Preskočiť na obsah

Kontaktná metamorfóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 17:27, 2. december 2011, ktorú vytvoril Luckas-bot (diskusia | príspevky) (r2.7.1) (robot Pridal: an:Metamorfismo de contacto)
Kontaktné rohovce, ktoré sú najčastejšími kontaktne metamorfovanými horninami sú pomerne nevzdhľadné. Kremitý rohovec na obrázku zo Szklarskej Poreby v Poľsku.

Kontaktná metamorfóza (tiež termická alebo kaustická metamorfóza) je typ metamorfózy, kde je dominantným faktorom teplota a tlak je nízky. Metamorfný účinok klesá smerom od kontaktu a vytvárajú sa metamorfné zóny označované ako kontaktné aureoly (alebo kontaktné dvory). Ku kontaktnej metamorfóze bežne dochádza na miestach styku intrúzie s okolitými horninami. Veľkosť kontaktnej aureoly závisí od chemického zloženia, teploty intrúzie, veľkosti intrúzie a jej tvaru a od viskozity a obsahu fluíd.

Výsledkom kontaktnej metamorfózy sú pomerne jemnozrnné horniny označované ako kontaktné rohovce. V prípade že obsahovali prímes karbonátov označujú sa ako erlány. Okrem bežných minerálov ako kremeň, živce či epidot obsahujú aj charakteristické minerály ako napr. cordierit.

Činitele kontaktnej metamorfózy

Podstatná nie je samotná teplota intrudujceho materiálu ale rozdiel teplôt medzi ním a okolitými horninami. I preto je najväčší účinok kontaktnej metamorfózy možno pozorovať v najplytších, pripovrchových častiach intrúzií, kde je najväčší rozdiel medzi teplotou intrúzie a okolitých hornín. Gabroidné magmy pri svojej intrúzii majú teploty okolo 1000-1200°C a na kontakte vyvinú teplotu okolo 700-800°C. Dioritové magmy dosahujú asi 900°C a majú účinok okolo 600-650°C. Tonalitové magmy majú oproti dioritovým asi o 100°C nižšiu teplotu i účinok. Granitoidné (granitovégranodioritové) magmy majú teploty asi 700°C a spôsobujú na kontakte nárast teplôt na 500-550°C.[1] Metamorfóza tohto typu väčšinou postihuje najplytšie časti zemskej kôry, kde je tlak maximálne do 4 kb. Pri takýchto nízkych tlakoch je napätie v kôre pomerne nízke a preto kontaktne metamorfované horniny väčšinou nemajú výraznú metamorfnú bridličnatosť.[2]

Vplyv fluíd počas kontaktnej metamorfózy môže byť značný. Fluidá sú dobrými vodičmi tepla, ovplyvňujú chemické zloženie hornín, toto je najčastejšie pri karbonátoch.

Fácie kontaktnej metamorfózy

V kontaktne metamorfovaných horninách boli pozorované diagnostické minerály, ktoré naznačujú vznik pri teplotách od 400-1000°C a tlakoch od 0 do 200, miestami až do 400 MPa. Bežne sa vyčleňujú tieto metamorfné fácie[1]:

  • fácia albit-epidotových rohovcov (vonkajšia časť kontaktného dvora)
  • fácia amfibolických rohovcov (vnútorná alebo stredná časť kontaktného dvora)
  • fácia ortoklas-cordieritových (pyroxenických) rohovcov (vnútorná časť kontaktného dvora)
  • fácia ortoklas-sanidínových a sanidínových rohovcov (najvyššie teplotné, asociované s bázickými horninami)

Referencie

  1. a b Putiš, M., 2004: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
  2. JESSEY, D., TARMAN, D. Contact Metamorphism [online]. csupomona.edu, [cit. 2010-01-12]. Dostupné online. (anglicky)