Kolokabilita
Kolokabilita alebo spájateľnosť je schopnosť lexikálnej jednotky (slova alebo frazémy) spájať sa s inými jazykovými jednotkami tak, aby sme dostali zmysluplnú, gramaticky správnu a štylisticky adekvátnu výpoveď. Je daná ich valenciou a kompatibilitou. Je to informácia o tom, aké sémantické príznaky musí mať slovo B syntakticky spojené so slovom A. V týchto prípadoch ide o sémantickú spájateľnosť alebo sémantické obmedzenia na spájateľnosť slova A.
Monokolokabilné slová[upraviť | upraviť zdroj]
Sú to lexikálne jednotky, ktoré sa spájajú s obmedzeným počtom iných slov; sú to teda slová s minimálnou kolokačnou potenciou (v slovníkoch sú takéto jednotky často spracované s poznámkou iba v spojení/obyčajne v spojení, napr. roniť (slzy), oteliť sa (o krave), cválať (o koni), gágať (o husi), špúliť (ústa, pery), klipkať (očami, viečkami), ceriť (zuby), frenetický (potlesk).
Polykolokabilné slová[upraviť | upraviť zdroj]
Sú také lexikálne jednotky, ktoré majú veľký kolokačný potenciál.
Kolokačnú paradigmu možno vymedziť aj intencionálne, teda tak, že poukážeme na sémantické vlastnosti členov paradigmy.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- J. Filipec – F. Čermák, 1985.