Kniha Mormónova

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kniha Mormónova

Kniha Mormonova (anglicky Book of Mormon) je náboženská kniha, ktorú spolu s Bibliou uznávajú niektoré kresťanské cirkvi ako sväté Písmo. Nasledovníci tohto kresťanského smeru sa nazývajú mormóni.

Kniha Mormonova bola prvýkrát vydaná v roku 1830 a je podľa mormónskej viery skutočným historickým záznamom o Božom jednaní so starovekými obyvateľmi Ameriky. Kniha má oficiálny podtitul: Ďalšie svedectvo o Ježišovi Kristovi.

Pozadie vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

Autorom tejto knihy je Joseph Smith, ktorý je mormónmi považovaný za proroka. Podľa učenia mormónov boli Josephovi v roku 1827 odovzdané anjelom zlaté dosky, spísané v "reformovanej egyptčine", teda démotickej verzii egyptčiny. Smith potom tieto záznamy preložil do angličtiny a vydal ako Knihu Mormonovu.

Pozadie vzniku Knihy Mormonovej vyvoláva vo svete mnoho kontroverzií a kritiky.

Anjel Moroni[upraviť | upraviť zdroj]

V ďalšom videní v roku 1823 sa mu zjavil anjel menom Moroni a povedal mu o knihe, písanej na zlatých doskách, podávajúcej správu o predchádzajúcich obyvateľoch Ameriky. [1]. Joseph Smith mal túto knihu preložiť pomocou nástrojov, ktoré získa spolu s doskami. Joseph Smith tento zážitok popisuje vo vlastnom životopise:

Jedno zo starších vyobrazení anjela Moroniho, ako odovzdáva Zlaté dosky a ďalšie posvätné predmety Josephovi Smithovi

"Mal voľné rúcho nanajvýš prenikavej belosti. Bola to belosť presahujúcu čokoľvek pozemské, čo som kedy videl; bez toho že verím, že by akákoľvek pozemská vec mohla vyzerať tak nesmierne belostne a žiarivo. Ruky mal holé, a paže tiež, trochu nad zápästie; zároveň, mal tiež holé chodidlá, rovnako ako nohy, trochu nad členky. Hlavu a krk mal tiež holé. Mohol som si všimnúť, že na sebe nemá iného odevu ako toto rúcho, keďže bolo odhalené, takže som mohol vidieť jeho hruď.

Nielenže jeho rúcho bolo nesmierne biele, ale celá jeho osoba bola neopísateľne nádherná a tvár jeho popravde ako blesk. Izba bola nesmierne jasná, ale nie tak veľmi žiarivá ako bezprostredne okolo jeho osoby. Keď som na neho prvýkrát pozrel, bál som sa; ale strach ma čoskoro opustil.

Nazval ma menom a povedal mi, že je poslom poslaným ku mne z prítomnosti Božej a že sa volá Moroni; že Boh má pre mňa dielo, ktoré mám vykonať; a že moje meno má byť pokladané za dobré aj zlé medzi všetkými národmi, pokoleniami a jazyky, čiže že má byť medzi všetkými ľuďmi vyslovované ako v dobrom, tak v zlom. " [2]

Proces prekladu a kritické skúmanie[upraviť | upraviť zdroj]

Joseph Smith prekladal Knihu Mormonovu niekoľkými rôznymi nástrojmi

Roku 1827 získal podľa svojho rozprávania od anjela Zlaté dosky a do roku 1828 ich prekladal z reformnej egyptčiny démotického typu. O totožnosti tohto jazyka sa vedú veľké diskusie [3].

Joseph Smith nazýval prekladateľské nástroj, ktoré získal od anjela, Urim a Thummim [4]. Členmi mormónskej cirkvi je Smith posudzovaný ako "" Vidiaci ", lebo bol podobne ako niektorí proroci zo staroveku oprávnený používať kamene Urim a Thummim. O týchto kameňoch sa píše v Biblii aj v Knihe Mormonovej [5] [6] [7] [8] [9] [10] [11].

Znaky, ktoré Joseph Smith opísal a ktoré sú deriváciami hebrejského, egyptského, chaldejského a fenického písma

Ohľadom prekladu Knihy Mormonovej vzniklo mnoho kontroverzie. Hlavnou témou týchto diskusií o pravdivosti prekladaní býva často tému "vidiacich kameňov", ktoré Joseph Smith k prekladu vraj používal [12]. Mormónska cirkev existenciu "vidiacich kameňov" nepopiera [13]. Často vzniká zmätok kvôli tomu, že ľudia nerozlišujú medzi Urim a Thumimmom, daným Josephovi Smithovi anjelom, a Vidiacimi kameňmi, ktoré Joseph našiel sám pomocou inšpirácie.

Dej knihy[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha Mormonova rozpráva o príchode niekoľkých civilizácií zo Starého kontinentu na kontinent americký. Popisuje ich históriu, vojny i duchovné učenia, ktoré mali. Zaznamenáva návštevu vzkrieseného Ježiša, ktorý týchto obyvateľov učil svojmu evanjeliu. Príbeh končí v roku 421, kedy je národ Nefitov (z ktorého pochádzajú pisatelia Knihy Mormonovej) vyhladený susedným národom Lamánitov.

Jeden z preživších, kronikár Mormon, zapísal skrátený záznam histórie svojho národa. Použil k tomu kovový materiál, ktorý má najdlhšiu trvanlivosť. Záznam v kamennej truhlici zakopal do pahorku Kumora, kde ho podľa mormónskej viery našiel prorok Joseph Smith.

Štruktúra Knihy Mormonovej[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha Mormonova obsahuje pätnásť hlavných častí čiže "kníh", známych väčšinou pod menom svojho autora. Prvý diel (od Nefiho k Omnimu) je preklad z náboženských textov Nefitov. Druhý diel, od Mosiáša po Mormona, je skráteným záznamom historických dejín Nefitov. Záverečný diel, od 8. kapitoly Mormonovej do konca zväzku, vyryl Mormonov syn Moroni, ktorý potom skrátil históriu najstaršej americkej civilizácie ("Járeditov") a pridal vlastný záznam o svojom živote.

Americké evanjelium[upraviť | upraviť zdroj]

Americké evanjelium - príchod Ježiša Krista do Ameriky medzi Nefitov

Jednou z ústredných udalostí Knihy Mormonovej je narodenie a vzkriesenie Ježiša z Nazareta. Tzv. "Americké evanjelium" [14] je rozdelené do 4 častí:

A) Znamenie Kristovho narodenia - advent Mesiáša v súlade s proroctvami (3. Nefi 1:4-21) [15]

B) Znamenie Kristovho ukrižovania a jeho smrti - hlas Krista je počuť po celej krajine (3. Nefi 8-10) [16]

C) Trojdňová služba Spasiteľa medzi Nefitmi (3. Nefi 11-26) [17]

  1. Dramatické osobné zjavenie Ježiša medzi Nefitmi blízko chrámu v krajine Hojnosti. Učí náuku pokánia a krst vodou a Duchom Svätým.
  2. Je povolaných 12 apoštolov a je im daná právomoc krstiť. Ježiš učí rovnaké hodnoty, ktoré sú v biblickom "kázaní na vrchu".
  3. Ježiš lieči chorých a žehná deťom.
  4. Ježiš zavádza "večeru Pána" (telo a krv / chlieb a víno) a vysvetľuje dôležitosť modlitby. Učeníkom je daná moc odovzdávať Dar ducha.
  5. 12 učeníkov je pokrstených vodou a Duchom Svätým.
  6. Ježiš prednáša proroctvá, cituje Micheáša, Izaiáša a vysvetľuje Písma.
  7. Proroctvo o Novom Jeruzaleme na americkom kontinente.
  8. Ježiš napomína Nefitov kvôli vynechaniu prorockých slov Samuela Lamánitu a opravuje nefitské záznamy.
  9. Ježiš vysvetľuje Malachiášovo proroctvo, malé deti zázračne hovoria.

D) Kristova posledná návšteva medzi Nefitmi (3. Nefi 27-28) [18]

Vzťah k Biblii[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha Mormonova je príslušníkmi mormónskej viery braná ako záznam mnohých rôznych prorokov, rovnako ako Biblia. Má podobnú štruktúru, hoci pozadie jej aktuálneho vzniku je veľmi odlišné. Napriek tomu obe knihy tvrdia byť textami, v ktorých sú zaznamenané Božie slová.

Porovnanie literárneho štýlu[upraviť | upraviť zdroj]

Rovnako ako Biblia je aj Kniha Mormonova súborom rôznych literárnych foriem a štýlov. V oboch knihách nájdeme historické pasáže (Knihy Samuelove / Kniha Alma), prorocké pasáže (Izaiáš / Jeremiáš / príhovor Samuela Lamánitu / Abinadiho proroctvo), zjavenie (Ján / Eter), podobenstvo (Jákobove a Zenóšovo podobenstvo), žalmy (Dávidove žalmy / Nefiho žalmy), epištoly / listy (Pavlove epištoly / Moroniho epištoly / Almove epištoly) a evanjeliá (Matúš / 3 .Nefi).[19]

Epištoly[upraviť | upraviť zdroj]

Epištoly

V Knihe Mormonovej nájdeme 2 pastorálne epištoly. Tento druh listu je určený vedúcim Božieho stáda. V Biblii sú takýmito epištolami 1.Timotej, 2. Timotej a Titus; v Knihe Mormonovej zase pasáže Moroni 8:2-30 a Moroni 9. V Biblii ide o novozákonného apoštola Pavla, zanechávajúceho rady svojim 2 učeníkom, zatiaľ čo v Knihe Mormonovej píše nefitský vojvodca Mormon svojmu synovi Moronimu. V knihe Eter (5.kapitola) [20] zase nájdeme vzor prorockej epištoly, napísanej Moronim Josephovi Smithovi.

Zvyšných 6 epištol sú vojnové epištoly. Prvé dva listy sú dialógom medzi lamánitským vodcom Ammoronom a nefitským veliteľom Moronim (odlišný od proroka Moroniho) o výmene zajatcov. Nájdeme ich v pasážach Alma 54:5-14 a 54:16-24. Tretia (a tiež najdlhšia) vojnová epištola je list veliteľa Helamana, kde kapitánovi Moronimu rozpráva o statočnosti 2000 mladých mužov (Alma 56-58) [21]. Štvrtá a piata vojnová epištola je rozhovorom medzi kapitánom Moronim a vrchným sudcom nefitskej krajiny Pahoranom (Alma 60-61). Poslednú vojnovú epištolu nájdeme v 3.kapitole 3. Nefi, kde Giddiani, šéf teroristickej sekty, vydiera Lachonea, vrchného vladára nefitského ľudu.[22]

Žalmy[upraviť | upraviť zdroj]

Žalmy sú typickým literárnym štýlom biblických rukopisov. Nachádzame ich v Starom zákone aj vo zvitkoch od Mŕtveho mora v Kumráne. V Knihe Mormonovej nachádzame iba jeden žalm. Nachádza sa v 2. Nefi 4:16-35[23] a nazýva sa Nefiho žalm.[24]

Lamentácia ako literárny štýl proroka Jeremiáša aj proroka Mormona

Lamentácie[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha Jeremiáš a Plač sú typickými biblickými reprezentantmi lamentácie v starovekej literatúre. V Knihe Mormonovej nájdeme literárny štýl lamentácie v 6. kapitole knihy Mormon (17-22).[25]

Memoáre[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy 1. a 2. Nefi sa dá najlepšie opísať ako memoáre. Tento typ literatúry nájdeme tiež v Knihe Enos alebo Zenifovom zázname v Mosiášovy 9 a 10. Mormonov osobný záznam v kapitolách 1-7 spadá tiež do tejto kategórie[26].[27]

Prorocká rozprava[upraviť | upraviť zdroj]

Biblia obsahuje špecifický typ literatúry, ktorý nazývame prorockou rozpravou. Ide o príhovor, ktorý nielen opisuje ale tiež reflektuje aktuálnu situáciu náboženským spôsobom. Dobrými príkladmi sú napríklad prvé kapitoly Knihy Izaiáš; 23-32, kapitola Knihy Jeremiáš; 33-34, kapitola Knihy Ezechiel a mnohé ďalšie. Z Knihy Mormonovej ich možno menovať tiež niekolko: 1. Nefi 22; 2. Nefi 1, 29 a 32; Jákob 6; Mosiáš 12; Alma 10, 32-34, Heleman 7; atď.[28]

Kázanie / Rozprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mojžišova reč v 5. knihe Mojžišovej (Deuteronómium) 1, 5, 28 a 29; Jóbova rozprava; Eliášova reč na Hore Karmel (1. Kráľov 18: 20-40) a Amos (kapitoly 1 a 2) sú viditeľnými ukážkami tohto literárneho štýlu v Biblii. Kniha Mormonova obsahuje veľmi používanú pasáž, ktorá je stelesnením tohto štýlu. Ide o príhovor kráľa Benjamína v Knihe Mosiáš (2-4).[29]

Patriarchálne požehnanie[upraviť | upraviť zdroj]

Patriarchálne požehnanie nachádzame v Biblii hneď niekoľkokrát. Ako príklad môžeme uviesť Izáka žehnajúceho svojim synom v Genezis 27. Podobne aj v kapitolách Genezis 48 a 49 nachádzame mnohé požehnania. V semitskej kultúre, ktorou bol ovplyvnený aj hebrejský ľud bolo právom každého otca rodu (každého patriarchu) rozdať medzi svoje deti prekliatie i požehnanie. Patriarcha Lechí v Knihe Mormonovej je ozvenou tohto kultúrneho i náboženského zvyku (2. Nefi 1-4).[30]

Alegória v Knihe Mormonej a Biblii

Alegória[upraviť | upraviť zdroj]

Alegória je typickým literárnym štýlom Nového zákona. Ako vidíme v prípade Jánových alegórií ako sú "Dobrý pastier" (Ján 10:1-18) a alegória "O viniči" (Ján 15:1-8). V Knihe Mormonovej je popísaná alegória o ušľachtilom a divom olivovníku. Tento text nájdeme v Jákobovy 5:2-77 a je pripisovaný údajne hebrejskému prorokovi Zenóšovi. Biblia žiadneho proroka Zenóša neuvádza.[31]

Modlitba[upraviť | upraviť zdroj]

Modlitby sú typickým literárnym štýlom Starého i Nového zákona. Biblická veda ich skúma a rozdeľuje do niekoľkých rôznych kategórií. V Knihe Mormonovej nájdeme tiež niekoľko typov modlitieb.[32]

Pánova modlitba[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým a najznámejším typom je tzv. Pánova modlitba, ktorú nájdeme v 3. Nefim. Ide o "americkú" verziu biblického Otčenáša s niekoľkými drobnými rozdielmi.Tie sú však väčšinou dané tým, že Pánova modlitba v Novom zákone bola prednášaná v dobe, keby bol Ježiš stále v smrteľnosti, zatiaľ čo nefitská obdoba tej istej modlitby bola prednášaná už vzkrieseným Kristom. Preto je napríklad v mormonskej podobe vynechaná veta: "Príď Kráľovstvo Tvoje", pretože so zmŕtvychvstaným Mesiášom už prišlo. Rovnako tak je vynechaná pasáž: "Chlieb náš každodenný daj nám dnes". Ďalšie zmeny v modlitbe sú už minoritné (namiesto "v krajine" je uvedené "na zemi" a pod.)[33]

Zástupné modlitby[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem nej nájdeme v Knihe tiež niekoľko zástupných modlitieb.Tie sa väčšinou týkajú nejakej osoby alebo skupiny ľudí, za ktoré modliaca sa osoba prosí. Takouto skupinou môže byť celý národ (ako v prípade Helamana 11) alebo osobitná a malá skupina ľudí (Dvanásť apoštolov v 3. Nefim). V Eterovi 2:18-19, 2:22 a 3:2-5 nájdeme typické ukážky osobnej modlitby, prednášanej Bohu. Tieto modlitby sú v náboženských textoch najčastejšie.[34]

Miesto s Rameumptomom, kde sa Zoramiti raz za týždeň stretávali
Pohanská modlitba[upraviť | upraviť zdroj]

Zvláštnu modlitbu nájdeme v Almovi 31:15-18, kde sa "pohanský" národ Zoramitov modlí na zvláštnom mieste, zvanom Rameumptom. Táto modlitba, plná samochvály a nenávisti k ľuďom odlišnej viery, je pre mormónov vzorom "zlej modlitby", ktorá neuctieva ani neoslavuje "Pravého Boha". Ako protiklad k tejto zlovoľnej modlitbe sa o niekoľko veršov neskôr objavuje "modlitba pokory", ktorú prednáša prorok Alma mladší.[35]

Obradné modlitby[upraviť | upraviť zdroj]

Záverečným (a výsostným) typom modlitieb v Knihe Mormonovej sú tie prednášané pri obradoch. Nájdeme ich päť a prvá z nich je otvorená formula, ktorú použil okolo roku 147 pr. n. l. prorok Alma (starší), keď krstil vo vodách rieky Mormon. Táto obradná modlitba je svojim štýlom spontánna a odvážna a stojí v kontraste voči "inštitucionálnej" krstnej formule, ktorá sa začala používať o približne 180 rokov neskôr a ktorej text nájdeme v 3. Nefim 11:25. Tu je niekoľko znakov a protikladov krstných formúl v Mosiášovi a v 3. Nefim:

  1. V Mosiášovi sú slová povedané pri krste inšpirované Duchom Svätým ("A keď povedal tieto slová, vstúpil na neho Duch Pána, a on povedal ..."), zatiaľ čo v Nefim sú krstné slová akousi "oficiálnou formuláciou", od ktorej sa jedinci neodchyľujú. Takáto prax je aj v dnešnej najpočetnejšej mormónskej cirkvi, CJKSND.
  2. V Mosiášovi začína krstná modlitba slovami: "(oslovenie), krstím ťa", a až potom je spomenutá autorita, skrze ktorú je činené. Oproti tomu v Nefim sa celá modlitba začína spomenutím autority, a až potom sa hovorí o tom, aký typ obradu je vykonávaný.
  3. V Mosiášovi sa Alma odvoláva k autorite, danej "Od Všemohúceho Boha", v Nefim sa od začiatku modlitby spomína "autorita daná Ježišom Kristom". Tento rozdiel je spôsobený predovšetkým faktom, že Alma krstil ešte v starozákonnej dobe, zatiaľ čo nefitskí apoštoli sú osobnosťami čisto "novozákonnými".
  4. V Nefim je osoba krstená "v mene Otca, Syna i Ducha Svätého". Táto formulácia v Mosiášovi úplne chýba.
  5. V Mosiášovi je súčasťou krstnej modlitby tiež obsiahly individuálny text, ktorý Alma starší použil v rámci svojej osobnej inšpirácie. Tento prvok je v Nefim aj v dnešnej najpočetnejšej mormónskej cirkvi, CJKSND, v prípade krstu úplne vynechaný a je použitý až v ďalších obradoch (konfirmácia, udelenie kňazstva...).

Treťou obradnou modlitbou v Knihe Mormonovej je pasáž v Moronim (knihe Moroni), kde je zachytený postup vysväcovania kňazov a učiteľov nad ľudom. Táto modlitba nesie niektoré spoločné i rozdielne znaky s predchádzajúcimi obradnými formulami.

  1. Obradná formula pre vysväcovanie kňazov začína slovami: "V mene Ježiša Krista", čo sa odlišuje od oboch krstných formúl. Tieto slová sa na konci modlitby už neopakujú, a tak formula končí prostým "Amen".
  2. Obdarovávaná osoba je vysvätená iba do svojho úradu kňazstva (učiteľ / kňaz) a nie je jej špecificky odovzdané kňazstvo (Áronove / Melchizedechove). Tento fakt odlišuje vysväcovanie kňazov v dobe Moroniho života od súčasnej praxe najpočetnejšej mormónskej cirkvi, CJKSND.

Starozákonne spojenie[upraviť | upraviť zdroj]

Mormóni veria, že Kniha Mormonova je prepojená s príbehy Starého zákona.

Biblický Jozef[upraviť | upraviť zdroj]

Mormóni veria, že Joseph Smith (zakladateľ mormonizmu) je duchovným aj skutočným potomkom biblického Jozefa. [36][37] Proroctvo o jeho príchode nájdeme aj v Knihe Mormonovej (2.Nefi 3). "A tak prorokoval Jozef, hovoriac: Hľa, oného vidca Pán požehná; a tí, ktorí sa budú usilovať vziať mu život, budú uvedení do zmätku; lebo tento sľub, ktorý som obdržal od Pána o ovocí bedier svojich, bude splnený. Hľa, som si istý naplnením tohto sľubu; A on sa bude nazývať po mne; a bude sa nazývať po otcovi svojom. A bude ako ja; lebo to, čo Pán prinesie rukou jeho, to privedie mocou Pána ľud môj k spáse."[38]

Jozefov rod - Efraim a Manasses[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Knihy Mormonovej bol Lechí a jeho synovia z izraelského rodu Manasses. Izmael a jeho dcéry, ktoré sa stali manželkami Lechího synov, boli pôvodom z Efraima, teda Manassesovho brata. [39] Mormóni veria, že toto spojenie 2 Jozefových rodov je naplnením biblického proroctva z knihy Genesis (Genesis 49,22-26[40]), kde biblický patriarcha Jákob dáva požehnanie svojmu synovi: "Jozef je plodná ratolesť, plodná ratolesť pri prameni; ratolesti prerastajú múr. Horkosťou ho napĺňali, šípy ho ohrozovali, lukostrelci ho napádali. Jeho luk si zachová svoju pružnosť, jeho ruky svoju sviežosť. Z rúk Jákobovho Mocného vzíde Pastier, Skala Izraela. Kiež ti pomáha Boh tvojho otca! Kiež ťa žehná Všemohúci požehnaním nebies zhora, požehnaním priepastnej hlbiny zdola a požehnaním pŕs a lona! Požehnania tvojho otca prevýšia požehnania odvekých vrchov a večných pahorkov. Nech spočinú na Jozefovej hlave, na temene zasvätenca medzi bratmi!" [41]

Ezechielove proroctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha Mormonova a Ezechiel

Mormóni verí, že starozákonný prorok Ezechiel vo svojom videní predpovedal spojenie Biblie s Knihou Mormonovou.[42] Mormonský apoštol Bruce McConkie vo svojej knihe Mormonská doktrína vysvetľuje: "Ezechiel nazval Knihu Mormonovu "drevom Efraimovým" a "drevom Jozefových v rukách Efraima". V podobnej symbolike nazval Bibliu "drevom Júdovým" a sľúbil, že obe drevá budú spojené v jedno (Ezechiel 37:15-28)[43] ". [44]

Novozákonné spojenie[upraviť | upraviť zdroj]

Mormóni tvrdia, že keď Ježiš pred svojimi učeníkmi hovoril ešte o iných ovciach, ktoré musí priviesť do spoločného ovčinca, tak mal na mysli práve "odlomenú vetvu" ľudí, ktorí žili v Amerike a očakávali príchod Mesiáša.

Dosky Knihy Mormonovej[upraviť | upraviť zdroj]

Časová os Knihy Mormonovej

V Knihe Mormonovej sa hovorí o niekoľkých rôznych druhoch kovových dosiek.

Dosky Nefiho[upraviť | upraviť zdroj]

Dosky Nefiho opisujú dejiny Nefitov, teda starovekého amerického národa, ktorý údajne existoval od 6. storočím pr. n. l. a bol dobitý susedným národom v 5. storočí n. l. [45] Niektorí bádatelia súdia, že ide o proto-mayskú civilizáciu.

História tohto národa je popísaná predovšetkým na doskách Nefiho, ale nájdeme ju aj v doskách Mormonových.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Dosky Nefiho boli dvoje. Prvé (malé=krátke) sa podrobnejšie venovali duchovným záležitostiam, zatiaľ čo druhé (veľké=dlhé) sa väčšinou zaoberali svetskými dejinami spomínaných ľudí (1. Nefi 9:2-4) [46]. Dnes máme informácie z týchto dosiek dochované v 12 knihách Knihy Mormonovej.

Časová os járeditskej civilizácie

Menšie dosky Nefiho nájdeme v prvých 6 knihách Knihy Mormonovej. Ide o záznam duchovných udalostí medzi rokmi 600. pr. n. l. až 130 pr. n. l. Svetské (teda prevažne historické) udalosti z tohto obdobia boli stratené pri preklade Knihy Mormonovej. Z toho dôvodu nie je v dnešnej Knihe Mormonovej príliš historických informácií z tohto časového obdobia.

Záznam z rokov 130 pr. n. l. - 321 n. l., teda obsah 5 nasledujúcich kníh, je už spojením duchovných i svetských udalostí. Začína knihou Mosiáš a končí knihou 4. Nefi.

Dosky Mormonove[upraviť | upraviť zdroj]

Záznam medzi rokmi 321 n. l. - 421 n. l. bol spísaný kapitánom nefitského vojska, dejepiscom Mormon, a jeho synom Moronim [47].

Mormon tiež skrátil Dosky Nefiho, lebo pôvodne obsahovali príliš veľké množstvo informácií. Preto nájdeme Mormonove poznámky aj v texte, ktorý pochádza z Nefiho dosiek.

Staroveký dejepisec Mormon oddelil text Nefiho dosiek v období 130. pr. n. l. "Slovami Mormonovými" [48]. Jedná sa o knihu, ktorá obsahuje vysvetlenie k Nefiho doskám a k tomu, prečo v roku 130. pr. n. l. došlo k zmene zápisu svätých kníh v starovekej Amerike.

Dejepisec napísal ešte jednu vlastnú knihu, a to z obdobia 321 n. l. - 385 n. l., kedy opisuje koniec a zánik Nefitského národa. Jeho syn Moroni doplnil Mormonove dosky o svoju vlastnú knihu, ktorá sa odohráva po Mormonovej smrti, teda v období 385 n. l. - 421 n.l. [49]

Kritické skúmanie textu[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha Mormonova je kompiláciou 15 menších kníh z rôznych historických období a miest na americkom kontinente. Tieto knihy sú mnohokrát skrátením starších záznamov, z ktorých tieto knihy čerpajú. Podobne ako u Biblia nie je teda úplne ľahké preskúmať autenticitu textu.

Kritické, historické, archeologické a vedecké skúmanie texte Knihy Mormonovej naráža v dnešnej dobe na niekoľko problémov.

  1. Na niekoľkých miestach nie je celkom jasné, kto je doslovným autorom textu - či pôvodný pisateľ (Nefi, Jakob, Alma ... Eter) alebo ten, ktorý ho skrátil (Mormon / Moroni). Na tento prípad narážame aj v prípade Biblie, kde nie je jasné, kto je finálnym redaktorom textu, či pôvodný pisateľ (Abrahám, Mojžiš...Ježiš) alebo konečný zapisovateľ (Léviti /apoštoli).
  2. Veľká časť historických dejín je popísaná skráteným alebo duchovným spôsobom. Obdobie od začiatku nefitského národa do ríše kráľa Mosiáša je zahalená historickým vákuom. Rovnako tak sú veľké časti jareditskej aj nefitskej histórie popísané na niekoľkých málo stránkach. Histórie lamánitských národov nie sú opísané takmer vôbec. Oproti tomu sú však historické obdobia (ako napríklad text knihy Mosiáš, Alma a Helaman), kde je veľmi detailne popísané fungovanie starovekej americkej spoločnosti. V Biblii máme taktiež "duchovné knihy" (napríklad Genezis, teda dejiny sveta od Stvorenia Adama do egyptského otroctva), kde nenachádzame príliš historickej opory. Oproti tomu historické knihy Samuelove, Kráľovské a Letopisy sú ľahko porovnateľné so zachovanými archeologickými a historickými dôkazmi.
  3. Kniha Mormonova obsahuje množstvo pojmov, ktoré nemajú žiadny oficiálny preklad do moderných jazykov. Ide o názvy osôb, zvierat, miest i mnohých ďalších vecí. Tieto pojmy je zložité preložiť, pretože pochádzajú z obdobia, ktoré je viac ako 1000 rokov vzdialené od jazyka, ktorý našli a zaznamenali európski dobyvatelia v 16. storočí. Kritické skúmanie textu Knihy Mormonovej sa preto sústredí aj na porovnávanie daných pojmov inými starovekými jazyky "Starého kontinentu" (hebrejčinou, aramejčinou, egyptčinou, chaldejštinou) ako jazykmi, s ktorými prišli pôvodný pisatelia kníh do styku.

Religionistická štúdia o Knihe Mormonovej[upraviť | upraviť zdroj]

Zdeněk Vojtíšek a jeho štúdie

Zdeněk Vojtíšek, zameriavajúci sa na nové náboženské hnutia a sekty, napísal o mormonizme a Knihe Mormonovej štúdiu.

Akademická štúdie o mormonizme

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Brewster, Quinn (1996). "The Structure of the Book of Mormon: A Theory of Evolutionary Development". Dialogue: A Journal of Mormon Thought 29 (2): 109–140.[dead link].
  • Bushman, Richard Lyman (2005). Joseph Smith: Rough Stone Rolling. New York: Knopf. ISBN 1-4000-4270-4.
  • Dunn, Scott C (2002). "Automaticity and the Dictation of the Book of Mormon". In Vogel, Dan; Metcalf, Brent Lee. American Apocrypha: Essays on the Book of Mormon. Salt Lake City, Utah: Signature Books. pp. 17–46. ISBN 1-56085-151-1.
  • Givens, Terryl (2002). By the Hand of Mormon: The American Scripture That Launched a New World Religion. Oxford University Press. ISBN 0-19-516888-7.
  • Midgley, Louis C (1997). "Who Really Wrote the Book of Mormon?: The Critics and Their Theories". In Reynolds, Noel B. Book of Mormon Authorship Revisited: The Evidence for Ancient Origins. Provo, Utah: Foundation for Ancient Research and Mormon Studies. pp. 101–139. ISBN 0-934893-25-X.
  • Persuitte, David (2000). Joseph Smith and the Origins of The Book of Mormon (second ed.). McFarland & Company. ISBN 0-7864-0826-X.
  • Roberts, Brigham H (1985). Madsen, Brigham D., ed. Studies of the Book of Mormon. Urbana, Illinois: University of Illinois Press. ISBN 0-252-01043-
  • Spaulding, Solomon (1996). Reeve, Rex C, ed. Manuscript Found: The Complete Original "Spaulding" Manuscript. Provo, Utah: Religious Studies Center, Brigham Young University.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kniha Mormonova na českej Wikipédii.

  1. Zjavenie anjela Moroniho, Životopis Josepha Smitha na stránkach mormónskej Cirkvi [1]
  2. Popis anjela Moroniho z životopisu Josepha Smitha [2]
  3. Existuje vôbec písmo zvané "reformovaná egyptčine"? [3]
  4. Kamene Urim a Thummim na stránkach mormónskej cirkvi [4]
  5. urim a Thummim v Biblii [5]
  6. Urim a Thummim v židovskej tradícii [6]
  7. Urim a Thummim podľa mormónskej cirkvi
  8. Príbeh v knihe exodus o tom, ako Mojžiš s Aaronom získali Urim a Thummim [7]
  9. Popis používanie urim a Thummimu v biblickej knihe Levitikus [8]
  10. urim a Thummim v biblickej knihe Numeri [9]
  11. Strata zjavenie skrze Urim v biblickej knihe Samuelovej [10]
  12. Používal Joseph Smith "kameň v klobúku", aby preložil Knihu Mormonovu? [11]
  13. Mormonský apoštol hovorí o vidcom kamenu v klobúku ako technike preklade Knihy Mormonovej [12]
  14. Our Book of Mormon, Sidney B. Sperry (Professor of Old testament languages and literature, BYU), Stevens and Wallis Inc., 1947, Salt Lake City, Utah, str. 83
  15. [13]
  16. [14]
  17. [15]
  18. [16]
  19. Our Book of Mormon, Sidney B. Sperry (Professor of Old testament languages and literature, BYU), Stevens and Wallis Inc., 1947, Salt Lake City, Utah, str.113
  20. Eter 5 [17]
  21. Alma 56 [18]
  22. Our Book of Mormon, Sidney B. Sperry (Professor of Old testament languages and literature, BYU), Stevens and Wallis Inc., 1947, Salt Lake City, Utah, str.102
  23. 2.Nefi [19]
  24. Our Book of Mormon, Sidney B. Sperry (Professor of Old testament languages and literature, BYU), Stevens and Wallis Inc., 1947, Salt Lake City, Utah, str.110
  25. Our Book of Mormon, Sidney B. Sperry (Professor of Old testament languages and literature, BYU), Stevens and Wallis Inc., 1947, Salt Lake City, Utah, str.111
  26. Mormon 1-7 [20]
  27. Our Book of Mormon, Sidney B. Sperry (Professor of Old testament languages and literature, BYU), Stevens and Wallis Inc., 1947, Salt Lake City, Utah, str.117
  28. Our Book of Mormon, Sidney B. Sperry (Professor of Old testament languages and literature, BYU), Stevens and Wallis Inc., 1947, Salt Lake City, Utah, str.127
  29. Our Book of Mormon, Sidney B. Sperry (Professor of Old testament languages and literature, BYU), Stevens and Wallis Inc., 1947, Salt Lake City, Utah, str.118
  30. Our Book of Mormon, Sidney B. Sperry (Professor of Old testament languages and literature, BYU), Stevens and Wallis Inc., 1947, Salt Lake City, Utah, str.125
  31. Our Book of Mormon, Sidney B. Sperry (Professor of Old testament languages and literature, BYU), Stevens and Wallis Inc., 1947, Salt Lake City, Utah, str.134
  32. Our Book of Mormon, Sidney B. Sperry (Professor of Old testament languages and literature, BYU), Stevens and Wallis Inc., 1947, Salt Lake City, Utah, str.135
  33. Our Book of Mormon, Sidney B. Sperry (Professor of Old testament languages and literature, BYU), Stevens and Wallis Inc., 1947, Salt Lake City, Utah, str.136
  34. Our Book of Mormon, Sidney B. Sperry (Professor of Old testament languages and literature, BYU), Stevens and Wallis Inc., 1947, Salt Lake City, Utah, str.137
  35. Our Book of Mormon, Sidney B. Sperry (Professor of Old testament languages and literature, BYU), Stevens and Wallis Inc., 1947, Salt Lake City, Utah, str.138
  36. Joseph Smith potomkom Jozefa egyptského [21]
  37. Josef egyptský a mormonismus [22]
  38. Kniha Mormonova online [23]
  39. [24]
  40. Jozefovo požehnanie [25]
  41. Genesis 49[26]
  42. Drevo Efraimove [27]
  43. Ezechiel kapitola 37 [28]
  44. Šablóna:Citace monografie
  45. Dosky Nefiovy - Stručné vysvetlenie [29]
  46. Rozdelenie dosiek Nefiových - Stručné vysvetlenie [30]
  47. Mormon a Moroni - Stručné vysvetlenie [31]
  48. Slová Mormonova [32]
  49. Kniha Moroni [33]

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]