Kostol svätého Jána (Vilnius)
Kostol sv. Jána (po litovsky: Šv. Jono Krikštytojo ir šv. Jono Apaštalo ir evangelisto bažnyčia) je rímskokatolícky kostol, ktorý stojí na mieste bývalého trhu.
Dejiny
Kostol založil knieža Jogail po tom ako v roku 1387 Litva oficiálne prijala kresťanstvo. V roku 1571 ho dali do patronátu jezuitom, ktorí ho pripojili k akadémii a architektonicky upravili. V roku 1655 bol po obsadení Litvy ruskými vojskami zničený a začiatkom 18. storočia - v roku 1702 - Švédmi rozkradnutý. V rokoch 1773 - 1812 kostol patril Lekárskej akadémii Vilniuskej univerzity.
Architektúra
Hoci bol kostol založený v roku 1387, stavebné práce na ňom ukončili až v roku 1423. Rekonštrukčné práce tiež zanechali na kostole stopy. Trojloďový kostol (dodnes takým aj zostal) bol najprv postavený v gotickom štýle s ôsmimi piliermi a presbytériom. Okrem týchto ôsmich sĺpov veľkoleposť kostola dotváralo aj mnoho oporných pilierov. Zvonicu ku kostolu pristavali začiatkom 16. storočia, neskôr ju však zbúrali. Za jezuitov bol kostol celkovo predĺžený o šírku kostolných lodí. Muselo sa teda pristúpiť k zbúraniu starého presbytéria a postaveniu novej apsidy v neskorogotickom štýle.
Koncom 16. storočia sa začala stavať nová, 68 metrov vysoká zvonica, ktorej stavba mala dve etapy - gotickú a renesančnú. Na vrchu zvonice sa nachádza 6,2 metra vysoký kríž. Historici predpokladajú, že začiatok jej stavby sa datuje na rok 1608 a jej prvá rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1743, nie je to však potvrdené.
Na začiatku 17. storočia boli v architektonickom štýle baroko zrekonštruované hodiny a nový - renesančný - vzhľad dostala aj hlavná fasáda kostola. V roku 1737 kostol a zvonica vyhoreli a museli byť znova rekonštruované. Ku zvonici pribudovali barokový balkón (okná zvonice sú vitrážovité) a kostol a na fasádu Kostola sv. Jána tiež pribudli barokové prvky.
Prestavba kostola sa dotkla aj interiéru. Boli v ňom vybudované nové klenby, chórus pre organ a hlavný oltár od litovského architekta Jonasa Kristupasa Glaubicasa. Na hlavnom oltári sa nachádza niekoľko sôch sv. Jána , a to sv. Jána I. (pápeža), bahoslaveného Jána kardinála (patriarchu), sv. Jána Nepomuckého (kanonika) a sv. Jána (biskupa). Za hlavným oltárom sa je oltár Márie Loretskej so sochou Panny Márie. Vľavo od nej sú sochy ukrižovania Ježiša Krista, sv. Kazimíra, sv. Jozefa a sv. Ignáca. Na pravej strane lode kostola je oltár plačucej Matky Božej, oltár sv. Archanjela Michala, oltár sv. Petra a sv. Pavla a oltár sv. Františka Xaverského. Dodnes sa z takýchto 23 barokových oltárov zachovalo desať. Ich kompozícia je litovským unikátom. Na ploche kostola sú malebne rozstavané - tri na konci hlavnej lode a sedem za nimi na rôznych úrovniach. Oltáre v apside sú spojené schodami. Predstavujú výnimočný interiérový komplex zlúčený s tektonickosťou a malebnosťou plastiky. Súčasťou jedného z oltárov je kríž s ukrižovaným Kristom. Okrem otárov zdobiacich vnútro kostola sa v interiéri nachádza aj osemnásť sôch od Jonasa Gedelisa - dvanásť z nich sú sochy sv. Jána.
V roku 1786 sa zrekonštruovali interiérové hodiny kostola. Pred nimi postavili pozlátené dvere s erbom. Strop klenby zdobí freska.
V roku 1827 kostol rekonštruovali v duchu klasicizmu. Na jeho južnej fasáde pri bočnom vchode dodnes stojí klasicistický portikus (dielo architekta Karolisa Podčašinskisa) so štyrmi korintskými stĺpmi. Zbúral trinásť oltárov a miesto nich k pilierom postavil sochy sv. Jána. Všetky fresky na stenách kostola omietol. Stenu medzi kostolom a zvonicou zo starny ulice zboril.
V roku 1898 boli do deviatich okien presbytéria naištalované vitráže. Na prelome 19. a 20. storočia do interiéru kostola naištalovali niekoľko pamätných tabúľ patriacich významným činovníkom vedy a kultúry, ktorých meno sa spája s Vilniusskou univerzitou - básnikovi Adamovi Mickiewiczovi (1889), skladateľovi Stanislavovi Moniuszkovi a iným.
Súčasnosť
Po rekonštrukcii kostola sa v ňom od roku 1963 nachádza múzeum s exponátmi Vilnisskej univerzity.
Zdroj
- Kostol sv. Jána (po rusky)
- Kostol sv. Jána - Vytautas Šiaudinis (po rusky)
- J. Minkiavičius, J. Vasiliev, K. Alttoa, Белоруссия - Литва - Латвия - Эстония, vyd. Umenie, M., 1986