Khmérske umenie

Khmérske umenie sa rozvíjalo na území Kambodže, teda v juhovýchodnej Ázii v období od 6. až do 13. storočia, kedy na toto územie zo severu vtrhli Thajčania. Ich umenie bolo z počiatku ovplyvnené indickou civilizáciou, ktorá sa sem dostala prostredníctvom námorných obchodných ciest. Neskôr sem prenikli vplyvy Jávov a napokon Thajska. José Pijoan delí toto umenie do troch období: archaické, klasické a barokové. V knihe Angkor je uvedených 13 khmérských slohov.

Archaické obdobie

Trvalo približne od 6. do 9.storočia. Patria sem slohy: Phnom Da, samborský, Prei Kmengu, Kompong Preahu a kulenský.

Jedny z najvýznamnejších diel vznikli v samborskom slohu (600-650). Viazal sa k mestu Sambor Prei Kuk, ktoré bolo za vlády Išánavarmana I. kráľovským hlavným mestom. Nachádzajú sa tu pamiatky ovplyvnené najviac Indiou. Stavali sa tu tehlové chrámy vežovitého tvaru so štvorcovým alebo obdĺžnikovým pôdorysom. Väčšina mala jednu miestnosť orientovanú na východ. Nosné časti chrámu a brána sa stavali prevažne z kameňa. Piliere boli často osemboké a tak ako vonkajšie aj vnútorné steny zdobili bohaté ornamentálne i figurálne reliéfy.

Dnes sa po týchto chrámoch zachovali len zrúcaniny a niekoľko častí zo sochárskej tvorby. Zobrazovali hlavne svoje božstvá. Ženské sochy boli charakteristické plnou tvárou s výraznými očami, širokými perami s miernym úsmevom a vyčesaným vlasmi do uzla. Mužské sochy znázorňujú prevažne boha Hariharu v nadľudskej veľkosti, takmer nahého, bez šperkov a ozdôb iba so symbolmi svojho božstva.

Neskôr začiatkom 9. storočia v kulenskom slohu bolo toto umenie ovplyvnené za vlády Džajavamana II. jávskou kultúrou, kedy sa začali stavať tzv. chrámy - hory typické pre ďalšie obdobie khmérskej architektúry.

Klasické obdobie

Začalo sa koncom 9. storočia za vlády Jašovarmana I. a trvalo do polovice 12. storočia. Patrí sem slohy: roluoský, sloh Chrámu Phnom Bakheng, kohkerský, sloh Chrámu Banteaj Srei, sloh stavieb Khleangu, Sloh chrámu Baphuon a chrámu Angkór Vat.

Klasické khmérske umenie začína roluoským slohom v rozpätí rokov 875- 893. V tomto období sa stal hlavným kráľovským mestom Angkor. Vznikli tu tri hlavné chrámové stavby: Preah Ko, Bakong a Lolei. Najvýznamnejšou stavbou sa stal Bakong. Bol to hlavný chrám kráľovského mesta vysoký 13 metrov, vystavaný v tvare pyramídy s piatimi terasami a piatimi vežami. Bol postavaný z kameňa, iba bočné veže z tehál. Ako nové v khmérskej architektúre sa objavujú vstupné pavilóny, umiestnené okolo vnútorného nádvoria. Po stranách chrámu sa objavujú reliéfy nebeských tanečníc - apsaras a vstup chrámu strážia sochy božstiev a démonov. V tomto slohu sa začínajú viac uplatňovať voľné sochy s hlbšími záhybmi šiat a valcovité alebo kužeľovité uzly vlasov zakrývajú bohato zdobené čelenky. Zvieratá sa o proti predchádzajúcemu a nasledujúcemu obdobiu zobrazovali realistickejšie aj keď s mytologickými prvkami.

Najvýznamnejším obdobím khmérskeho klasického štýlu bol sloh chrámu Angkór Vat ( 1100- 1175 ), za vlády Súrjavarmana II., ktorý ho dal postaviť. Tento chrám znázorňujúci horu Meru bol zasvätený Višnuovi. Rozprestieral sa na ploche dvesto hektárov. Oproti predchádzajúcim chrámom bol Angkór Vat orientovaný nie na východ ale na západ, čo sa vysvetľuje aj tým, že tu bol pochovaný jeho zakladateľ. Veže chrámu tvorili šikhary podobné indickým, ale na miesto štvorbokého pôdorysu majú hviezdicový prierez a zakrivujú sa do tvaru granátu. Chrám je vyzdobený reliéfmi, ktoré zobrazujú božstvá, ľudí aj zvieratá s jemnou modeláciou, hierarchizáciou postav a strnulosťou postojov pripomínajú sochárstvo Egypta. Voľné sochy sa reliéfnej tvorbe nevyrovnajú. Postavy majú takmer štvorcové tváre, konvenčnú modeláciu tela a široký akoby nútený úsmev. najčastejšie je zobrazovaný sediaci Budha, ktorého chráni had vytvárajúci mu nad hlavou baldachýn.

Barokové obdobie

Vzniklo za vlády Džajavarmana VII., trvalo od roku 1181 do roku 1230 a predstavuje ho tzv. sloh chrámu Bajonu. Panovník bol často zobrazovaný so sklopenými viečkami v budhistickom rozjímaní, čo vyjadruje skrytú silu a energiu. Džajavarmana VII. dal obnoviť väčšinu stavieb poškodených vpádom Šanov, medzi nimi aj Chrám Angkór Vat. Dal postaviť mnoho budhistických chrámov, kláštorov, útulkov pre pútnikov a nemocníc pre svojich poddaných.

Ale najrozľahlejšou postavenou stavbou je urbanistický komplex Angkor Thom obohnaný štvorcovým múrom, so stranou dlhou tri kilometre. Chrám Bajon sa týči v jeho strede. Bol vystavaný na prelome 12. - 13. storočia. Kamenná stavba sa postupne dvíha zo štvorcového pôdorysu do pyramídy vysokej okolo štyroch metrov. Oproti tomu hlavná veža v strede stavby sa týči do výšky okolo 50 metrov a má kruhovú základňu. Je doplnená desiatkami ďalších veží vyrastajúcimi z horných chrámových nádvorí. Veže zdobí zo štyroch strán ľudská tvár, ktorá možno znázorňuje kráľa a ukazuje jeho moc. Vnútro chrámu zdobia bohato členené figurálne aj ornamentálne reliéfy. Okrem chrámu sa vnútri Angkor Thom nachádzali kráľovské paláce a správne strediská vlády. V reliéfnej tvorbe sa objavujú aj výjavy zo života ľudí. Voľné sochárstvo sa uvoľňuje, sochy nadobúdajú oduševnený výraz tváre, s typickým záhadným úsmevom.

Tento sloh sa skončil, keď Angkor spustošili Thajčania a mesto ostalo opustené.

Kategória: Architektúra podľa oblasti Kategória: Dejiny architektúry Kategória:Architektonické štýly