorších obdobiach, bol vývoj trávových druhov na savanách. Na ich spásanie sa postupne adaptovali niektoré bylinožravé cicavce (kone, antilopy). Zaujímavú vetvu predstavuje vývoj v Južnej Amerike, ktorá bola relatívne izolovaná od okolitého sveta a priniesla svetu mnoho životných foriem: rody ''Litopterna'' (v podstate kombinácia ťavy a koňa), ''Notoungulata''. Koncom neogénu nastupuje na scénu človek, presnejšie jeho predkovia [[Australopitekus|australopitekovia]] v [[Afrika|Afrike]]. Pod vyhynutie štvrtohorných cicavcov ([[mamut]]ov, ''prajeleňov'', ''srstnatých nosorožcov'') sa podpisuje okrem klimatických zmien už aj ľudská činnosť.

== Pozri aj ==
* [[Chronostratigrafická tabuľka]]
* [[Terciér|Treťohory (Terciér)]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Cenozoic}}

==Referencie==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.stratigraphy.org/geowhen/timelinestages.html databáza GeoWhen]

{{Fanerozoikum}}

[[Kategória:Kenozoikum| ]]