Mól

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Mól (novšie aj mol, čo je ale tvar v rozpore s technickými normami a prekladmi sústavy SI) je jednotka látkového množstva sústavy. Označuje sa symbolom mol. Je základnou jednotkou sústavy SI.

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jeden mól je také množstvo látky v systéme, ktoré obsahuje presne toľko elementárnych entít, koľko je atómov v 0,012 kg uhlíka 12C.
  2. Keď sa jednotka mól používa, musí sa špecifikovať elementárna entita, čo môžu byť atómy, molekuly, ióny, elektróny, iné častice alebo špecifikované skupiny takýchto častíc.

Počet entít v 0,012 kg uhlíka 12C je približne o 6,02214199×1023 entít a toto číslo sa nazýva aj Avogadrova konštanta.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Názov mól sa pripisuje Wilhelmovi Ostwaldovi, ktorý tento koncept zaviedol v roku 1902. Používal ho na vyjadrenie gramovej molekulárnej hmotnosti látky. Takže, napríklad, 1 mól kyseliny chlorovodíkovej (HCl) má hmotnosť 36,5 gramu (atómové hmotnosti Cl: 35,5 u, H: 1,0 u).

Pred rokom 1959 IUPAP a IUPAC používali pre definíciu mólu kyslík, chemici definovali mól ako počet atómov kyslíka s hmotnosťou 16 g, fyzici používali podobnú definíciu, ale iba s izotopom kyslík-16. Tieto dve organizácie sa v rokoch 1959/1960 dohodli na hore uvedenej definícii mólu (1). Túto prijal Medzinárodný výbor pre váhy a miery (CIPM) v roku 1967 14. spoločná konferencia o váhach a mierach (CGPM). V roku 1980 CIPM vyjasnila definíciu (1) definíciou, že atómy uhlíka-12 sú v neviazané základnom stave.

Použitie mólov[upraviť | upraviť zdroj]

Mól je užitočný v chémii, pretože umožňuje meranie rozličných látok porovnateľným spôsobom. Pri použití rovnakého množstva mólov dvoch látok majú obe množstvá rovnaký počet atómov alebo molekúl. Tým mól umožňuje praktickú interpretáciu chemických rovníc. Napríklad rovnicu

2 H2 + O2 → 2 H2O

je možné chápať ako dva móly vodíka plus jeden mól kyslíka dáva dva móly vody.

Móly sú užitočné pri chemických výpočtoch, pretože umožňujú výpočet produktov a iných hodnôt pri počítaní s časticami odlišnej hmotnosti.

Počet častíc je v chémii jednotka užitočnejšia ako hmotnosť, pretože reakcie sa uskutočňujú medzi atómami (napríklad dva atómy vodíka a jeden atóm kyslíka tvoria molekulu vody) s veľmi odlišnými hmotnosťami (jeden atóm kyslíka váži takmer 16-krát viac ako atóm vodíka). Je však nepraktické používať samotné počty atómov, pretože sú rádovo veľmi veľké, napr. jeden mililiter vody obsahuje viac ako 3×1022 (30 000 000 000 000 000 000 000) molekúl.