Krach viedenskej burzy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Krach viedenskej burzy alebo Gründerkrach je rozsiahly burzový bankrot z roku 1873, pričom sa tým detailnejšie myslí prepad finančných trhov. Príčinami krízy boli hlavne prehriatie konjunktúry, ktorá bola pozitívne ovplyvnená rôznymi faktormi. Tento krach vyznačil koniec tzv. epochy Gründerzeit a v častiach vtedajšej nemecky hovoriacej Európy je nasledovná fáza ekonomickej depresie označovaná aj ako Gründerkrise. Tieto germanistické pojmy sa používajú na označenie stavu predovšetkým v Nemeckej ríši a v Rakúsko-Uhorsku.

V roku 1873 sa finančné trhy prepadli ale aj globálne, čo teoretici ekonómie 1920 rokov označujú pojmom Veľká depresia. Nakoľko sa dovtedy jednalo o najväčšiu globálnu ekonomickú krízu sa tento pojem sa udržal až do čias Veľkej hospodárskej krízy, ktorý tento názov prekryla. Národné hospodárstva priemyselných krajín prešli do fázy spomaleného ekonomického rastu a deflácie, ktorá pretrvávala až do konca 90-tich rokov 19. storočia.

Fenoménom tejto krízy boli aj samovraždy skrachovaných burzových maklérov alebo investorov.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DAVENPORTOVÁ, M. Údolí rozhodnutí. Praha : Melantrich, 1947. Beletristické stvárnenie samovraždy investora zapríčinenej globálnym prepadom finančných trhov v roku 1873 v románe o rodine vlastníkov železiarskej a oceliarskej hute v Spojených štátoch amerických. Kapitola 1. a 2., s. 15 - 36. (po česky)