Mol (jednotka SI)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Mól)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Mol alebo staršie mól, značka mol, je jednotka látkového množstva sústavy. Je základná jednotka sústavy SI.

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jeden mol je také množstvo látky v sústave, ktoré obsahuje presne toľko elementárnych entít, koľko je atómov v 0,012 kg uhlíka 12C.
  2. Keď sa jednotka mol používa, musí sa špecifikovať elementárna entita, čo môžu byť atómy, molekuly, ióny, elektróny, iné častice alebo špecifikované skupiny takýchto častíc.

Počet entít v 0,012 kg uhlíka 12C je približne o 6,02214199×1023 entít a toto číslo sa nazýva aj Avogadrova konštanta.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Názov mol sa pripisuje Wilhelmovi Ostwaldovi, ktorý tento koncept zaviedol v roku 1902. Používal ho na vyjadrenie gramovej molekulárnej hmotnosti látky. Takže, napríklad, 1 mol kyseliny chlorovodíkovej (HCl) má hmotnosť 36,5 gramu (atómové hmotnosti Cl: 35,5 u, H: 1,0 u).

Pred rokom 1959 IUPAP a IUPAC používali pre definíciu molu kyslík, chemici definovali mol ako počet atómov kyslíka s hmotnosťou 16 g, fyzici používali podobnú definíciu, ale iba s izotopom kyslík-16. Tieto dve organizácie sa v rokoch 1959/1960 dohodli na hore uvedenej definícii molu (1). Túto prijal Medzinárodný výbor pre váhy a miery (CIPM) v roku 1967 14. spoločná konferencia o váhach a mierach (CGPM). V roku 1980 CIPM vyjasnila definíciu (1) definíciou, že atómy uhlíka-12 sú v neviazané základnom stave.

Použitie molov[upraviť | upraviť zdroj]

Mol je užitočný v chémii, lebo umožňuje meranie rozličných látok porovnateľným spôsobom. Pri použití toho istého množstva molov dvoch látok majú obidve množstvá taký istý počet atómov alebo molekúl. Tým mol umožňuje praktickú interpretáciu chemických rovníc. Napríklad rovnica

2 H2 + O2 → 2 H2O

sa dá chápať ako dva moly vodíka plus jeden mol kyslíka dáva dva moly vody.

Moly sú užitočné pri chemických výpočtoch, lebo umožňujú výpočet produktov a iných hodnôt pri počítaní s časticami odlišnej hmotnosti.

Počet častíc je v chémii jednotka užitočnejšia ako hmotnosť, pretože reakcie sa uskutočňujú medzi atómami (napríklad dva atómy vodíka a jeden atóm kyslíka tvoria molekulu vody) s veľmi odlišnými hmotnosťami (jeden atóm kyslíka váži takmer 16-krát viac ako atóm vodíka). Je však nepraktické používať samotné počty atómov, pretože sú rádovo veľmi veľké, napr. jeden mililiter vody obsahuje viac ako 3×1022 (30 000 000 000 000 000 000 000) molekúl.