Preskočiť na obsah

Kolportáž

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O ústnom šírení správ, zväčša so senzačným zafarbením pozri klebeta.
Osemroční kameloti Willie Cohen a Max Rafalovizht predávajú noviny vo Philadelphii (1910)
Kamelotka Lujza Blaha predáva noviny na námestí v Budapešti (1972)

Kolportáž alebo kolportérstvo je podomový roznos alebo pouličný predaj periodík (novín, časopisov, letákov), príp. kníh či iných tlačovín.[1][2][3][4]

Osoba, ktorá sa takejto činnosti venuje sa označuje výrazom kolportér, resp. kolportérka (z franc. colporteur – „podomový obchodník/podomová obchodníčka“[pozn 1]),[8][9][10][11] zatiaľ čo výraz kamelot, resp. kamelotka (z franc. camelot[pozn 2]) sa viaže výlučne na pouličný predaj novín či časopisov.[14][15][16][17]

Približne do 2. polovice 19. storočia sa periodická tlač roznášala predplatiteľom (abonentom), následne sa rozšírilo jej predávanie priamo na verejných priestranstvách (na námestiach, frekventovaných uliciach, železničných staniciach a pod.).[18] Túto prácu často vykonávali ľudia z chudobnejších sociálnych vrstiev (najmä deti),[19] preto sa slovo kamelot do značnej miery stalo synonymom chudobného človeka (napr. v názve románu Hansa Dominika Z kamelota milionárom[20]). V 20. storočí úloha kamelota postupne klesla, avšak nevymizla, pričom vzrástol význam stánkového a abonentského predaja periodík.[18]

  1. ↑ Franc. sloveso colporter – „roznáška“, z ktorého bolo odvodené podstatné meno colporteur, je novšia forma pôvodného starofranc. comporter, ktoré pochádza z lat. comportare – „znášať, zvážať, dopravovať“,[5][6] pričom začiatočné col- je podľa starofranc. porter a col – „niesť na krku“, ktorý je odvedený zo starofranc. col (dnes franc. col) pochádzajúceho z lat. collum – „krk, hrdlo“, pričom výraz sa pôvodne týkal podomových obchodníkov, ktorí takýmto spôsobom roznášali svoj tovar.[7]
  2. ↑ Franc. podstatné meno camelot (pôvodne „ambulantný predavač“[12]) pochádza podľa Jiřího Rejzeka z argotického coesmelot, deminutíva od coesme – „kolportér“.[13] Ľubor Králik uvádza ako možný pôvod franc. sloveso cameloter – „zhotovovať výrobky nízkej kvality; predávať na ulici“, čo je odvodením od franc. substantíva camelote – „tovar nízkej kvality“, pochádzajúceho pravdepodobne zo staršieho franc. argotického substantíva camelotier – „obchodník; pašerák, zlodej“, ktorého pôvod je nejasný.[12]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ OSVALDOVÁ, Barbora. kolportáž. In: OSVALDOVÁ, Barbora; HALADA, Ján (eds.). Praktická encyklopedie žurnalistiky a marketingové komunikace. 3. rozš. vyd. Praha : Libri, 2007. ISBN 978-80-7277-266-7. S. 103. „roznáška, nabídka včetně pouličního prodeje zboží, především novin a knih.“
  2. ↑ kolportáž. In: KRAUS, Jiří (ed.). Slovník cudzích slov: akademický. 2. dopl. a uprav. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. [Cit. 2025-12-19]. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
  3. ↑ kolportáž. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Mária. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava; Prešov : SAMO, 2008. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 599. „publ.[icisticky výraz] 1. roznášanie a predaj novín, časopisov, publikácií a pod. 2. ústne šírenie správ (obyč. senzačných)“
  4. ↑ kolportérstvo. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Mária. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava; Prešov : SAMO, 2008. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 599. „publ.[icisticky výraz] zamestnanie, činnosť kolportéra“
  5. ↑ comportō. In: PRAŽÁK, Josef M.; NOVOTNÝ, František; SEDLÁČEK, Josef. Latinsko-český slovník. Zväzok 1, A – K. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, c1955. S. 266.
  6. ↑ kolportovat. In: REJZEK, Jiří. Český etymologický slovník. 2. nezmen. vyd. Voznice : Leda, 2012. ISBN 978-80-7335-296-7. „kolportovat ‘roznášet tiskoviny’, kolportáž, kolportér. Z fr.[ancouzského] colporter ze staršího comporter, vlastně ‘nosit s sebou’, z lat.[inského] comportāre z com- [...] a portāre ‘nosit’.“
  7. ↑ kolportovať. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2015. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 278. „kolportovať ‚roznášať (tlač)‘ (od 19. stor.[očia]) • Z fr.[ancúzskeho] colporter, čo je novšia forma za pôvodné comporter, z lat.[inského] comportáre ‚znášať‘, zloženého z lat. com- [...] a portáre ‚niesť, nosiť‘; začiatočné col- je podľa stfr. [=starofrancúzskeho] spojenia porter a col ‚niesť na krku‘, od stfr. col (dnešné fr. cou), z lat. collum ‚krk, hrdlo‘ – pôvodne o podomových obchodníkoch, ktorí takto roznášali svoj tovar. Z odvodenín kolportáž (fr. colportage), kolportér (fr. colporteur) a i.“
  8. ↑ kolportér. In: Encyclopaedia Beliana: Slovenská všeobecná encyklopédia. 1. vyd. Zväzok deviaty, Koks – Kraj. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2021. ISBN 978-80-970350-3-7. S. 92. „pouličný al.[ebo] podomový roznášač al. predavač novín, časopisov, príp.[adne] kníh či iných tlačovín. Pôv.[odne] sa takýmto spôsobom šírila náb.[oženská] protest.[antská] literatúra. Činnosť k.[olportérov] sa rozvinula v 30. rokoch 19. stor.[očia] v súvislosti s rozvojom miest v období priem.[yselnej] revolúcie vo Francúzsku, v USA a Spojenom kráľovstve.“
  9. ↑ TUŠER, Andrej. Ako sa robia noviny. 4. preprac. vyd. Bratislava : Eurokódex, 2010. ISBN 978-80-89447-23-7. S. 207. „kolportér osoba, ktorá roznáša alebo predáva periodickú tlač“
  10. ↑ kolportér. In: JAROŠOVÁ, Alexandra; BUZÁSSYOVÁ, Klára (eds.). Slovník súčasného slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok H – L. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2011. [Cit. 2025-12-22]. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.
  11. ↑ kolportér. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Mária. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava; Prešov : SAMO, 2008. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 599. „publ.[icisstický výraz] roznášač a predavač novín, časopisov a pod.“
  12. 1 2 kamelot. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2015. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 251. „kamelot ‚pouličný predavač tlače‘ (od 20. stor.[očia]) • Z fr.[ancúzskeho] camelot (pôvodne ‚ambulantný predavač‘), asi od slovesa cameloter ‚zhotovovať výrobky nízkej kvality; predávať na ulici‘, čo je odvodenina od fr. camelote ‚tovar nízkej kvality‘, pravdepodobne od staršieho fr. argot.[ového výrazu] camelotier ‚obchodník; pašerák, zlodej‘, nejasného pôvodu.“
  13. ↑ kamelot. In: REJZEK, Jiří. Český etymologický slovník. 2. nezmen. vyd. Voznice : Leda, 2012. ISBN 978-80-7335-296-7. „kamelot ‘pouliční prodavač novin’. Z fr.[ancouzského] camelot z argotického coesmelot, zdrobněliny od coesme ‘kolportér, prodavač’ nejasného původu.“
  14. ↑ OSVALDOVÁ, Barbora. kamelot. In: OSVALDOVÁ, Barbora; HALADA, Ján (eds.). Praktická encyklopedie žurnalistiky a marketingové komunikace. 3. rozš. vyd. Praha : Libri, 2007. ISBN 978-80-7277-266-7. S. 99-100. „(franc. camelot = původně pouliční obchodník) – v našem prostředí prodavač novin. Noviny a časopisy se původně doručovaly přímo předplatitelům, teprve v první polovině 19. století se začaly prodávat na ulicích, kde kameloti vyvolávali nejzajímavejší titulky [...] a propagovali v konkurenci svůj list.“
  15. ↑ TUŠER, Andrej. Ako sa robia noviny. 4. preprac. vyd. Bratislava : Eurokódex, 2010. ISBN 978-80-89447-23-7. S. 206. „kamelot pouličný predavač novín a časopisov“
  16. ↑ kamelot. In: JACZ, Ľudovít (ed.). Malá encyklopédia žurnalistiky. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1982. S. 227. „pouličný predavač novín a časopisov. Periodická tlač sa pôv.[odne] nepredávala na verejných priestranstvách, ale sa roznášala predplatiteľom. Až zhruba v 2. polovici 19. stor.[očia] prenikla na ulice, námestia a bulváre, pričom ju predávali ľudia (často deti) z najchudobnejších spoločenských vrstiev, preto sa slovo k.[amelot] do značnej miery stalo synonymom „bedára“ (známe romány typu Z kamelotu milionárom). V súčasnosti úloha k. pri predaji periodickej tlače klesá a rastie význam stánkového a abonentského predaja.“
  17. ↑ kamelot. In: JAROŠOVÁ, Alexandra; BUZÁSSYOVÁ, Klára (eds.). Slovník súčasného slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok H – L. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2011. [Cit. 2025-12-22]. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.
  18. 1 2 Jacz, Ľudovít, ed. (1982), „kamelot“, Malá encyklopédia žurnalistiky, Bratislava: Obzor, str. 227, OCLC 755139426
  19. ↑ Nosovský, Karel (1927), Knihopisná nauka a vývoj knihkupectví československého, Praha: Nákladem vlastním, str. 397, OCLC 219819395
  20. ↑ Hans, Dominik ([1943]), Z kamelota milionárom, Žilina: Učiteľské kníhkupectvo a nakladateľstvo O. Trávniček

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kolportáž
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kolportáž&oldid=8137351“