Kostol svätého Štefana (Piešťany)
.jpg)
Farský kostol svätého Štefana v Piešťanoch je klasicistická stavba z rokov 1828 – 1832. Má jednoduchý pozdĺžny priestor zaklenutý pruskými klenbami s oválnym uzáverom presbytéria. Exteriér je členený kanelovanými pilastrami. Zo západnej strany je do štítového priečelia vstavaná veža s ihlanovou strechou.
Kostol začal stavať zemepán gróf František Erdődy v roku 1828 a dokončený bol v roku 1831 [1] . Konsekrovaný bol až o rok neskôr.
Hlavný oltár sv. Štefana z obdobia výstavby kostola bol zhotovený vo Viedni podľa podpisu pozlacovača. Oltárny obraz sv. Štefana-Kráľa namaľovaný od majstra Zieglera je signovaný rokom 1831. Z bočných oltárov zostali iba dve plastiky, Sedembolestnej Panny Márie a sv. Jozefa. Spovednice v historizujúcom slohu z 20. storočia od piešťanských majstrov. Vitráže boli vyrobené podľa návrhov Janka Alexyho v roku 1950 [2] . Nástenné maľby od trojice Papp, Petrovič, Enhof z roku 1931 [3] .
Po vojne dal kňaz Alexander Šindelár vyhotoviť pamätný, od roku 1916 chýbajúci zvon, ktorý posvätil (v deň svojho úmrtia) 2. novembra 1947 [4] .
18. marca 2005 bol na kostole osadený 213 cm dlhý, 70 kg vážiaci kríž pozlátený 24 karátovým zlatom. 13. marca ho posvätil piešťanský dekan Jozef Bohunický. Autorom je umelecký kováč Juraj Šulek.
Literatúra
- Piešťanský dekanát, Ľudovít Chmelár-Hlohovský, Magma, Čadca, 2003, ISBN 80-89172-00-8
Referencie
- ↑ Magyarország vármegyéi és városai. [s.l.] : Budapešť, 1898.
- ↑ Ľudovít Chmelár-Hlohovský. Piešťanský dekanát. [s.l.] : Magma, Čadca, 2003. S. 54.
- ↑ Ľudovít Chmelár-Hlohovský. Piešťanský dekanát. [s.l.] : Magma, Čadca, 2003. S. 61.
- ↑ Ľudovít Chmelár-Hlohovský. Piešťanský dekanát. [s.l.] : Magma, Čadca, 2003. S. 102.