Viskozita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Viskozita alebo väzkosť je fyzikálna veličina, miera odporu tekutiny deformovať sa pod vplyvom šmykových (tangenciálnych) napätí. Prejavuje sa vnútorným trením.

Viskozita udáva pomer medzi šmykovým napätím a zmenou rýchlosti v závislosti na vzdialenosti medzi susednými vrstvami pri prúdení skutočných kvapalín.

Určuje únosnosť hydrodynamickej vrstvy a podmienky udržania hydrodynamického trenia. Viskozita je závislá od teploty. Pri mechanizmoch s hydromechanickým trením je zároveň mierou mechanických strát.

Supratekutina má viskozitu rovnú nule.

Meranie viskozity[upraviť | upraviť zdroj]

Pre meranie viskozity sa používajú dve rôzne fyzikálne veličiny.

Dynamická viskozita[upraviť | upraviť zdroj]

Dynamická viskozita sa označuje symbolom . SI jednotkou dynamickej viskozity je pascal.sekunda (Pa·s), čo zodpovedá aj vyjadreniu: kg·m-1·s-1

Kinematická viskozita[upraviť | upraviť zdroj]

Kinematická viskozita sa označuje symbolom . SI jednotkou je (m2·s-1). Alternatívnou jednotkou je stokes (skratka St).

1 stokes = 0.0001 m2·s−1.

Relatívna viskozita[upraviť | upraviť zdroj]

Používa sa na pozorovacie účely, je bezrozmerná.

Vzájomný vzťah[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi oboma viskozitami platí jednoznačný vzťah:

  • ν — kinematická viskozita
  • ρ — hustota tekutiny
  • μ — dynamická viskozita

Viskozitný index[upraviť | upraviť zdroj]

Vyjadruje závislosť viskozity od teploty. Čím vyššie číslo nadobúda, tým je teplotný gradient viskozity menší, t. j. viskozita je menej závislá od zmeny teploty.