Kleisthenova ústava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kleisthenova ústava bola demokratická ústava starovekých Atén, ktorú svojimi reformami zaviedol aténsky politik Kleisthenés v roku 509 alebo 508 pred Kr.

Kleisthenova ústava znamenala zavŕšenie vývoja aténskej demokratickej ústavy od vlády rodovej aristokracie cez Drakontovo spísanie zákonov, Solónovu timokratickú ústavu a tyranidu Peisistratovcov. Reformu urobil Kleisthenés po vyhnaní Hippia, Peisistratovho syna (z Atén ho vyhnali v roku 510 pred Kr.).

Podstatou Kleisthenovej reformy bolo rozdelenie územia Atiky na tri časti (gr. trittýs):

  • prímorská časť – bola tam úrodná pôda, pestovalo sa predovšetkým obilie, vinič a olivové stromy;
  • podhorská časť – bola vhodná predovšetkým pre chov dobytka a pestovanie ovocných stromov;
  • vlastné Atény – sústreďovala sa tu remeselná výroba a obchod.

Z každej časti zobral jednu menšiu časť, ktorú spojil s ďalšími dvoma časťami a tri menšie jednotky vytvárali tzv. územnú fýlu, ktorá tvorila základ politického systému. Definitívne odstránil vplyv rodovej aristokracie, pretože ak si chcela nová fýla presadiť svoje politické požiadavky, museli sa dohodnúť všetky tri rozdielne časti.

Kleisthenes vytvoril nový politický orgán – radu 500. Každá fýla v nej mala 50 členov, ktorí sa každoročne losovali (nazývali sa prytanovia). Každá fýla si vyžrebovala 1/10 roka, počas ktorej úradovali jej členovia. Takéto obdobie sa nazývalo prytaneia. Počas prytanie konkrétnej fýly sa každý deň vylosoval jeden člen fýly, ktorý predstavoval najvyššieho predstaviteľa štátu. Aténsky občan mohol takúto funkciu zastávať len raz za život. Rada 500 zasadala v budove, ktorá sa nazývala prytaneion, pričom tam museli byť prítomné neustále 3/5 členov prytaneie. Za svoju neustálu prítomnosť dostávali stravu na účet štátu.

V čele územnej fýly stál každoročne volený vojenský veliteľ (stratégos), takže zbor desiatich stratégov tvoril najvyšší výkonný orgán štátu. Stratég musel počas úradovania svojej fýly zvolať aspoň raz zasadnutie ľudového zhromaždenia (ekklésia) a ďalšie tri – štyri razy podľa potreby, takže ľudové zhromaždenie sa schádzalo prakticky raz za týždeň.

Kleisthenes zaviedol aj črepinový súd (ostrakismos), na základe ktorého mohol byť z Atén vypovedaný občan, ktorý ohrozoval demokratickú ústavu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bleicken, Jochen: Athénská demokracie. Praha 2002
  • Pečírka, Jan: Dějiny pravěku a starověku. Praha 1979