Konflikt v Cabinde

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Konflikt Angola – Cabinda bol násilný konflikt, v ktorom zohrala veľkú úlohu ropa. Predstavuje boj za samostatnosť oblasti Cabinda v Angole.

Tento konflikt môžeme zaradiť medzi vnútroštátne konflikty, keďže hlavným aktérom je angolská vláda a druhým je neštátny aktér (Front za oslobodenie enklávy Cabinda = FLEC), ktoré žiada nezávislosť (samostatnosť) od Angoly. Angolská provincia Cabinda leží na Atlantickom pobreží severne od Angoly medzi Demokratickou republikou Kongo a Kongom. Cabinda pôvodne nepatrila Angole, bola k nej pričlenené v roku 1956. V 50. rokoch 20. storočia bola na tomto území objavená ropa a v ďalšej dekáde už začala ťažba.[1] Dôležitosť Angoly ako producenta ropy postupne stúpala (v roku 2007 sa stala členom OPEC a v roku 2009 sa stala najväčším africkým producentom ropy). Nakoľko cabindská ropa tvorí vyše 50 % celkovej produkcie krajiny, je pre Angolu veľmi dôležitá. Ale do tejto provincie smeruje len zlomok daní získaných z cabindskej ropy, takže provincia zostáva chudobná a zaostalá. Vláda nie je ochotná poskytnúť provincií väčšiu časť z príjmov ropy, čo smeruje k požiadavkám ozbrojených hnutí za nezávislosť. Nedostatočné príjmy z ropy nie sú jediným motívom na snahu o nezávislosť provincie Cabinda. Ďalším motívom sú historické súvislosti.[2] Súčasná situácia v provincii Cabinda je stále napätá, problém úplne nevyriešila ani mierová dohoda z roku 2006.

Historické súvislosti[upraviť | upraviť zdroj]

Ako sme už uviedli, Cabinda je jednou z provincii štátu Angola leží na pobreží Atlantického oceánu a od Angoly je oddelená pásmom územia Demokratickej republiky Kongo dlhého približne 60 km. Územie Cabindy pôvodne nepatrilo Angole. V roku 1885 sa stala portugalským protektorátom nazývaným „portugalské Kongo“, čo znamenalo väčšiu nezávislosť ako mala angolská kolónia. To je motívom separatistov Cabindy – historická a kultúrna odlišnosť, ktorou obhajujú právo cabindskej provincie na samostatnosť. Až v roku 1956 bola Cabinda pričlenená k Angole, čoho reakciou bolo založenie hnutia FLEC (Frente da libertação do enclave de Cabinda = Front za oslobodenie enklávy Cabinda) v roku 1963 s cieľom o opätovnú nezávislosť od Angoly. Cabinda je územie veľmi bohaté na zásoby ropy- tá bola objavená v roku 1954 a odvtedy prispieva k sporu s angolskou vládou. V roku 1975 národná armáda, ktorej pomáhali kubánske vojská, vstúpila do Cabindy, aby získala cabindské ropné polia[1]. V súčasnosti produkuje oblasť Cabindy vyše 50 % angolskej ropy, preto je pre Angolu ekonomicky významná. Pre svoje prírodné zdroje je Cabinda často označovaná ako „Kuvajt Afriky“. Cabinda disponuje aj zásobami zlata, uránu, diamantov a vzácneho dreva. Toto bohatstvo sa však neprispieva k zvyšovaniu životnej úrovni miestneho obyvateľstva. Zisk využíva vláda a ropné spoločnosti zo zahraničia. Cabinda dostáva len 10 % z ročného zisku Angoly z produkcie ropy. Jej obyvatelia preto zostávajú v chudobe a kvôli pretrvávajúcim nepokojom mnohí z nich odišli zo svojich domovov[2].

Aktéri konfliktu[upraviť | upraviť zdroj]

V ďalšej časti kapitoly charakterizujeme hlavných aktérov konfliktu. Najprv uvedieme Angolskú vládu, ktorá sa do intenzívneho boja s FLEC pustila až v roku 2002. Jej primárnym cieľom bolo zachovať územie Angoly vrátane provincie Cabinda zo strategických (ekonomických) dôvodov. Počas vojny sa snažila donútiť FLEC k jednaniam. Jednou z príčin neúspešných mierových jednaní bolo, že jednotlivé frakcie FLEC majú odlišné vízie budúcnosti Cabindy, a tak nebolo s kým vyjednávať. Ďalším hlavným aktérom konfliktu je Front za oslobodenie enklávy Cabinda (FLEC), ktorý vznikol v roku 1963. Počas celého svojho fungovania bolo hnutie veľmi roztrieštené, čo pretrváva v podstate do súčasnosti. Medzinárodný záujem si FLEC získal až útokmi na futbalových hráčov Toga počas zápasov o africký pohár v roku 2010, ku ktorým sa prihlásila FLEC-FAC. Počas 80. rokov sa FLEC v dôsledku odlišných postupov na dosiahnutie nezávislosti (nezávislosť verzus autonómia) roztrieštilo na viacero segmentov. V roku 1984 vznikla organizácia Ozbrojené sily Cabindy FLEC-FAC (Forças Armadas de Cabinda) a Obnovená FLEC (FLEC Renovada, FLEC-R). FLEC-FAC predstavuje ozbrojenú časť hnutia, ktorá požaduje íplnú samostatnosť bez komromisov. Organizácia odmieta dohodu z roku 2006 a podporuje možnosť referenda o budúcnosti Cabindy, na ktorom by sa mali zúčastniť len obyvatelia provincie. S týmto návrhom nesúhlasí vláda, ktorá považuje otázku Cabindy za záležitosť celého štátu. FLEC-R považuje za svoj hlavný cieľ dosiahnutie nezávislosti umiernenou cestou. Táto frakcia stále považuje Cabindu za portugalský protektorát, preto sa často obracia na Portugalsko. Bývalá koloniálna veľmoc Portugalsko sa do konfliktu nechcela angažovať, nakoľko konflikt považuje za záležitosť Angoly.[3] Vzhľadom na diplomatické jednanie je FLEC-R vhodnejšia vyjednávanie s vládou. Ich spolupráca vyústila do prímeria v roku 1995 a dohody s vládou v roku 1996 a do Memoranda o porozumení v roku 2006. Snahu o vyriešenie konfliktu mala aj katolícka cirkev, ktorá spolu s ostatnými nevládnymi a komunitnými organizáciami vytvorila Hnutie za mier. Bola tiež vytvorená Ad hoc komisia pre ľudské práva v Cabinde a Koalícia pre zmiernenie, transparenciu a občianstvo, ktoré sa snažili poukázať na situáciu v Cabinde vypracovaním práv o porušovaní ľudských práv počas vládnej ofenzívy v rokoch 2002 – 2003. V roku 2004 vzniklo Cabindské fórum pre dialóg (CFD), ktoré tvorili zástupcovia všetkých frakcií FLEC a ostatných organizácií. Toto fórum malo byť zástupcom v jednaniach s vládou a bolo dôležitou súčasťou pri vyjednávaniach s vládou počas roka 2006.

Zhrnutie konfliktu[upraviť | upraviť zdroj]

Príčinou uvedeného konfliktu je najmä územie a prírodné zdroje (ropa), ktoré sa na ňom nachádzajú. Hnutie FLEC žiada samostatnosť provincie, ktorá by mu znamenala možnosť kontrolovať zásoby ropy, angolská vláda sa zase nechce vzdať vzácnej suroviny, ktoré jej umožňujú ekonomické napredovanie. Konflikt spôsobujú aj nezlučiteľné záujmy oboch aktérov. Separatisti argumentujú tým, že Cabinda sa vyvíjala nezávisle na Angole a má teda odlišnú históriu, identitu a kultúru. Každý aktér bojuje za kontrolu územia Cabindy a nechce diskutovať o kompromise, ktorý by mohol znamenať obmedzenie jeho postavenia. Boj o zdroje je zapríčinený nelegitímnou vládou Angoly v Cabinde. Významný je aj ekonomický faktor a nespokojnosť obyvateľov, pretože na ich zdrojoch získavajú firmy zo zahraničia a angolská vláda, zatiaľ čo oni žijú v chudobe a dopadajú na nich negatívne dôsledky ťažby.[4] Nakoľko mierová dohoda z roku 2006 nebola prijatá všetkými stranami konfliktu, najmä predstaviteľmi FLEC-FAC, konflikt stále pokračuje. Napriek tomu, že angolská vláda považuje konflikt s FLEC za vyriešený a napriek viacerým snahám o dosiahnutie prímeria a ukončenie nepokojov po roku 2006 sa nepodarilo konflikt ukončiť a nepokoje v určitej miere pretrvávajú dodnes. Konfliktu v Cabinde nebolo v rámci medzinárodného spoločenstva venovaná väčšia pozornosť, a preto je často označovaný ako „zabudnutá vojna Afriky“. Snahy o jeho zmiernenie prichádzali zvnútra krajiny alebo od okolitých štátov. V Cabinde je stále prítomná angolská armáda, ktorá kontroluje bezpečnosť ropných spoločností a zmierňuje prípadnú eskaláciu napätia. Vzhľadom na monopolný prístup vlády k ropným zásobám je pravdepodobné, že sa oblasť nebude ekonomicky rozvíjať.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KONÉ, J. The Right of Self-Determination in the Angolan Enclave of Cabinda [online]. [Cit. 2018-11-28]. Dostupné online.
  2. a b PORTO, J.G. Cabinda: Notes on a soon-to-be-forgotten war [online]. [Cit. 2018-11-28]. Dostupné online.
  3. TALI, J.M.M. Cabinda between ‘no peace’ and ‘no war’ [online]. [Cit. 2018-11-28]. Dostupné online.
  4. SHANTZ, J. Cabinda: Africa´s Forgotten War [online]. [Cit. 2018-11-28]. Dostupné online.
  5. IRIN. Cabindan separatists in exile deny end to conflict [online]. [Cit. 2018-11-28]. Dostupné online.