Fyzikálna veličina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Fyzikálna veličina je pojem kvantitatívne vystihujúci vlastnosť alebo stav fyzikálneho objektu (hmotného objektu alebo sústavy hmotných objektov) alebo fyzikálneho javu. Bežný pojem (napr. pojem rýchlosť) sa stáva fyzikálnou veličinou, keď sa zavedie príslušný predpis na meranie (čiže predpis na priradenie číselnej hodnoty).[1]

Fyzikálna veličina je produktom fyzikálneho skúmania. Z filozofického hľadiska je fyzikálna veličina významový útvar, ktorý je výsledkom poznania kvalitatívnej a kvantitatívnej stránky fyzikálneho objektu alebo javu.

Každej fyzikálnej veličine sa priraďuje značka (symbol), ktorá sa všeobecne označuje písmenom. Napríklad fyzikálna veličina sila má symbol F.

Každej fyzikálnej veličine je priradená merná jednotka. Napríklad hertz je fyzikálna merná jednotka veličiny, ktorá je výsledkom poznania kmitočtu (frekvencie) a má priradenú značku Hz, newton je fyzikálna merná jednotka veličiny, ktorá je výsledkom poznania sily a priraďujeme jej značku N.

Fyzikálna veličina je nematematická veličina.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie 1[upraviť | upraviť zdroj]

  • veličina množstva (veličina kvantity, extenzívna, extenzitná) – napr. hmotnosť, dĺžka, teplo...; sú aditívne
  • stavová veličina (veličina kvality, intenzívna, intenzitná) – napr. teplota, tlak...; nie sú aditívne
  • protenzívna veličina (plynie trvalo a nedá sa spätne reprodukovať) – čas a odvodené veličiny

Delenie 2 (podľa počtu údajov potrebných na úplné určenie hodnoty)[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam fyzikálnych veličín[upraviť | upraviť zdroj]

Fyzikálna veličina Základna jednotka Označenie Jednotky Skupina Vzorec pre výpočet/určený vzťah
Dĺžka meter m skalár nieje
Hmotnosť Kilogram Kg skalár nieje
Čas Sekunda s skalár nieje
Termodynamická teplota Kelvin K skalár nieje
Látkové množstvo Mol mol skalár
Elektrický prúd Ampér A skalár
Svietivosť Kandela Cd
Rovinný uhol Rádián rad -
Priestorový uhol Steradián sterad -
Uhol Stupeň, minúta, sekunda ° nieje
Frekvencia Hertz Hz -
Sila Newton N vektor -
Hustota Kilogram na meter kubický kg .
Tlak, mechanické napätie Pascal Pa
Dynamická viskozita Pascalsekunda Pa . s -
Práca, energia, teplo Joule J skalár nieje
Výkon Watt W
Elektrická kapacita Farad F -
Elektrický náboj Coloumb C -
Tepelná kapacita Joule na meter kubický J .
Elektrické napätie Volt V -
Elektrický odpor Ohm -
Elektrická vodivosť Siemens S
Indukčnosť Henry H
Magnetická indukcia Tesla T -
Magnetický indukčný tok Weber Wb -
Osvetlenie Lux lx -
Intenzita magnetického poľa Ampér na meter A . m vektor -
Dávka Gray Gy -
Aktivita Becquerel Bq -
Uhlová rýchlosť Radián za sekundu rad. -
Moment sily Newton meter N . m -
Svetelný tok Lúmen lm -
Permitivita Farad na meter F . m -
Permeabilita Henry na meter H . m
Hladina hlasitosti Decibel dB -
Hladina akustického tlaku Fón Ph -

Jednotka fyzikálnej veličiny[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotka fyzikálnej veličiny je stanovená hodnota fyzikálnej veličiny určitého druhu, ktorá je základom kvantitatívneho porovnávania, napr. meter, sekunda, ampér.

Meranie fyzikálnej veličiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kvantitatívne porovnávanie fyzikálnej veličiny nazývame meraním fyzikálnej veličiny. Výsledkom je číselná hodnota fyzikálnej veličiny. Udáva, koľkokrát je hodnota meranej veličiny väčšia ako je hodnota zvolenej jednotky fyzikálnej veličiny (napr. mm, m, km; s, hod.; W, MW) a má vypovedaciu schopnosť, len ak uvedieme aj použitú jednotku fyzikálnej veličiny, vzhľadom na ktorú sa porovnávanie uskutočnilo.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. fyzikálna veličina. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 675. ; FILIT